Denník N

Vesmírne prípady

Zbierka sci-fi poviedok od Jozefa Žarnaya

Vesmírne prípady vyšli v roku 2015 vo vydavateľstve Artis Omnis a predstavujú prvú ucelenú zbierku autorových poviedok, ktoré spájajú spoločné témy, či spoločný hrdina.

Prvá časť zbierky s názvom Záhadné stretnutia obsahuje rôznorodé poviedky, pričom niektoré sú viac fantasy/mystery než science fiction.

Druhá polovica knihy s názvom Z archívu Galaktickej polície má spoločný menovateľ v hlavnom hrdinovi Radovi Torysanovi – poručíkovi Galaktopolu. Epizodické príbehy sú ladené v štýle detektívky odohrávajúcej sa v ďalekej budúcnosti a využívajú širokú škálu vedecko-fantastických trópov a spoločne vytvárajú náznak space opery.

V knihe je  15 poviedok s badateľnou fluktuáciou kvality. Treba tu však podotknúť, že v podstate nejde tak ani o kvalitu poviedok, ako o rozprávačský štýl. Žarnay dokázal dovtedy nevídané a dokázal v časoch komunistickej cenzúry do svojich románov (najznámejšie: Tajomstvo Dračej steny; Prekliata planéta) prepašovať samotnú esenciu modernej science fiction  a to: spoločenskú kritiku. Prekliata planéta s odstupom času a pri čítaní medzi riadkami v podstate predstavuje inteligentne kamuflovanú (a niekedy otvorenú) kritiku totality.

Keďže slovenská science fiction dlho trpela limitáciami cenzorského úradu ba dokonca postrachom Štátnej bezpečnosti, nebolo fakticky za socialistického Československa možné vydať science fiction akú poznáme zo Západu, hlavne z Anglicka a Spojených štátov, alebo z prvej Československej republiky (napr. Vojna mlokov od Karla Čapka). Všetky pokusy vždy natrafia napokon na jednu zásadnú prekážku: nesmie sa kritizovať Československo, pretože to je pod vedením KSČ a teda akákoľvek kritika spoločnosti (aj tej hypotetickej, vyfabulovanej, budúcej, „vyšpekulovanej“ z aktuálnych trendov) je v podstate kritikou samotnej Strany. A Strana je neomylná.

Aj jeden z prvých serióznych pokusov o slovenský antiutopický román Po od Alty Vášovej z roku 1979 bol poznačený komunistickou cenzúrou a jeho neredigované vydanie vyšlo až v deväťdesiatych rokoch.

Takže sa slovenská vedecká fantastika poväčšine niesla v štýle dobrodružných románov pre deti a mládež, v časoch kedy náš trh začali zaplavovať Vinetuovky a Traja pátrači. A presne v takomto duchu treba hodnotiť aj akčno-detektívne (mystery) sci-fi poviedky od Žarnaya, ktoré písal v 70. a 80. rokoch 20. stor., a ktoré vychádzali v rôznych časopisoch.

Niektoré poviedky sú až doslova detinsky jednoduché – iné sú veľmi obrazotvorné a atmosférické a nadobúdajú pocit tajomna a záhady s narastajúcim napätím – iné poviedky sú so silným odkazom (napr. proti jadrovým zbraniam alebo sektárstvu) – a niektoré poviedky sú proste len fajn. Takže je to taký rôznorodý mix, ktorý je však napokon dobrý, pretože ukazuje Žarnaya z rôznych spisovateľských uhlov. A ešte k tomu je tu zastúpená aj Žarnayova teoretická erudovanosť v doslove Slovenská vedecko-fantastická poviedka, v ktorej stručne vypichuje zopár kľúčových míľnikov slovenskej sci-fi.

Z prvej časti Záhadné stretnutia stoja za povšimnutie poviedky „Životná šanca“, „Stretnutie pri Proxime Centauri“ a „Kriváň“. Pričom Kriváň si ma získal nielen alternatívnou históriou Slovenska a v podstate celej Európy a celého sveta, ale aj svojou atmosférou. Ak je slovenská literatúra v niečom špičková, tak to je skĺbenie hôr a tajomna. Alternatívna história podaná skrz dvoch turistov vo Vysokých Tatrách bola skvelá a vyvoláva množstvo otázok.

Z druhej časti Z archívu Galaktickej polície, v ktorej sledujeme rôznorodé prípady poručíka Torysana stoja za to poviedky: „Hora svetla“, „Kreslo“, „Prípad mŕtveho vtáka“ a na 70% aj „Prípad Bratstva druhého kríža“.

Hora svetlaKreslo sú (čo sa celkovej atmosféry, deja a štylistiky týka) najsilnejšie detektívne poviedky tejto zbierky. A ešte k tomu Kreslo, okrem zimomravej detektívkovej atmosfére má aj silný ekologický odkaz, podobne ako poviedka Životná šanca.

„Susedná civilizácia spela k zániku. Nie, nezničila ju nijaká zrážka s kozmickým telesom, nehrozil jej ani výbuch novy (ich hviezda bola ako naše Slnko), takmer sa zničila sama, keď pri mohutnej explózii vedecko-technického rozvoja pozabudla na maličkosť – na ekológiu a životné prostredie. Ich planéta mala vo svojej atmosfére gigantické ozónové diery a skleníkový efekt sa stal krutou realitou.“ (Životná šanca)

Prípad mŕtveho vtáka by sa hodilo rozviesť ak nie v román, tak v novelu, ale aj napriek stručnosti je to krásny príklad kritiky jadrových zbraní v duchu Studenej vojny a možno aj Skazy planéty Faena od Kazanceva?

Prípad Bratstva druhého kríža je o kresťanskej sekte, ktorú založil Galaktickej polícii známy podvodník. Dávam jej však 70%, pretože poviedka mala omnoho väčší potenciál a znova, hodilo by sa to možno trocha rozpísať, pretože nápad to bol skvelý.

Napokon si autor Žarnayovho spisovateľského kalibru naozaj zaslúžil, aby si niekto dal námahu a vydal v knižnej podobe jeho časopisecké poviedky a rozhodne má táto zbierka svoje miesto na prerušovanej časovej osi slovenskej vedeckej fantastiky.

„Dnes žijú mnohí ľudia ako v pekle už od narodenia – v betónovej džungli, v oceľových jaskyniach, dookola anonymné tváre, ani dobré, ani zlé, lež zaujímajúce sa iba o seba.“ (Prípad dvoch Gagarinov)

Teraz najčítanejšie