Denník N

Výstavba obchvatu Bratislavy: Hrdzavé protihlukové steny i zlá únosnosť násypov

Pochybnosti okolo výstavby D4 a R7 neutíchajú.

Mal to byť projekt, ktorý pomôže doprave. V skutočnosti však výstavba zanecháva pachuť, ktorá zatieni akýkoľvek dobrý zámer pôvodnej myšlienky.

Od samotného začiatku stavbu sprevádza nemalé množstvo problémov: veľké meškanie (najmä diaľnice D4), mizerné podmienky pre subdodávateľské stavebné firmy, podozrenie z kontaminovaného stavebného materiálu navážaného do násypov, či nelegálna ťažba štrku. Nechýbala ani niekoľkonásobná policajná razia u subdodávateľa. Konkrétnosti môžete nájsť v mojom staršom blogu.

V posledných týždňoch na povrch vyplávali nové problémy: hrdzavé protihlukové steny a zlé výsledky statických skúšok únosnosti násypu.

Hrdzavé protihlukové steny

Keď som sa prvý krát pozeral na novoosadené protihlukové steny na rýchlostnej komunikácii R7, najprv som si myslel, že ide o nejaký dočasný plot napríklad proti migrujúcej zveri. Ale nie! Hrdzavé steny sú tam už osadené natrvalo. Posúďte sami:

Hrdzavá protihluková stena na R7 Hrdzavá protihluková stena na R7

Trošku som pátral, čo to je za systém, pretože hrdzavé plechy som naposledy videl v jednej malej hipsterskej kaviarni v Bratislave. Tam to bolo súčasťou architektonického dizajnu. Nie som si ale istý, či táto technológia je zrovna vhodná na rýchlostnú komunikáciu.

Ide o systém (tzv. PH panel), kedy je medzi dva plechy umiestnená minerálna vlna, ktorá vytvára zvukovú izoláciu. V tomto prípade ide o prirodzene hrdzavejúci plný plech hrúbky 1,5 mm a izoláciu s hrúbkou 80 mm. Aby bol systém povolený pre použitie na tomto projekte, tak výrobca, resp. dodávateľ musel mať k dispozícii certifikáty, podľa ktorých toto riešenie spĺňa požiadavky hlukovej štúdie na túto zákazku a projektovej dokumentácie, a to je kategória absorpcie hluku (pre tento projekt A3) a vzduchovej nepriezvučnosti (pre tento projekt B3).

Či stena v tejto podobe naozaj spĺňa deklarované hodnoty, nevedno. Preveriť, a zároveň vyvrátiť všetky pochybnosti by mohla nezávislá organizácia meraním panelov priamo na stavbe. Okrem predložených certifikátov existuje aj meranie tzv. „vloženého útlmu“ kompletnej steny priamo na stavbe (in situ), ktorá priamo definuje útlm PH steny, čo je vlastne „najužitočnejší“ parameter z pohľadu majiteľov okolitých rodinných domov.

V pôvodnom projekte (nepočítajúc betónové soklové panely) boli navrhnuté pohltivé štiepkocementové betónové panely hr. 250 mm vo výmere viac ako 200.000 m2 a hliníkové, resp. polykarbonátové (priesvitné) panely vo výmere viac ako 50.000 m2.

Prečo boli uprednostnené hrdzavejúce oceľové plechy s minerálnou vatou hrúbky 80 mm, asi všetci  tušíme. Je to cena. Už len keď porovnáme panel zložený zo štiepkocementových tvaroviek vyplnených betónom s výstužou, tak cena „hrdzavého“ panelu z minerálnej vlny opláštená z oboch strán plechom je zrejme rádovo nižšia. Aj keď bol tento projekt vysúťažený v tzv. „žltom FIDICu“, t.j. víťaz súťaže je oprávnený (so súhlasom NDS a dozoru stavby) meniť v projekte navrhnuté materiály, požadované protihlukové parametre však musia byť dodržané.

Španielsky zhotoviteľ stavby tak len potvrdzuje už dávno vyslovenú domnienku: šetrí, kde môže. Nielen na ľuďoch, ale aj na kvalite. Je na Národnej diaľničnej spoločnosti a stavebnom dozore, či toto šetrenie bude na úkor majiteľov dotknutých domov (je dávno dokázané, že nadmerný hluk reálne poškodzuje zdravie človeka), občanov Slovenska, alebo len v prospech španielskeho konzorcia.

Kontrolné skúšky na únosnosť násypu

Okrem hrdzavých protihlukových stien tu je oveľa závažnejší problém. Statické skúšky únosnosti násypu na stavbe diaľnice D4 nevyhovujú.

Už dávnejšie bol zhotoviteľ podozrievaný z toho, že v násype pod diaľnicu sa použili aj materiály, ktoré tam byť nemali. Okrem nálezu azbestu sa pri kontrole našli kusy dreva, textílie a také materiály, ktoré jednoznačne do násypu nepatria a znižujú jeho únosnosť. Člen predstavenstva Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Peter Gandl dokonca vyhlásil, že násyp bude zrejme musieť zhotoviteľ rozobrať a vybudovať nanovo.

Kontrolné vzorky odobral aj vyšetrovateľ, obrátil sa na certifikované laboratóriá a posudzovanie ešte nie je uzavreté.

Spoločný menovateľ problémov: šetrenie na ľuďoch aj na materiáli

Ako som spomínal na začiatku, mal to byť projekt, ktorý významne pomôže doprave v hlavnom meste. Výstavbu ale sprevádza nadmerné množstvo pochybností. Podľa mňa spoločným menovateľom je nízka vysúťažená cena, kvôli ktorej španielske konzorcium šetrí kde sa len dá. Na materiáloch, na ľuďoch, na kvalite. Čo je najhoršie, zhotoviteľ sa nezdráha ohroziť životné prostredie a dokonca aj bezpečnosť celej stavby. Namiesto etablovaných firiem vsadil zhotoviteľ na lacných a pochybných dodávateľov.

Rád by som na záver pripomenul, že hovoríme nie o  ceste III. triedy niekde v Uruguaji, kadiaľ budú chodiť lokálni pastieri a možno pár áut denne, ale o diaľnici a rýchlostnej ceste hlavného mesta členskej krajiny Európskej únie v 21. storočí.

Hrdzavá protihluková stena na R7

Teraz najčítanejšie

Michal Feik

Venujem sa najmä ekologickej doprave, životnému prostrediu a mestskému rozvoju.