Denník N

Zabudnuté knihy – začíname

Logo

Málokto vie, že Napoleon napísal romantický román, alebo že na Slovensku vzniklo niekoľko rokov pred knihami Julesa Verna dielo o ceste do vesmíru. Ani jedno z nich nepatrí ani náhodou medzi veľdiela literatúry, ale bola by škoda, ak by sa na ne zabudlo.

ozhodli sme sa digitalizovať, prekladať, sprístupniť a vydávať knihy, ktoré boli právom, alebo neprávom zabudnuté.  Nájdete nás na stránke www.zabudnuteknihy.eu

Ako zaujímavosť pridávam krátku esej od G.K.Chestertona

Al Caponeho kumpán

Vybral som sa z jedného slávneho španielskeho prístavu a ocitol som sa v akomsi prímorskom predmestí.  Nehovoril som ich jazykom, ale domáci sú natoľko inteligentní, že sa dokážu dohodnúť aj bez neho.  Ako asi dvadsaťkrát predtým v podobnej situácii som sa ocitol v malej kaviarni, Tato bola prázdna, až na akéhosi siláka, ktorý sedel na stoličke a ktorý z nej zoskočil s ostražitosťou, ktorá nebola ani španielska, ani anglická.  Očividne bol vlastníkom a hovoril plynule Anglicky, ale so zmiešaným prízvukom, ktorý som nedokázal identifikovať, až kým som nepochopil, že to nebol Španiel, ktorý hovorí po anglicky, ale Španiel, ktorý hovorí po americky. Akousi náhodou som priznal, že patrím k biednemu spisovateľskému stavu; načo ešte viac ožil a vyhlási, že aj on napísal knihu. Ukázal mi ju. Keď som ju letmo prebehol, zdala sa mi vcelku dobrá, napísaná s nadšením a humorom. Boli to jeho spomienky na doby, keď ako strelec a gangster pracoval pre Al Capona. Bol to dokonale poctivý záznam nepoctivosti. Opisoval prepadnutia a vydieranie bez všetkých vznešených fráz, ktoré sa používajú na obranu tvrdého kapitalizmu. Pre melodramatickú myseľ to bolo čosi príjemné, byť osamote s takýmto pištoľníkom.
Zosmutnel a zrazu vybuchol:“Už nikdy nenapíšem žiadnu knihu.“
„Nie,“ povedal som so srdečným súhlasom, „mať krčmu je lepšie, ako napísať knihu. Veľa Angličanov by radšej mali takýto podnik, ako by mali čokoľvek spoločné vydavateľstvom.“
Týmto  sa premenil a ožil. Kričal o zločinoch svojho vydavateľa, až sa krčma triasla. Tvrdil, že ho vydavateľ podvádzal pri každej možnej príležitosti. Hovoril, že musel behať po celom svete, aby dohliadol na to, aby ho jeho vydavatelia a prekladatelia neokrádali o jeho poctivo zarobené peniaze.
Myslím, že aj napriek tomu to robili, rovnako ako nemám ilúzie o vydávaní kníh a iných hrách modernej plutokracie. Myslel som si, že je to trochu ironické. Pripomenul som mu, ako Byron tvrdil, že Barabáš bol vydavateľ.
„Jednoducho,“ povedal som pevne, „je to sprostá krádež.“
„Presne tak,“ povedal s výbušným dôrazom a rozlúčili sme sa ako najlepší priatelia. „Všetko to vydávanie kníh bolo zbojstvo!“

Teraz najčítanejšie