Denník N

Podľa ministerstva obrany som asi jadrový terorista

Ministerstvo obrany systematicky zavádza a utajuje, čo sa len dá. Nielen to. Akúkoľvek kritiku alebo záujem občana môže zneužiť na šikanovanie kritikov. Stačí dať ich aktivity do „správneho“ kontextu a podsunúť ich súdu.

V súvislosti s pádom nadzvukovej stíhačky MiG-29, ktorá sa 28. septembra zrútila počas návratu z cvičného vzletu ostrej hotovosti, sa pán minister obrany poponáhľal s účelovými závermi. Nerešpektoval ustanovenia Trestného poriadku a to, že vyšetrovanie treba ponechať na príslušné odborné orgány a orgány činné v trestnom konaní. Naopak, situáciu ihneď neuvážene využil na obhajobu nie príliš transparentného obstarania nadzvukových lietadiel F-16.

Je dôvodom nákupu F-16 bezpečnosť vojakov?

Na tlačovej konferencii dňa 29.9.2019, pár hodín po havárii, minister obrany síce povedal, že nechce špekulovať o príčinách. Ale hneď jedným dychom dodal: „Verím však, že aspoň na čas utíchnu hlasy, ktoré spochybňujú potrebu nákupu nových stíhacích lietadiel F-16. Bezpečnosť našich vojakov, ktorí zabezpečujú obranu Slovenskej republiky, je pre mňa na prvom mieste“.

Jeden z najinformovanejších ľudí v tomto štáte, pár hodín po nehode, ktorej vyšetrovanie ešte ani poriadne nezačalo, už naznačuje dôvody havárie a potrebu obmeny súčasných stíhačiek. Nedalo mi to a podľa infozákona som sa priamo opýtal, odkiaľ minister čerpá tieto informácie. Doslova som požiadal o sprístupnenie informácií súvisiacich s nehodou MiG-29 dňa 28.9.2019, na základe ktorých minister obrany dáva do súvislosti túto nehodu s potrebou nákupu F-16 a technickým stavom MiG-29 vo výzbroji našich ozbrojených síl.

Ministerstvo obrany mojej žiadosti listom kancelárky ministerstva obrany č. KaMO/K-32/16-124-1 zo 7. októbra 2019 nevyhovelo. Odmietlo poskytnúť požadované informácie, nakoľko vo veci je vedené šetrenie a nebolo ukončené. Zdôvodnilo to tým, že „by sprístupnením požadovanej informácie…došlo k porušeniu zákonného obmedzenia sprístupnenia informácií podľa §11 ods. písm. d) zákona o slobode informácií“. Vskutku zaujímavé, lebo napriek uvedenému ustanoveniu a v rozpore s Trestným poriadkom, práve minister Gajdoš verejne špekuloval a použil nehodu a starosť o bezpečnosť vojakov ako argument na obhajobu nákupu nových lietadiel.

Celkom logicky, ak teda nevychádzal z tohto konkrétneho prípadu havárie, musel Gajdoš vychádzať z celkového stavu leteckej techniky. Vyplýva teda z Gajdošovho vyjadrenia, že MiG-y  sú nebezpečné pre vojakov? Z verejných zdrojov je známe, že Slovensko malo pred haváriou 12 lietadiel MiG-29. Takisto je verejne známe, že prevádzka a údržba týchto lietadiel je zabezpečovaná cestou takzvanej abonentnej zmluvy s výrobcom RSK MiG z Ruskej federácie.

Na základe toho sú priamo na základni NATO v Sliači dlhodobo prítomní ruskí technici. Môžeme úplne vylúčiť ich napojenie na ruské tajné služby? Zabezpečujú kompletný servis lietadiel MiG-29, vrátane bojovej letky zaradenej do pohotovostného systému NATO. Napriek tomu ministerstvo nemá strach z ohrozenia národnej bezpečnosti, či pohotovostného systému NATO. Pritom skúsení agenti GRU (ruská vojenská rozviedka) by počas dlhodobého pobytu na Sliači nemali problém odhadnúť rozsah a celý mechanizmus aktivácie ostrej pohotovosti. To, že podrobne vedia, koľko je prevádzkyschopných lietadiel, v akom sú stave a aké majú problémy, im vyplýva priamo zo zmluvy.

Je nepochopiteľné, že ministerstvo obrany ani naše vojenské spravodajstvo toto asi nevyhodnotili ako bezpečnostné riziko pre tento štát. Dokonca ani v situácii, keď Rusko voči nám vedie aktívnu hybridnú vojnu. Na druhej strane, keď český redaktor Karel Rožánek z Českej televízie požiadal o možnosť natáčať vo vonkajších priestoroch leteckej základne, bolo mu to zamietnuté z dôvodu bezpečnosti štátu. Nonsens. Cez letecké dni do tej istej základne vpustia desiatky tisíc divákov aj s kamerami bez ohľadu na štátnu príslušnosť. Český redaktor chcel len ilustračné zábery v súvislosti s dohodou o spoločnom nebi medzi SR a ČR.

Ako súvisí preplácanie Rusov s hrozbou jadrovým zariadeniam?

Keďže minister Gajdoš znel celom presvedčivo, opýtal som sa aj na plnenie abonentskej zmluvy. Chcel som vedieť, koľko je minimálny počet lietadiel v prevádzky schopnom stave, ktoré musí RSK MiG v rámci abonenta udržiavať. Takisto som sa pýtal, koľko ich udržiavali v skutočnosti a či teda ministerstvo dostáva nejakú zľavu z ceny, ak zmluvný počet nie je dodržaný. Vychádzal som z predpokladu, že stav musí byť veľmi zlý, ak minister mal potrebu pri havárii hovoriť o akútnej potrebe nákupu F-16.

Nepýtal som sa na spôsob zabezpečenia pohotovosti vzdušných síl, ani koľko lietadiel vyčleňujeme pre NATO. A už vôbec nie na naše plnenie záväzkov voči NATO. Chcem len vedieť, či si Gajdoš ako verejný funkcionár plní svoju zákonnú povinnosť voči svojim ruským priateľom. Lebo je predstaviteľom nášho štátu a spravuje peniaze našich občanov. Je povinný ich chrániť pred všetkými, ktorí si riadne neplnia zmluvné záväzky. Celkový počet lietadiel, ktoré musí RSK MiG udržiavať v prevádzke, nie je podľa mňa žiadnym tajomstvom. V tom počte sú predsa aj lietadlá pre bežný letecký výcvik. Ruský personál a zrejme asi aj celá Ruská federácia to všetko vedia. Slovenskí občania, ktorí to platia, to ale vedieť nesmú.

Odpoveď ministerstva obrany ma šokovala. Listom č. SEMOD-59-4-1/2019 mi ju oznámil národný riaditeľ pre vyzbrojovanie. Áno, ten pán plukovník, ktorý šokoval aj premiéra tým, že si bez vedomia vlády dovolil podpísať miliardový kontrakt na stíhačky F-16. Neskôr to po dôraznom upozornení označili za akýsi pracovný draft zmluvy a opakovane podpísali už pred kamerami.

Požadované informácie mi odmietli poskytnúť. Odôvodnenie ma posadilo do stoličky a spotil som sa. Dva krát po sebe ma pán riaditeľ dôrazne upozornil, že „povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak ide o dokumentáciu, ktorá obsahuje informácie, ktorých zverejnenie by sa mohlo použiť na plánovanie a vykonanie činností s cieľom spôsobiť narušenie alebo zničenie jadrového zariadenia, alebo objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov podľa osobitných predpisov“.

Ministerstvo tvrdí, že ak by mi sprístupnilo pravdu o tom, či je dodržiavaná abonentská zmluva a uplatňované finančné sankcie, tak by som to mohol využiť na zničenie alebo poškodenie jadrového zariadenia. Ako hrdý absolvent štyroch vysokoškolských odborov a kandidát technických vied neviem pochopiť, ako tým, že sa dozviem, že ministerstvo nezákonne platí aj za neuskutočnené plnenie, môžem ohroziť jadrové zariadenie. Je to na smiech.

Nejasná hranica medzi zákonnosťou a svojvôľou

Bohužiaľ, smiech ma prešiel po tom, čo sledujem, čo všetko môže byť zámienkou pre trestné stíhanie a dlhodobé sledovanie celej rodiny. Ak takúto argumentáciu ministerstvo obrany cestou Vojenského spravodajstva predloží súdu so žiadosťou o použitie informačno-technických prostriedkov (ITP), takmer isto dostane súhlas. Preto nemôžem vylúčiť, že to je pravý účel takéhoto zdôvodnenia.

Už presne štyri roky čelím spolu s rodinou intenzívnej diskreditačnej kampani. Jej súčasťou je nezákonný a svojvoľný postup justičných orgánov, nečinnosť generálnej prokuratúry a ústavného súdu. Ale aj preukázateľná a doteraz nepotrestaná nezákonná činnosť priamo zainteresovaných príslušníkov štátnych orgánov, či špinavá spravodajská hra. Takže by ma vôbec neprekvapilo účelové obvinenie z vyzvedačstva alebo niečoho podobného. V každom prípade si vyžiadam informáciu o možnom použití ITP voči mne a rodinným príslušníkom. Nezákonnú lustráciu sme totiž už zažili. Jej páchateľ bol odsúdený na smiešnu pokutu 500 eur a sudca nezákonne vylúčil poškodeného zo súdneho pojednávania.

Od ministerstva obrany som nežiadal len informácie o abonentskej zmluve, ale aj množstvo ďalších informácií. Až na jednu čiastočnú výnimku, všetky žiadosti mi boli zamietnuté. Utajená zostala aj taká banalita, koľko bolo nakúpeného výstroja pre vojakov a či bol nakúpený v súlade s počtom vydaných výstrojných bodov a požiadavkami vojakov.

Už nechcem informáciu o abonentskej zmluve. Nebudem dávať zámienku na moje sledovanie ako potenciálneho páchateľa, ktorý chce poškodiť jadrové zariadenie. Lebo pomstiť sa kritikom a zvedavcom je na Slovensku v móde. Dávam podnet na prokuratúru, aby preverila (ne)dodržiavanie povinností pri správe cudzieho majetku a na NKÚ na dodržiavanie rozpočtových pravidiel. Verím, že majú ľudí s príslušnou previerkou a ministerstvo obrany im neodoprie výkon ich zákonných úloh.

Teraz najčítanejšie

Pavel Macko

Generál vo výslužbe, bezpečnostný expert Venujem sa: • bezpečnosť a obrana • medzinárodné vzťahy • stratégie a technológie Vzdelanie: • Ing. elektrotechniky (1. výzbrojno-eletrotechnický - optoelektronika a 2. automatizácia velenia a elektronické počítače) • CSc. – vojenská technika, VA Brno • MSc. – stratégia národných zdrojov, NDU, Washington D.C., USA Skúsenosti: • odborné technické, manažérske a vojenské funkcie • velenie a riadenie medzinárodných tímov • velenia a riadenie medzinárodných vojenských operácií • inovatívny výcvik a simulačné technológie Top zamestnania: • zástupca náčelníka GŠ OS SR • veliteľ celoarmádnej logistiky • šéf operácií ISAF v Afganistane • veliteľ NATO JFTC