Denník N

Vedecké a umelecké rady majú dbať o kvalitu vysokých škôl. Publikačné a umelecké výstupy ich členov však vyvolávajú otázniky

Úloha vedeckých a umeleckých rád (VaUR) v živote vysokých škôl je zásadná. Fungujú na úrovni fakúlt aj vysokých škôl (VŠ). Podľa zákona o VŠ by členovia vedeckých rád mali byť významnými odborníkmi v oblastiach, kde škola vykonáva vedeckú, umeleckú a pedagogickú činnosť. (1) Napriek ich významu pre rozvoj kvality vedeckej a umeleckej činnosti sa z dát TO DÁ ROZUM javí, že len malá časť rád ako celkov sa pohybuje okolo svetového alebo slovenského priemeru v publikačných a umeleckých výstupoch.

Rady vplývajú na kvalitu vedeckej a umeleckej činnosti

Respondenti prieskumu To dá rozum z radov rektorov a dekanov vnímali VaUR ako orgán, ktorý rozvíja kvalitu vedeckej, umeleckej a pedagogickej činnosti. (2) V tomto článku je dôraz len na rozvoj vedeckej a umeleckej činnosti VŠ. V tejto súvislosti sú dôležité viaceré ich právomoci. Prvou je schvaľovanie školiteľov pre doktorandov. Inými slovami, vplyv na to, kto bude môcť viesť doktorandov, z ktorých by sa mali stať vedci a vysokoškolskí učitelia. (3)

Ďalšie právomoci VaUR ovplyvňujú kariérny rast akademikov a prijímanie nových profesorov a docentov na fakulty a vysoké školy. Schvaľujú kritériá na udelenie titulov docent a profesor a samotné udelenie profesúr a docentúr konkrétnym kandidátom. (4) Profesori a docenti potom majú za úlohu rozvíjať svoj vedný odbor ako aj študijné programy. Zároveň vedecké rady schvaľujú kritériá na obsadzovanie funkčných miest profesorov a docentov spojené s možnosťou garantovať bakalárske, magisterské/inžinierske a doktorandské študijné programy. (5) Garanti sú dôležití, keďže majú na starosti kvalitu a rozvoj daného programu, a zároveň sú jednou z podmienok pre získanie akreditácie. (6)

Dôležitosť VaUR sa v rámci nového systému akreditácie ešte zvýšila po tom, čo bol v roku 2018 prijatý nový zákon č. 269/2018 o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania. Rady získali právomoc schvaľovať vnútorný systém zabezpečovania kvality VŠ vzdelávania, ktorý musí byť v súlade so štandardmi definovanými Slovenskou akreditačnou agentúrou (SAA). (7) Tento súlad bude vyhodnocovať Slovenská akreditačná agentúra najmenej raz za 10 rokov a na základe tohto hodnotenia rozhodovať o akreditácii študijných programov a habilitačného a inauguračného konania.(8) Ďalšou dôležitou právomocou rád je ich každoročné hodnotenie vedeckej, umeleckej a pedagogickej činnosti fakulty alebo vysokej školy. (9) Toto hodnotenie bude po novom akreditačná agentúra používať ako jeden zo vstupov pre priebežný dohľad nad plnením štandardov, ktorý bude agentúra vykonávať najmenej raz za dva roky.(10) Ak priebežné hodnotenie naznačí problémy, SAA môže posúdiť existujúci vnútorný systém kvality, čo môže mať negatívne dopady na akreditáciu školy. (11)

Vedecké a umelecké výkony možno hodnotiť aj podľa výstupov v publikačných databázach

Vzhľadom na dôležitosť úlohy VaUR pri rozvoji kvality vedeckej a umeleckej činnosti VŠ, je možné pozrieť sa aj na to, ako výkonní sú ich členovia vo svojich vedných a umeleckých oblastiach. Jedným zo spôsobov ako možno hodnotiť kvalitu výkonu, je porovnať publikačné výstupy členov rady s výstupmi ich kolegov v ich odbore registrovaných v medzinárodných bibliometrických databázach alebo v slovenských registroch. V rámci analýzy To dá rozum boli do úvahy brané ohlasy na publikačné výstupy za desať rokov (2007 – 2016) a umelecké výstupy za deväť rokov (keďže umelecký register CREUČ existuje až od roku 2008) u jednotlivcov, ktorí boli členmi v rád medzi 15.10. až 15.11.2017, kedy bol vytváraný ich zoznam.

Časť rád boli hodnotená na základe výstupov vo Web of Science

Pre medzinárodné porovnanie bola zvolená bibliometrická databáza Web of Science Core Collection (WoS), ktorá spolu so Scopusom patrí medzi najrozšírenejšie. WoS má však dlhšiu históriu, prísnejšie a transparentnejšie kritériá výberu indexovaných zdrojov a spracováva celé časopisy, zatiaľ čo Scopus často len ich časti.(13) Scopus je tiež menej selektívny a môže byť náchylnejší k prenikaniu predátorských časopisov.(14)

Vedecká produktivita prostredníctvom databázy WoS bola sledovaná v prípade 84 zo 149 vedeckých rád. Išlo o tie rady, v ktorých malo 75 % a viac členov aspoň jeden výstup indexovaný vo WoS v rokoch 2007 až 2016. Toto bolo indikáciou, že členovia danej vedeckej rady môžu mať publikácie a ohlasy na ne registrované vo WoS. V tomto prípade boli výkony každého člena rady porovnané s priemernými výkonmi v jeho vednej oblasti vo WoS. Ako výkony boli hodnotené ohlasy na články, knihy, kapitoly v knihách a príspevky z konferencií, či seminárov.(12) Priemerný počet ohlasov na prácu v danom odbore bol označený hodnotou 100 %. Porovnanie výkonov jednotlivých členov rady bolo následne spriemerované za celú vedeckú radu. Výsledkom je priemerná výkonnosť vedeckej rady ako celku v porovnaní s výkonnosťou vedcov v zahraničí.

Pri veľkej časti spoločensky a humanitne orientovaných rád sa hodnotili ohlasy na výstupy v CREPČ

Zástupcovia spoločenských a humanitných vied, na rozdiel od iných vedných zameraní, zatiaľ neboli významne aktívni v písaní publikácií registrovaných vo WoS. Výkony členov vedeckých rád škôl s týmto zameraním a zároveň s menej ako 75 % členmi, ktorí mali aspoň jeden výstup registrovaný vo WoS za 10 sledovaných rokov, boli hodnotené podľa ohlasov na publikácie registrované v Centrálnom registri evidencie publikačnej činnosti (CREPČ). Ohlasy na vedecké výstupy boli porovnané s priemerom citovanosti prác členov všetkých VR na Slovensku v danej vednej oblasti. To bol prípad 54 vedeckých rád. Za výstupy v tejto skupine rád boli považované ohlasy na práce registrované v CREPČ získané z lokálnych databáz evidencie publikačnej činnosti jednotlivých VŠ. Pri týchto vedcoch boli sledované ohlasy na monografie, kapitoly v monografiách a pozvané konferenčné príspevky, ktoré možno považovať za relatívne náročné a typické publikačné výstupy pre spoločenské a humanitné vedy. Ako 100 % bol v tomto prípade označený priemerný počet ohlasov na prácu v danom odbore u všetkých relevantných členov vedecký rád na Slovensku. Výkon vedeckej rady ako celku bol priemerom výkonu jej členov v porovnaní s celoslovenským priemerom. (12)

Pri umelecky zameraných školách boli dôležité umelecké výstupy v CREUČ

Výstupy členov VaUR na umelecky zameraných VŠ boli hodnotené na základe umeleckých výstupov registrovaných v Centrálnom registri evidencie umeleckej činnosti (CREUČ) v období 2008 až 2016. Dôvodom je, že vo WoS a v CREPČ výstupy členov týchto rád figurovali len sporadicky. V CREUČ neboli v sledovanom období zaznamenávané ohlasy na umelecké diela, takže bol porovnávaný len počet umeleckých výstupov. Základnou hodnotou pre porovnanie bol priemer počtu umeleckých výstupov na jedného člena VaUR na Slovensku. Sledované boli závažné individuálne a skupinové výstupy.(12)

Len časť vedeckých a umeleckých rád má nadpriemerné výkony

Hlavným zistením analýzy To dá rozum je, že len malá časť z 84 vedeckých rád, ktoré boli hodnotené, v porovnaní s vedcami v zahraničí v rámci výstupov vo WoS, mala nadpriemerný výkon (4 VR) alebo výkon približujúci sa svetovému priemeru (3 VR). Podobné výsledky prinieslo aj porovnanie členov VR na humanitne a spoločensky orientovaných školách na základe ohlasov na výstupy registrovaných v CREPČ. Len 8 z 54 rád malo celkový výkon nad priemerom produktivity všetkých členov slovenských vedeckých rád a 2 boli tesne pod priemerom. Pri vedeckých a umeleckých radách hodnotených podľa CREUČ boli len 2 z 11 nad priemerom a 1 na úrovni priemeru.

Záver

Analyzované dáta ukazujú, že len malá časť vedeckých rád ako celkov sa pohybuje okolo svetového priemeru v citovanosti vedeckých prác svojich členov. Podobne je to aj pri vedeckých a umeleckých radách na humanitne a spoločensky zameraných školách porovnávaných s priemerom publikačných a umeleckých výkonov na Slovensku. To otvára otázku, ako väčšina vedeckých a umeleckých rád pomáha rozvíjať kvalitu vedeckej a umeleckej činnosti na VŠ, ak mnoho jej členov má vedecké alebo umelecké výkony pod úrovňou medzinárodného alebo slovenského priemeru. Táto otázka je v súčasnosti ešte pálčivejšia v súvislosti s novou právomocou rád schvaľovať vnútorný systém zabezpečovania kvality VŠ vzdelávania najmä v oblastiach nastavenia mechanizmov pre stimulovanie kvality vedeckej a umeleckej činnosti. Jeho súlad s celoslovenskými štandardmi bude hodnotiť Slovenská akreditačná agentúra a na tomto základe rozhodovať o akreditácii študijných programov, ako aj habilitačného a inauguračného konania. Rovnako vyvstáva otázka, ako rady napĺňajú svoju úlohu pri ovplyvňovaní toho, kto a na základe akých kritérií obsadí funkcie profesorov a docentov, ktorí sú garantmi rozvíjajúcimi študijné programy a vedecké a umelecké oblasti.(12) Vo výsledku tak vedecké a umelecké rady budú mať zásadný vplyv nielen na kvalitu, ale na samotné bytie a nebytie VŠ a ich fakúlt.

Výsledky analýzy nie sú až takým prekvapením pri pohľade na podmienky práce vedeckých a umeleckých pracovníkov na Slovensku, ktoré sú výrazne horšie ako v zahraničí. Vedecká a umelecká činnosť je na Slovensku dlhodobo podfinancovaná, kvôli čomu je ťažké mať publikácie na svetovej úrovni, ak zároveň nie sú dostatočné možnosti na realizáciu kvalitného výskumu. Vo vedeckej a umeleckej práci tiež akademikov brzdí rozsiahla administratíva spojená s verejným obstarávaním materiálu a služieb, ktoré pre svoju prácu potrebujú. Ďalším problémom je, že u nás nie sú dostatočne rozvíjané zručnosti písať a publikovať akademické články v prestížnych vydavateľstvách. Problémom potom môže byť nájsť dostatočný počet vedecky či umelecky výkonných kandidátov na členstvo vo vedeckých a umeleckých radách, ktorí sa popri všetkých ostatných povinnostiach budú môcť práci v radách kvalitne venovať.

Renáta Hall

riaditeľka projektu To dá rozum

S vďakou za pomoc pri zbere a analýze dát Miroslavovi Medveďovi a Jane Ilavskej

 

Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa.

Zdroje:

  1. Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov, §11 a § 29.
  2. HALL, R. Charakteristika vedeckých a umeleckých rád. Vedecké a umelecké rady majú dôležitú úlohu, výkon ich právomocí sa však medzi VŠ rôzni. In HALL, R., DRÁĽ, P., FRIDRICHOVÁ, P., HAPALOVÁ, M., LUKÁČ, S., MIŠKOLCI, J., VANČÍKOVÁ, K. Analýza zistení o stave školstva na Slovensku: To dá rozum.Bratislava: MESA10, október 2019. Dostupné na: https://analyza.todarozum.sk/docs/399947001is1a/
  3. Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov § 12, odsek 1, písmeno d) a § 30, odsek 1, písmeno d).
  4. Zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov § 12, odsek 1, písmená e) až g) a § 30 odsek 1, písmená e) až g).
  5. Zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov § 75, odsek 2 a 3.
  6. Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo, Návrh akreditačných štandardov. Dostupné na: https://www.saavs.sk/dokumenty/vnutorne_predpisy/standardy-na-pripomienkovanie-verejnostou-30102019-final_5db9835f73e46.pdf
  7. Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov § 12, odsek 1, písmeno b) a § 30, odsek 1, písmeno b).
  8. Zákon č. 269/2018 Z. z. o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania a o zmene a doplnení zákona č. 343/2015 Z. z.o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov § 24, odsek 1.
  9. Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov § 12, odsek 1, písmeno c) a § 30, odsek 1, písmeno c).
  10. Zákon č. 269/2018 Z. z. o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania a o zmene a doplnení zákona č. 343/2015 Z. z.o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov § 24, odsek 2, písmeno a) a b).
  11. Zákon č. 269/2018 Z. z. o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania a o zmene a doplnení zákona č. 343/2015 Z. z.o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov § 24, odsek 3
  12. HALL, R. Kvalita vedeckých a umeleckých rád. Len malá časť vedeckých a umeleckých rád je porovnateľná so svetovým či slovenským priemerom. In HALL, R., DRÁĽ, P., FRIDRICHOVÁ, P., HAPALOVÁ, M., LUKÁČ, S., MIŠKOLCI, J., VANČÍKOVÁ, K. Analýza zistení o stave školstva na Slovensku: To dá rozum.Bratislava: MESA10, október 2019. Dostupné na: https://analyza.todarozum.sk/docs/418211001fp1a/
  13. CHADEGANI, A. A., SALEHI, H., YUNUS, M.M., FARHADI, H., FOOLADI, M., FARHADI, M. a EBRAHIM, N. A. A Comparison between Two Main Academic Literature Collections: Web of Science and Scopus Databases In Asian Social Science. 2013, roč. 9, č. 5, s. 18 – 26.
  14. MACHÁČEK, V. SRHOLEC, M. Predátorské časopisy ve Scopusu. Studie 16/2016 IDEA Praha: Think-tank IDEA při NHÚ AV ČR november 2016. [cit. 2019-10-18]. Dostupné na: https://idea.cerge-ei.cz/files/IDEA_Studie_16_2016_Predatorske_casopisy_ve_Scopusu/mobile/index.html#p=2

TO DÁ ROZUM: je iniciatíva pripravujúca ucelenú zmenu vzdelávania postavenú na analýze príčin problémov a na príkladoch dobrej praxe zo Slovenska i zahraničia. Článok je skrátenou verziou kapitol „Charakteristika vedeckých a umeleckých rád“ a „Kvalita vedeckých a umeleckých rád.“ v Analýze zistení o stave školstva na Slovensku, dostupných na: https://analyza.todarozum.sk/docs/399947001is1a/ a   https://analyza.todarozum.sk/docs/418211001fp1a/Analýza je postavená na rozsiahlom kvalitatívnom a kvantitatívnom prieskume realizovanom v rokoch 2017 – 2019. Rozsahom oslovených respondentov a komplexnosťou prístupu ide o jedinečný prieskum na Slovensku. 421 individuálnych a skupinových rozhovorov bolo realizovaných so 656 respondentmi a respondentkami z oblasti školstva, ako aj spomedzi zamestnávateľov. Dotazníkového prieskumu sa zúčastnilo celkovo 15 322 respondentov z regionálneho a vysokého školstva, ako aj z radov špecialistov na ľudské zdroje. Celá analýza je dostupná na https://analyza.todarozum.sk

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie

To dá rozum

TO DÁ ROZUM je projekt o výskume a odbornej diskusii v oblasti školstva na Slovensku. Identifikuje najväčšie problémy vo vzdelávaní, definuje novú víziu ako ucelenú zmenu školstva od predškolskej cez vysoké školy až po celoživotné vzdelávanie a nastaví kroky, ktorými bude možné víziu dosiahnuť. Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa. Viac informácii o podpore nájdete tu >>> http://mesa10.org/projects/opevstdr/