M. Mignola: Abe Sapien — Dýka z Lipu (Comicsový denník 16/2019)

„Mě do Oakdale v Kalifornii. V létě. Bez klimatizace. Tři tejdny sledovačky malýho kluka, co ze sebe vykašlával elektrický vláčky a šroubováky.“

Hellboyovský vesmír Mikea Mignolu sa rozrastá už aj v češtine — po samostatných príbehoch Útvaru pre paranormálne vyšetrovanie a ochranu sme dostali Lovca čarodejníc i Humra Johnsona. No a teraz prichádza so samostatným comicsom asi najobľúbenejšia z vedľajších postáv tejto ságy — vodný muž Abrahám Sapien.

Jeho prvá misia je situovaná na poloopustený ostrov niekde pri španielskych brehoch, kde má za úlohu vyzdvihnúť z morského dna ostatky starého čarodejníka. A čo znie ako jednoduchý výlet, sa (samozrejme) skomplikuje. No nie až tak veľmi, ako by som si prial.

Slabinou prvého dielu Abe Sapiena je to, že som tesne pred ním čítal Watchmenov. A sú to ozaj neporovnateľné diela. Neide ani tak o to, že Strážcovia sú komplexným dielom idúcim hlboko do filozofie a Abe má byť len brakovou oddychovkou. Morský muž je — ako by som to povedal — no, dosť prázdny.

Aj brak potrebuje nejaký ťah na bránku, z niečoho by mal vychádzať, niečo inovovať, niečím zaujať. A tu to ozaj nebadám. Mignola si ide svoje, predhodí nám opäť nejakú tú mytológiu (ktorú si „požičia“ tentokrát z Indie), ale nie je to ono. Poloprázdne stránky, poloprázdny dej.

Všetko to (opäť raz) zachraňuje kresba, tentokrát od J. S. Alexandra, ktorý dokonale vládne rozmazanému a rozprskanému tušu. Toto je, ináč, benefit celej hellboyovskej série — že si ju Mignola nenechal len sám pre seba, ale pozýva k sebe mnohých zaujímavých ilustrátorov. Tento mi veľmi sadol (aj k téme poviedky) a budem ho určite sledovať.

Abeovi asi ešte dám šancu, lebo ho mám rád, ale už len jednu.
Pretože v Ú.P.V.O. sa dejú o-mno-ho zaujímavejšie veci.

M. Mignola: Abe Sapien — Dýka z Lipu
Comics Censtrum, 2019
144 strán
*
65 %