Denník N

Prečo (ne)Dôverujem PENTE v zdravotníctve?

Vzhľadom na zverejnenie zvukového záznamu Gorily či spojitosti medzi finančnou skupinou PENTA a Mariánom Kočnerom je dôležité upozorniť na dianie v súkromnej zdravotnej poisťovni Dôvera, a najmä venovať náležitú pozornosť jej narábaniu s verejnými zdrojmi.

V krátkosti: Skupina Penta predstavuje na Slovensku najväčšieho súkromného investora v zdravotníctve. Okrem jej záujmu o dlhodobé pôsobenie v systéme zdravotného poistenia a zdravotnej starostlivosti, kde figuruje od roku 2002, sa Penta špecializuje aj na investície v iných oblastiach ako sú finančné služby, maloobchod, výroba, médiá či developerstvo.

My sa dnes sa sústredíme len na jeden sektor jej záujmu, ktorým je práve zdravotníctvo. Pozrieme sa bližšie na spôsob jej podnikania v prostredí slovenského zdravotníctva a vysvetlíme si, prečo by nás to malo vôbec zaujímať.

Pozícia v slovenskom zdravotníctve

Pod finančnú skupinu Penta patrí v súčasnosti sieť nemocníc Svet zdravia, polikliniky ProCare, sieť lekárni Dr. Max a zdravotná poisťovňa Dôvera. Nemocníc, spadajúcich pod Svet zdravia, nájdete na Slovensku momentálne sedemnásť a polikliník ProCare je dvanásť, pričom všetky patria do skupiny Penta Hospitals Intenational – najväčšej medzinárodnej siete nemocníc a polikliník v strednej a východnej Európe. Trhový podiel zdravotnej poisťovne Dôvera predstavuje 29,6%, Sveta zdravia asi 16%, polikliník Pro Care 2% a lekární Dr. Max 15%. Vlastníctvo poisťovne, nemocníc a lekárni jediným subjektom vyvoláva v každom z nás prirodzene neDôveru. Prečo? Vzniká tu etická dilema, či majiteľom zdravotnej poisťovne a zariadení môže byť jeden a ten istý subjekt bez toho, aby dochádzalo k riziku zneužitia takéhoto vertikálneho prepojenia. Zvyšovaním počtu „hráčov v súťaži“ sa dá docieliť kvalitnejšie a lepšie zdravotníctvo – na tom sa všetci zhodneme. Výrazne silné postavenie jedného súkromného subjektu na trhu by však mohlo predstavovať riziko zneužitia takejto situácie.

 Prešetrovania vlastníctva Penty

Predmetným rizikom sa zaoberali už niekoľkokrát aj odborári z Lekárskeho odborového združenia, ktorí sa vo veci vertikálneho prepojenia podnikania finančnej skupiny Penta v zdravotníctve obrátili v roku 2015 na Európsku komisiu. Požadovali prešetrenie, či za ziskom zdravotníckych zariadení Penty nie sú práve výhodnejšie zmluvy od zdravotnej poisťovne Dôvera. Po roku sa dočkali odpovede, ktorá ich možno i prekvapila, a to že neexistujú žiadne obavy z narušenia hospodárskej súťaže. Európska komisia sa odvolala na naše kompetentné orgány (Protimonopolný úrad SR), ktoré u nás majú v rukách oprávnenie riešiť otázky preberania nemocníc, lekární a pod. s argumentom, že nechcú vstupovať do ich pôsobnosti. Odborári sa aj naďalej neprestávali dožadovať odpovedí a obrátili sa opäť na Európsku komisiu a to v prípade vytvorenia záväzku voči akcionárom vo výške 400 miliónov Eur v roku 2009 a jeho postupného vyplatenia, po spojení sa poisťovne Dôvery s Apollom (čo sa dalo vyhodnotiť ako vyplatenie zisku i keď Penta to samozrejme poprela).

Analýzou hospodárenia ZP Dôvera sa tiež zaoberala Renáta Blahová[1], daňová poradkyňa a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku. Jej závery ostali odignorované.

Menej sa už Pente darilo v súdnom spore so štátom, ktorý žalovala pre zákaz zisku zdravotných poisťovní, ktorý sa ťahal dlhé roky. Žalobu finančnej skupiny v predmetnej veci Okresný súd Bratislava I. v septembri tohto roka zamietol. Napriek tomu však suma 400 mil. Eur v podobe „záväzkov voči akcionárom“ bola vyplatená…

Čo sa dialo v účtovníctve Dôvery?

Poďme sa pozrieť prostredníctvom výročných správ zdravotnej poisťovne Dôvera na jednotlivé roky a vykazovanú sumu existujúcich záväzkov voči akcionárom, ako aj výšku doterajších „splátok“ v rámci týchto záväzkov. Dôvera nevykazovala ešte v roku 2009 žiadne záväzky voči akcionárom. V roku 2010 uvádzala poisťovňa (vychádzajúc z jednotlivých výročných správ poisťovne Dôvera v priebehu rokov) už spomínaný záväzok voči akcionárom vo výške 412 803 159.  V prvom rade daný záväzok vznikol pri zlučovaní zdravotnej poisťovne Apollo so zdravotnou poisťovňou Dôvera. Tento záväzok bol čisto účtovný. To znamená poistný kmeň poisťovne bol ocenený na danú sumu, a tým sa dostal do účtovníctva ako aktívum už zlúčenej zdravotnej poisťovne Dôvera. Na strane aktív ZP Dôvera systematicky znižovala hodnotu tohto poistného kmeňa (nehmotný investičný majetok) pod rôznymi zámienkami, ktoré podľa mňa tak trochu súvisia s iluzionizmom.

Na vyrovnanie na strane pasív sa tak objavila položka záväzky voči akcionárom. Ak máte záväzok, samozrejme ho musíte splácať. Pripomínam, že príjmy Dôvery pochádzajú z odvodov na verejné zdravotné poistenie, ktoré musia pod hrozbou trestu platiť všetci ekonomicky aktívni občania. Dôvera postupným požičiavaním  si finančných prostriedkov z bánk postupne splácala tento “záväzok voči akcionárom“, ktorý samozrejme nebol krytý žiadnou likviditou, bola to účtovná operácia.

Z tabuľky je zreteľne vidieť, že nákladové úroky odčerpavajú zo ZP Dôvera finančné prostriedky. Pripomínam zároveň,  že prevádzkové náklady sú určené reguláciou, takže ich výška nie je úplne smerodajná, čo sa týka nákladov ZP mimo zdravotnej starostlivosti.

Zároveň v grafe nižšie je zrejmý klesajúci záväzok voči akcionárom spoločne s narastajúcim zadlžením.

Tento záväzok mal už minulý rok hodnotu nula. Bol postupne splácaný z úverov, ktoré si ZP Dôvera zobrala so súhlasom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Z prvej tabuľky je vidieť úrokové náklady, ktoré ZP Dôvera musí splácať. Zároveň dávam do pozornosti aj rozdiel medzi prijatým poistným (zdravotné odvody) a nákladmi na poskytnuté poistné plnenie (to sú výdavky na lekárov, lieky a podobne.)

Pri pohľade na účtovníctvo Dôvery nachádzame ešte jednu nejasnosť. Je to položka Iné (pokuty, penále poplatky…). (Príloha k Správe o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia, s názvom štruktúra výdavkov ZP, riadok C4).

  Z tabuľky je jasné, že rozdiel medzi poisťovňou Dôvera a Union je markantný.  V účtovníctve Dôvery nie je všetko úplne jasne vymedzené a regulátorovi to napriek tomu očividne neprekáža. Takéto značné rozdiely však pochopiteľne majú podľa môjho názoru svoje vysvetlenie. Konkrétne, ak si vezeme ZP Dôvera, tak za roky 2015-18, získala na poistení (po prerozdelení) 4,472 mld. €. Na ZS však minula iba 3,994 mld. €, čo je 89,3% poistného. U ďalšej súkromnej poisťovne Union to bolo 94,3% poistného po prerozdelení. Inými slovami, ak by ZP Dôvera pristupovala rovnako ako Union, tak by každý rok prišlo na ZS o 56 mil. € viac.

PENTA v zdravotníctve použila ZP Dôvera na odlievanie peňazí z verejných zdrojov do vreciek svojich akcionárov. Tento spôsob použila zjavne preto, lebo premiér Fico jednak presadzoval zákaz zisku zdravotných poisťovní a jednak sa vyhrážal vyvlastnením zdravotných poisťovní. Extrémna akcia vyvolala extrémnu reakciu.

Systém viacerých zdravotných poisťovní má dať pacientom pridanú hodnotu. Pýtam sa, aký je rozdiel medzi službami ZP Dôvera a ostatných zdravotných poisťovní? Je hodnota a kvalita danej služby taká vysoká, že si PENTA zaslúži spomínaných 400 miliónov?

Moja odpoveď je jasná. NIE.

Kladiem si ďalšiu otázku: Ako štát dokázal sledovať toto divadlo s účtovníctvom bez akejkoľvek reakcie? PENTA a ostatné slovenské finančné skupiny sú široko ďaleko známe tým, že idú na hranu zákona, etiky i morálky. Na to, aby ste to vedeli nepotrebujete počuť či čítať spis Gorila. Stačí vám letmý pohľad na účtovníctvo zdravotnej poisťovne Dôvera. Otázkou je, či rozhorčenie Fica nad ziskom súkromných zdravotných poisťovní nebolo len divadielkom, ktoré malo zakryť dokonalú súhru tejto akcie ZP Dôvera s MF SR (nezdanenie zisku v 2009) a s ÚDZS.

Preto pokladám za dôležité, aby sme dohľad nad zdravotným poistením a zdravotnou starostlivosťou nastavili tak, aby verejné zdravotné poisťovne neboli len bankomatom pre kohokoľvek. Pri zdravotných poisťovniach bude treba jasne definovať a regulovať zisk a súčasne aj rozsah možných nákladov zdravotnej poisťovne. Pravidlá podnikania zdravotnej poisťovne a dôchodkovej správcovskej spoločnosti by sa mali priblížiť, pretože obe narábajú so zdrojmi občanov, nie so svojimi vlastnými zdrojmi. Inými slovami, v Zákone o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou č. 581/2004 Z.z. by sa mali objaviť obmedzenia podobné tým, ktoré existujú v Zákone o starobnom dôchodkovom sporení č. 43/2004 Z.z. (napríklad článok 63b).

V ďalšom blogu Vám predstavím nástroje ako zmeniť pravidlá tak, aby sme obmedzili karpatské podnikateľské móresy, ktoré za vlád SMER-SD narástli do nových rozmerov.

[1] https://blog.etrend.sk/renata-blahova/preco-by-zamestnanci-a-zamestnavatelia-mali-bojkotovat-zp-dovera.html

Teraz najčítanejšie