Denník N

Odkiaľ majú [dočerta] americké univerzity toľko peňazí? (5/8)

Ako investovať endowment? Akcie, nehnuteľnosti a pod.

Ročné výnosy endowmentov univerzít z rokov 2009 – 2018

https://www.markovprocesses.com/blog/measuring-the-ivy-2018-a-good-year-for-returns-but-is-efficiency-becoming-an-issue/

 

Ako sú investované endowmenty?
Pred začiatkom 20. storočia, primárnym aktívom pre endowmenty vzdelávacích inštitúcií boli reality. Dnešné endowmenty investujú najviac do komodít, prírodných zdrojov, súkromného majetku a ďalších nelikvidných aktív. Jednou z najdôležitejších zodpovedností dôverníka je vykonávať manažment a alokáciu aktív inštitúcie.

 

Dôverníci sú právne viazaní konzervatívnosťou v ich investičnom manažmente, ale tiež by mali dbať na dosiahnutie čo najväčšieho príjmu v medziach konzervatívnosti. Keďže svet investovania sa stal v nedávnych rokoch sofstikovanejším zvýšenú popularitu získali netradičné investície ako komerčné reality, venture kapitál, zahraničné cenné papiere, a ďalšie formy.

Štúdia z r. 2013 od National Association of College and University Business Officers (NACUBO) a Commonfund Institute zistila, že pokiaľ priemerná inštitúcia investovala 95.3% jej endowmentu do tradičných akcií, dlhopisov a hotovosti v r. 1990, do roku 2013 toto percento kleslo na 47%, s 20% v obchodovateľných alternatívach (hedžové fondy) 12% v súkromnom majetku a 7% v neinternátnych realitách, 5% v prírodných zdrojoch (ropa, zemný plyn atď.) a 9% v ďalších investíciách. Pre vzdelávacie a ďalšie charitatívne inštitúcie, väčšina endowment investícií zarába výnosy nepodliehajúce zdaneniu. Toto oslobodenie sa datuje do najskorśích dní dane z príjmu v USA a rozpoznáva tak verejné účely, ktorým slúžia tieto inštitúcie.

Prostredníctvom tejto výnimky, darcovia vedia, že inštitúcie budú schopné použiť všetky tieto výnosy z ich darov na podporu želaných účelov. Daňová výnimka na výnosy endowmentov je dôležitým spôsobom, v ktorom spoločnosť prispieva na podporu amerického vyššieho vzdelania.

Ako sú riadené endowmenty?
Každá inštitúcia si vyberá vlastné stratégie a pravidlá pre maximalizáciu výnosovej kapacity endowmentu na podporu oboch, súčasných výdavkov aj budúcich potrieb.
Niektoré inštitúcie spravujú ich endowmenty vlastnými ľuďmi, ďalší sa spoliehajú na ich dôverníkov, iní zazmluvnia profesionálov, alebo sa skombinujú tieto prístupy. Niektoré inštitúcie hľadajú maximalizáciu výnosu, ďalšie sa sústredia na celkový príjem (definovaný ako výnos plus kapitálové zhodnotenie).

Mnohí príjmu formálne pravidlá výdavkov ktoré hľadajú:
1. zaistenie rastúceho zdroja príjmov z endowmentu  na podporu každoročných výdavkov
2. zaisťujú dostatočné reinvestovanie, takže hodnota endowmentu je udržiavaná vo vzťahu k rastúcim nákladom v čase
3. umožniť väčšiu predvídateľnosť v rozpočtovaní vyhladením ročných výkyvov vo výnosoch.

Na dosiahnutie tretieho cieľa inštittúcia využije spotrebovanie o niečo menšieho pomeru výnosov počas priaznivých období, takže o niečo väčšie percentuálne pomery budú dostupné v nepriaznivých časoch.

Pre veľa inštitúcií sa táto stratégia ukázala preferovanou nad expandovaním rozpočtu v odpovedi na vyššie príjmy. Práve kvôli nutnosti urobiť značné škrty v ďalšom roku
na prispôsobenie viac typickej alebo nezvyčajne nízkej hladiny príjmov. Pravidlá výdavkov sú plánovacím mechanizmom, cez ktorý inštitúcie hľadajú dodanie maximálnej kvantity a kvality vzdelávacích služieb dnes bez erodovania ich kapacity podporiť rovnaké služby v budúcnosti.

Pre udržanie kúpnej sily endowmentu, kde fond podporujúci pozíciu fakulty dnes bude stále schopný podporovať pozíciu fakulty v budúcnosti o 20, 30 aj 50 rokov, inštitúcie musia rozdeliť každoročné príjmy medzi doláre spotrebované ihneď a doláre, ktoré sa pridajú do istiny pre zaručenie jej hodnoty v budúcnosti. Dôverníci mnohých kolégií a univerzít vytvorili rozpočtové pravidlá, a podľa nich inštitúcie spotrebujú svoje výnosy z endowmentu každoročne vo výške 4 – 5% hodnoty ich endowmentu. Ak inštitúcia dosiahne celkový výnos 7 až 8% a môže očakávať infláciu 2 – 3%, môže reinvestovať 1 až 2 percentá, ktoré nespotrebovala kvôli pokrytiu nákladov rastúcej inflácie. Pretože vzdelávací proces je náročný na prácu, vzrastajúce náklady na laboratóriá, knižnice, a nové technológie a narastajúce požiadavky na inštituciálne zdroje študentskej pomoci, náklady kolégií a univerzít očakávane rastú rýchlejšie ako index spotrebiteľských cien o úroveň najmenej 1 až 2 percentuálneho bodu. Pri súčasnych úrovniach indexu reálne z 1 na 2 percentá (očistené od inflácie).


Preložené z článku z angličtiny z voľne šíriteľného článku:

Understanding College and University Endowments

https://www.acenet.edu/Documents/Understanding-Endowments-White-Paper.pdf

Poďakovanie za odbornú pomoc pri preklade:

Ing. Mária Medvéšová – tím teachersgold.org

Mgr. Zuzana Krempová – www.jazykovycoaching.sk

Teraz najčítanejšie

Stanislav Barej

--Postav školu na hlavu! V septembri 2019 sa nám podarilo do života uviesť open-source aplikáciu pre učiteľov, študentov a firmy, ktorá dúfame prispeje ku kvalite vzdelávaniana. Môžete si vyskúšať www.teachersgold.org Je to pilot, Vývoj je otvorený. Môže sa ktokoľvek zapojiť aj do vývoja. Či už nápadom alebo inou činnsťou. Prihlasovanie je bezplatné. Idea je pomocou súťaží a zadaní od firiem, ktoré dostanú učitelia a študenti na riešenie, získať pre nich priamu finančnú odmenu. Veríme, že to bude prospešné pre každú zúčastnenú stranu. --aktuálne sledujem vývoj korona pandémie vo Švajčiarsku a prinášam informácie o úmrtiach https://www.linkedin.com/in/stanislavbarej/