Spomeň si
Tiziano Vecelli: Ježiš a kajúci zločinec, 1566
*
Spomeň si na mňa,
keď mlčím a Ty hovoríš
pre naše pochopenie.
Viackrát niečo meria,
ale nikdy neodstrihne
Snáď…
Len toľko sa dnes rodí
odznova: Ďalšie rany
doSlova.
*
Ďakujem
je vo mne viacnásobné
Z pocitu napísanej básne.
Z čistej improvizácie.
Na hrane si ma pritiahneš
a ja sa hĺbim do šiat.
Akoby nás hlad
nestvoril bez nás.
*
Ľady sa topia.
Prichádzajú sa postarať
o potlačený úsmev.
Klávesy odhrnieš za záves
a ani nevieš, ako – krok
je s ňou za jedno a dvojmo.
Necháme z neho pod oknom
pre nočný klavír.
Zaspíme v posteli.
*
Vtáctvo vzlietlo,
náš breh sa rozširuje.
Mladosť sa ohýba,
pridáva vzdušnú nehu.
Chce sa nám zostarnúť
s týmito kúzlami
Strácame predstavy.
Nedržíme sa od seba.
*
