Denník N

Na východnom Slovensku nič nie je (5. diel)

Pohľad z vyhliadkovej veže v Duklianskom priesmyku
Pohľad z vyhliadkovej veže v Duklianskom priesmyku

Dukliansky priesmyk, Slovenské Mykény a Zádiel

Pán predseda, poslanec, šéf (dúfajme, že už nikdy nie premiér),

ale sa to na Vás valí… Najnovšie sme sa dozvedeli, že známy mafián mal okolo prsta omotaného nielen generálneho prokurátora, štátnu tajomníčku Ministerstva spravodlivosti, plno sudcov, prokurátorov a politikov, ale držal za gule aj Vás a len vďaka vašej dohode nevyšla na svetlo sveta veta o 250 miliónoch korún, ktoré ste preprali cez svoju politickú stranu. Preto ste umlčali aktivity akcie Gorila hneď po voľbách 2006, preto sa predmetná veta o 250 miliónoch korún vymazala z analytického prepisu, preto ste Gorilu nikdy nevytiahli a v politickom boji využívali len časť informácií, a preto do dnešných dní blokujete vyšetrovanie celej kauzy tým, že kľúčový svedok nebol ani po 13 rokoch zbavený mlčanlivosti. Že Vám nie je hanba a že Vás ešte vôbec niekto volí… Wow…

Do televíznych diskusií posielate už len straníckych mentálnych skrachovancov a aj so svojou podržtaškou tvrdíte, že na vašu politickú stranu nikto nič nemá a ani Gorila s ňou nesúvisí. Tak mi skúste odpovedať na tri jednoduché otázky:

  1. Ako to teda bolo s Vašou politickou stranou a talianskou mafiou, ktorá u nás prala špinavé peniaze, ryžovala na eurofondoch a mala svojich ľudí vo Vašom najbližšom okolí? Mali ste informácie od polície a SIS, takže ste presne vedeli, čo tá partia je a čo robí.
  2. Kto sú akcionári Vašej politickej strany, ktorí sa zložili na 250 miliónov korún použitých vo volebnej kampani v roku 2006? Už poznáme mená niektorých, ale skúste nám uviesť celý zoznam, aby ste boli v prvom rade férový voči vlastným voličom…
  3. Ako sa Vám žilo s tým, že Vás mafián držal toľké roky za gule? Najmocnejšieho človeka v krajine…

Teším sa na odpovede :)

Nadviažem na svoj predošlý článok a znova sa povenujem Vášmu výroku, že na východnom Slovensku nič nie je, lebo mám stále pocit, že tento výrok neotriasol voličmi Smeru z východu ako by mal. V týchto článkoch sa Vám budem snažiť predstaviť vždy po tri východniarske zaujímavosti, a to prírodnú krásu, hrad/hradisko a pamiatku, ktorým sa viac či menej nevenujeme.

Dukliansky priesmyk

Bitku o Dukliansky priesmyk som rozobral vo svojich dvoch článkoch, pričom v prvom článku som sa venoval našim peším brigádam a tankistom, ktorí bojovali od Krosna až po rieku Ondavu a druhý článok bol o našich parašutistoch z paradesantnej brigády, ktorí sa zúčastnili len úvodnej fázy bitky a pomohli Červenej armáde pri prielome frontu, čo viedlo k oslobodeniu poľského mestečka Dukla.

Replika bojovej zástavy 2. československej samostatnej paradesantnej brigády v ZSSR.

Fotka bojovej zástavy parabrigády pochádza z Vojenského múzea vo Svidníku. Originál bol najpravdepodobnejšie zničený v boji pri chate Parajka (severovýchodne od mestečka Revúca). Strata bojovej zástavy bola neskôr zneužitá na znevažovanie našej parabrigády, ktorej nebolo umožnené zúčastniť sa víťaznej vojenskej prehliadky v Prahe. Parabrigáde som sa venoval aj vo svojej sérii o SNP a v mojej knihe.

Oblasť medzi Duklianskym priesmykom a mestečkami Svidník a Stropkov je skutočne výnimočná. Môžete tu objaviť veľké množstvo vojenskej techniky, múzeá, vojnové cintoríny a dokonca aj povestné Údolie smrti, kde sa odohrala najväčšia tanková bitka na území Slovenska. Žiaľ, k tankom nevedú poriadne chodníky, človek ich musí doslova hľadať a problém je aj so zaparkovaním. Niektoré tanky sú nedôstojne umiestnené v tesnej blízkosti družstva. Údolie smrti je jednoducho na okraji záujmu tejto krajiny, a to by malo tvoriť významnú súčasť miestneho cestovného ruchu. Dosť smutné berúc do úvahy, že kedysi v Kapišovke tiekla namiesto vody krv a my to nevieme poriadne oceniť.

Sovietske tanky T-34 v Údolí smrti.

Každému odporúčam, aby navštívil Svidník, Údolie smrti, Dukliansky priesmyk, poľské mestečko Dukla a po ceste aj náš Tokajík. Vstupné do múzeí je vskutku symbolické, vojenská technika sa dá obdivovať na každom kroku, ale neslobodno sa len tak prechádzať po okolitých lesoch, ktoré stále ukrývajú veľké množstvo nevybuchnutej munície. Najcennejšia je však Alej hrdinov s pamätníkom Karpatsko-duklianskej operácie. V aleji sú okrem búst vojnových hrdinov aj hroby padlých a dominuje im hrob najvyššie postaveného dôstojníka československého protifašistického odboja, ktorý padol počas Druhej svetovej vojny. Je ním veliteľ 1. brigády, generál Jaroslav Vedral-Sázavský, ktorý mal tú smolu, že zahynul v tesnej blízkosti štátnej hranice, keď jeho džíp aktivoval zabudnutú protitankovú mínu.

Alej hrdinov v Duklianskom priesmyku a hrob generála Jaroslava Vedrala-Sázavského.

Kým o Alej hrdinov je postarané, nedá sa to isté povedať o československom vojnovom cintoríne v Liptovskom Mikuláši, sovietskych vojnových cintorínoch a rumunskom vojenskom cintoríne vo Zvolene, ktoré sú v dezolátnom stave. Keď si ich porovnáte s nemeckými vojnovými cintorínmi na Slovensku, tak zažijete šok… a za zlý stav spomenutých cintorínov sa môže celý národ hanbiť…

Nemecký vojnový cintorín v Hunkovciach

Pre porovnanie… československý vojnový cintorín v Liptovskom Mikuláši, ktorý býva často zarastený a oplotenie s pamätníkom len chátra. Miestni dôchodcovia sa na situáciu nemôžu len prizerať, robia v areáli dobrovoľné brigády a čistia ho od konárov.

Na fotke je pekne vidieť, ako sa nový štrk ušiel len hrobom pri hlavnej cestičke k pamätníku, aby fotky papalášov vyzerali k svetu. Ostatné hroby už neboli v záberoch, a tak neboli dôležité…

Československý vojnový cintorín v Liptovskom Mikuláši

Slovenské Mykény

Ďalším zaujímavým miestom na východnom Slovensku sú Slovenské Mykény (taktiež hradisko Myšia hôrka), ktoré sa nachádzajú západne od obce Spišský Štvrtok. Jedná sa o opevnené centrum mesta z Bronzovej doby, ktoré dominovalo komplexu hradísk od Slovenského raja na sever a bolo dôležitým obchodným uzlom.

Slovenské Mykény

Obyvatelia Slovenských Mykén mali dobrý výhľad na okolité kopce, ale hlavne na Vysoké Tatry a Slovenský raj. Fotka je robená zo vstupných bášt, od ktorých sa tiahnu stále viditeľné valy. V zadnej časti hradiska bývala vtedajšia aristokracia. Holý kopec v pozadí predstavoval ďalšie hradisko, ktoré slúžilo na ochranu Slovenských Mykén, ktoré aj vďaka tomu a ďalším detailom pripomínajú grécke Mykény. Obe mestá fungovali približne v tom istom čase, stali sa z nich bohaté centrá a neskôr zanikli.

Slovenské Mykény nie sú označené, nevyužívame ich v cestovnom ruchu, a tak sa môže udiať aj to, že časť akropoly hradiska pretína súkromný plot…

Akropola a plot.

… a za plotom sa nachádzajú zvyšky valov z Bronzovej doby, ktoré sú v južnej časti poškodené ľudskou činnosťou.

Plot a val na akropole Slovenských Mykén.

Zlý dojem dotvára aj severná bašta, ktorá bola postupne ničená ťažbou zeminy a vznikla tam čierna skládka odpadu. Takto si ceníme historický klenot.

Pohľad z bašty na čiernu skládku.

Zádiel

Prírodný klenot Slovenska predstavuje Zádielska tiesňava, ktorá sa nachádza v blízkosti Turni nad Bodvou a Turnianskeho hradu. Zádielska tiesňava predstavuje dôležitú súčasť Národného parku Slovenský kras a je ideálna na prechádzku alebo cykloturistiku.

Zádielska tiesňava

V tiesňave sa nachádzajú jaskyne, ale aj tak vám dych vyrazia až všadeprítomné skaly. Pre lepší zážitok si treba vyjsť na hrebeň, po modrej značke minúť salaš a zvyšky miestneho slovanského hradiska, pozrieť sa na tiesňavu zvrchu a postupovať ďalej k Turnianskemu hradu. Neoľutujete.

Skaly a ešte raz skaly.

Ako zvieratká na záver uvádzam veverčiky zo Svidníka, ktoré si žijú v parku Vojenského múzea a pristihol som ich, ako sa naháňali po kmeni stromu. Na fotografii sú len tri, ale v skutočnosti ich bolo päť či šesť.

Zvieratká na záver

 

Teraz najčítanejšie

Vladimír Olej

Zakladajúci člen hnutia Progresívne Slovensko a autor kníh Fire Worshipers: Samo's Empire a The Corner of Death: Czechoslovaks in the Second World War.