Denník N

Keď sa predvolebné vízie menia na prázdne sľuby

V Pezinku máme aktuálne možnosť iba smutne sledovať, ako nevýslovne sa dá plytvať silným mandátom a mrhať dôverou občanov. Nečinnosť a nezmyselné kroky vedenia mesta sa síce ako súčasť programu neobjavili, ale v priebehu roka sa stali ubíjajúcou, každodennou realitou.

Víťazstvo zmeny

Takto pred rokom sa 54% ľudí, ktorí sa zúčastnili komunálnych volieb v Pezinku, prebudilo do víťazného rána. Ich kandidát, až do predvolebného zápasu nevýrazný poslanec Igor Hianik, v kampani prezentoval svoju víziu aktívneho mesta, ktoré je otvorené, občianske, demokratické, komunikatívne  a transparentné. Verejnosť ho začala vnímať ako predstaviteľa novej, nastupujúcej generácie politikov.  Víťazstvo to bolo vo veľkom štýle, stal sa primátorom a spolu s jeho tímom získali 11 mandátov. Do poslaneckých lavíc sa vďaka obrovskej podpore ich lídra dostalo množstvo neznámych tvárí, o ktorých Pezinčania vedeli len to, že sú v partii toho správneho kandidáta.

Namiesto úradu múzeum

Po voľbách prišiel čas zužitkovať  silný mandát a začať napĺňať vízie, s ktorými Tím Hianik voľby vyhral.
Pre efektívne fungovanie mesta je potrebné  zadefinovať konkrétne ciele, nastaviť smer, ktorým sa bude mesto uberať. Pre tieto ciele, ktoré vyplývajú z ideí kampane, z jej vízie,  je potrebné nájsť politickú podporu a potom tvrdo pracovať, aby boli ciele naplnené. Tím Hianik mal 11 mandátov, veľkú podporu ďalších poslancov a v podstate neexistujúcu opozíciu. Toto sú ideálne podmienky na skonkrétnenie víťazných ambícií, ideálna možnosť viesť dialóg, ktorého výsledkom má byť programové vyhlásenie primátora a MsZ.  Je to kľúčový strategický dokument, ktorý určuje priority mesta a podľa neho sa môže nastaviť koncepcia rozvoja školstva, dopravy, výstavby a iných kľúčových oblastí.

No namiesto tejto snahy sa udialo čosi zvláštne.  MsZ na jednom zo svojich prvých rokovaní umožnilo primátorovi, podľa jeho vôle, opustiť mestský úrad a zriadiť si kanceláriu v historických priestoroch Starej radnice, a to rovno do (dnes už bývalého) depozitu Mestského múzea. Mestský úrad tak hneď na začiatku svojho mandátu opustil štatutár mesta, aby si urobil kanceláriu mimo budovy, kde pracujú zamestnanci MsÚ. Tí pracovníci, ktorí s ním potrebujú byť v neustálom kontakte. Vedenie mesta v tom však problém nevidelo, veď za chod úradu je zodpovedný prednosta…

Loď, ktorá sa plaví do neznáma

Rok sa s rokom stretol, programové vyhlásenie mesto stále nemá.  Prednosta, jeden z najbližších primátorových spolupracovníkov,  už nie je prednostom.  Mesto k tomu vydalo stanovisko, že sa vlastne nič nestalo, na internete sa objavili fotky prednostu v húpacej sieti zavesenej na chodbe MsÚ a išlo sa ďalej.

Organizačná štruktúra prešla výraznou premenou, navýšili sa počty (a výdavky na výplaty) vedúcich pracovníkov. Na výkonnosti MsÚ to však nebadať, veď mnoho ľudí  márne čaká na odpoveď viac ako pol roka. Primátor sedí stále mimo úrad, hoci jeho najväčší argument na sťahovanie – nedostatok priestorov na MsÚ kvôli novým pracovným miestam – stratil trochu silu, keď sa v auguste objavila ponuka, že mesto prenajíma viac ako 33m2 veľký priestor v budove MsÚ.  Stavebný úrad na tom tiež nie je bohvieako, veď stránkové dni sú vlastne jeden deň v týždni.

Transparentné výberové konanie dopadlo tak, že vlastní primátorovi poslanci ho v hlasovaní de facto označili prinajmenšom za nešťastné (na nedodržanú rovnosť šancí som upozornil na verejnom vypočutí kandidáta na riaditeľa PKC, p. Sklenára). Mimochodom, toto výberové konanie sa uskutočnilo po  tom, ako sa v posledných mesiacoch života musela vzdať funkcie dlhoročná riaditeľka PKC, pani Ing. Ingrid Noskovičová. Musela, aby sa vyhla trápnemu odvolávaniu, ktoré už bolo na programe a predkladal ho primátor Hianik. Samozrejme, vediac o jej vážnom zdravotnom stave.

Pán primátor si na služobné cesty požičiava BMW a v návrhu rozpočtu, ktorý sa kreoval za zatvorenými dverami je aj položka na kúpu nového služobného auta pre primátora  v hodnote 42 000 eur.
Predvčerom sa v reportáži TV Markíza objavili dvaja Pezinčania, ktorým hlavná kontrolórka s ľadovo pokojným hlasom vysvetľuje, že musia zaplatiť mestu, v jednom prípade vyše 10 000 v druhom prípade vyše 140 000 eur za to, že spevnili pri vlastnom dome štrkom mestský pozemok, inak predtým zarastený burinou.  Áno, nemali to robiť, nemali tam parkovať. Ale vážne 140 000 eur? Veď na to by musel priemerne zarábajúci občan pracovať cca 14 rokov a nemať žiadne iné výdavky!

A práve ten „ľudský“ prístup pani kontrolórky a pána primátora, mi stáli za ten čas, ktorý som venoval týmto riadkom.  A tiež to množstvo Pezinčanov, ktorí mi hovoria, ako veľmi boli takto pred rokom oklamaní.

Teraz najčítanejšie