Denník N

Omyly (a lži) pána Palka

Rozhovor Karola Sudora s Vladimírom Palkom, či už ako publikovaný článok alebo promovaná kniha, vyvolal miestami silné emócie. Ak bolo naozaj cieľom vyvolanie dialógu, tak ho teda začnime. Napríklad vyvrátením zavádzajúcich informácií a očividných klamstiev, ktorými Palko v rozhovore rozhodne nešetril.

Istanbulský dohovor

Dohovore Rady Európy o predchádzaní násilia na ženách a domáceho násilia a boja proti nemu (Dohovor) som už písala niekoľkokrát (tutu) a nechcem sa opakovať.

Medzičasom však máme ďalšie odborné právne stanovisko, ktoré vyvracia lži šírené voči dohovoru. Arménsko sa v súvislosti s procesom ratifikácie Istanbulského dohovoru obrátilo na Benátsku komisiu pri Rade Európy (Komisia), zloženú z odborníčok a odborníkov na medzinárodné a ústavné právo. Arménsko má totiž v ústave definované manželstvo ako zväzok muža a ženy (obdobne ako Slovenská republika) a odporcovia Dohovoru – rovnako ako u nás – argumentovali jeho údajnou protiústavnosťou.

Benátska komisia vo svojom stanovisku vyjadruje počudovanie, odkiaľ sa berú pomerne široko rozšírené názory odporcov Dohovoru, že tento by po ratifikácii nútil krajiny legalizovať rovnakopohlavné zväzky. Dohovor totiž neobsahuje žiadnu definíciu rodiny alebo vzťahu osôb rovnakého pohlavia a manželstvo spomína len v kontexte nútených manželstiev, ktoré sú formou násilia na ženách a aj u nás trestné.  Komisia teda uzatvára, že Dohovor nijakým spôsobom neodporuje ústavnej definícii manželstva ako zväzku muža a ženy, ani nezaväzuje štáty legalizovať manželstvá osôb rovnakého pohlavia.

Ďalej sa v stanovisku doslova píše: „Tvrdí sa, že zavedením konceptu rodu Istanbulský dohovor popiera existenciu prirodzených biologických rozdielov medzi ženami a mužmi. Istanbulský dohovoru má vraj byť  trójskym koňom takzvanej rodovej ideológie, ktorá sa snaží úplne zmeniť kultúru národných štátov a prinútiť ich poprieť biologické rozdiely medzi mužmi a ženami. Istanbulský dohovor by mal byť údajne v rozpore s národnými ústavami, ktoré uznávajú existenciu dvoch pohlaví (mužov a žien).Táto interpretácia však nie je opodstatnená….. Kým predchádzajúci termín (pohlavie) sa týka biologickej reality, rod sa v súlade s definíciou uvedenou vyššie vzťahuje na sociálne očakávania spojené s touto realitou. Zámerom tejto „sociálnej“ definície nie je nahradiť biologická definíciu. Okrem toho, hoci Istanbulský dohovor poskytuje definíciu „rodu“, nevyžaduje, aby štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, zaviedli túto definíciu do svojho právneho poriadku.“

Benátska komisia teda priamo vyvracia to, čím Kuffa s Palkom strašili ľudí v kostoloch a politikov v parlamente. Čo zjavne týchto dvoch irituje najviac, je koncept rodovej identity, ktorá sa u niektorých (transrodových) ľudí nezhoduje s ich biologickým pohlavím. Toto však Dohovor nijako nerieši a ak pán Palko tvrdí, že „cez vysvetľujúcu správu k dohovoru tiež existuje pokus zaviesť zvláštne práva pre transrodových ľudí,“ tak skrátka bohapusto klame. Dohovor v hlavnom texte ani vo výkladovej správe nevyžaduje prijať opatrenia pre transrodové osoby, a už vôbec nie „nadpráva“. Rodovú identitu, transrodovosť a sexuálnu orientáciu spomína len v kontexte zákazu diskriminácie, pričom takéto ustanovenie je už súčasťou slovenskej legislatívy ( viď Antidiskriminačný zákon).

Paradoxom je, že Antidiskriminačný zákon, ktorý od začiatku obsahuje zákaz diskriminácie aj z dôvodu rodovej identifikácie, bol prijatý pri našom vstupe do EÚ v roku 2004. Tipnite si, kto sedel vtedy vo vláde na poste ministra vnútra? Áno, bol to Palko. A návrh zákona spolupredkladal vtedajší minister spravodlivosti D.Lipšic. Vtedy rodová terminológia nevadila?

Rodovú terminológiu vrátane konceptu rodovej identity máme teda v našej legislatíve už 15 rokov, a to aj v iných zákonoch. Istanbulský dohovor teda neprináša pre nás v tejto oblasti nič nové a kto tvrdí opak, jednoducho klame.

(Tvrdenia, že genderová ideológia je najnovší výhonok neomarxizmu a Istanbulský dohovor je „pavedecký a falošný“, nechám na posúdenie čitateľov a čitateliek. Podľa mňa vydávajú svedectvo viac o ich autorovi a nie o Dohovore.)

Násilím na ženách som sa zaoberal ako minister vnútra, a to veľmi dôsledne, o čom svedčí aj vtedajší nárast evidencie tohto typu trestnej činnosti. Čísla nepustia, bojovať s tým problémom sme začali už pred pätnástimi rokmi,“ tvrdí bývalý minister vnútra. Pozrime sa teda na tie čísla, ktoré nepustia.

Palko bol ministrom vnútra v rokoch 2002 až polovica roka 2006. Ako ukazujú štatistické údaje polície v prípade § 208 Trestného zákona, t.j. týrania blízkej a zverenej osoby, zistenosť aj objasnenosť boli v tom čase mizerné. Zlomilo sa to až v roku 2006, teda v čase, kedy Palko z postu odišiel.

§ 208 2003 2004 2005 2006 2007 2008
Zistené 106 112 99 542 447 492
Objasnené 64 62 50 394 317 310

Áno, pán Palko, čísla nepustia…

Rodový mzdový rozdiel

„K platovej diskriminácii žien či k ich horšiemu kariérnemu postupu poviem len toľko, že sa v tom celom skrýva dosť čudná lož“, tvrdí náš „expert“ na rodovú rovnosť. Nechápem, akú účelovosť vidí Palko v porovnávaní priemerných platov v daných profesiách. Ale ani tu čísla nepustia, aj keď porovnávame platy mužov a žien v daných profesiách na rovnakých pozíciách, stále nájdeme 4 až 9% rozdiel. Budeme tiež považovať za „čudnú lož“ fakt, že najvyššie platové rozdiely na úrovni viac ako 30% sú v percentile najlepšie zarábajúcich mužov a žien? To sú predsa tie ženy s peknými kariérami, o ktorých Palko hovorí. Ani táto pekná kariéra neprinesie všetkým ženám rovnaké odmeňovanie ako mužom. Holt, čísla zase nepustia… (viac tu)

„To je však výsledok slobodného rozhodovania mužov a žien, nie diskriminácie. Nehovorím to ja, ale Gary Becker vo svojom slávnom diele Pojednanie o rodine, za ktoré dostal Nobelovu cenu,“ tvrdí ďalej Palko.

V prvom rade, G.Becker nedostal Nobelovu cenu za len Pojednanie o rodine, ale za „rozšírenie oblasti mikroekonomickej analýzy na širokú škálu ľudského správania a interakcie vrátane netrhového správania“. Sám Becker v jeho reči pri preberaní Nobelovej ceny  uznáva,  že  teória  ľudského  kapitálu  nemusí  vysvetliť  celý  rodový rozdiel v zárobku  a   diskriminácia  môže  hrať  svoju  rolu: „pravdepodobne ide o kombináciu biologických rozdielov medzi mužmi a ženami – najmä o rozdiely v ich vrodených schopnostiach prinášať deti na svet – a čiastočne aj o diskrimináciu žien v trhových činnostiach podmienenú kultúrou… Racionálna analýza voľby  rodinného správania sa opiera o maximalizáciu správania, investície do ľudského kapitálu, alokáciu času a diskrimináciu proti ženám a iným skupinám.“

Gary Becker teda v žiadnom prípade nepopiera existenciu diskrimináciu voči ženám, ktorá je kultúrne podmienená (áno, to je ten rod alebo gender, ako chcete).

Interrupcie

Iste, keď nemáte voči sebe oponenta, môžete narozprávať čokoľvek bez toho, aby ste museli svoje tvrdenia dokladať zdrojmi. Ako tvrdenie, že „ženy umierajú aj pri legálnych zákrokoch. … Že potrat je nebezpečná vec, či už sa robí legálne, alebo pokútne.“ Toto je absolútne zavádzajúce tvrdenie. Ako hovorí WHO, interrupcia vykonaná štandardným spôsobom v bezpečných podmienkach je jedným z najmenej rizikových zákrokov, dokonca oveľa bezpečnejí ako pôrod. Čísla z USA dokazujú, že úmrtnosť súvisiaca s umelým prerušením tehotenstva je 0,6 úmrtia na 100 000 zákrokov, kým miera úmrtnosti pri pôrodoch je 8,8 úmrtí na 100 000 živonarodených (teda 14 krát vyššia).

Podľa odhadov WHO (Svetovej zdravotníckej organizácie) je následkom nebezpečne vykonaného UPT hospitalizovných takmer 7 miliónov žien ročne. WHO uvádza, že v rozvinutých regiónoch zomrie 30 žien na každých 100 000 nebezpečných resp. nelegánych potratov. Tento počet stúpol na 220 úmrtí na 100 000 v rozvojových regiónoch a 520 úmrtí na 100 000 nebezpečných potratov v subsaharskej Afrike. Teda miera úmrtnosti v rozvinutých krajinách je pri legálnom UPT 20 krát nižšia ako pri nelegálnom potrate, v najchudobnejších regionoch Afriky až takmer tisíckrát.

Ďalším nezmyslom je presvedčenie, že zákaz zníži výskyt interrupcií. Miera potratovosti je podľa WHO podobná v krajinách, kde je potrat veľmi obmedzený a kde je vo všeobecnosti legálny. Miera potratovosti je 37 na 1 000 žien v krajinách, ktoré úplne zakazujú interrupcie alebo umožňujú len zachrániť život žien, a 34 na 1 000 v krajinách, ktoré ich umožňujú bez obmedzenia.  Rozdiel nie je významný a čísla sú dokonca vyššie v krajinách s obmedzujúcou legislatívou. Toto nepriamo dokazuje ak prípad Poľska a Malty, koré patria ku krajinám EÚ s najnižšou pôrodnosťou, hoci interrupcie sú zákonom zakázané. Čísla opäť nepustia, pán matematik…

Najlepší a najrýchlejší spôsob na zabránenie zdravotných komplikácií žien je legalizácia interrupcií. Žiaľ, v mnohých krajinách ešte o ženách rozhodujú palkovia a kuffovia, následkom bezcitnosti ktorých ženy ďalej trpia a umierajú.

A takto by sme mohli pokračovať, odpoveď po odpovedi. Napríklad tvrdením, že feministky považujú interrupciu za radostná a skvelú vec, ktorá by mala byť samozrejmosťou. Neviem, odkiaľ čerpá Palko tieto tvrdenia, ale ja som ešte nestretla feministku, ktorá by takéto niečo tvrdila. Áno, právo na interrupciu by malo byť v 21. storočí samozrejmosťou, s tým sa dá určite súhlasiť. To neznamená, že je to radostná a skvelá vec. Aj návšteva zubára je samozrejmosťou, ale to neznamená, že je radostná.

Vážený pán Palko, máte právo na vlastný názor, ale nie na vlastné fakty. Zavádzaním a strašením ľudí, ruka v ruke s dnes už jasne ľudácky vyprofilovaným kňazom Kuffom, ste pomáhali šíriť nielen lži a demagógiu, ale aj negatívne emócie a nenávisť medzi ľuďmi. A to všetko v mene kresťanskej lásky?

Teraz najčítanejšie

Olga Pietruchová

Ľudským právam a rodovej rovnosti sa venujem takmer 20 rokov. Svoj blog chcem využiť hlavne ako príspevok do diskusie na tieto témy.