Denník N

Robert Fico a jeho komunistický prístup k bankovníctvu

Keď sa verejným financiám venujú Robert Fico a jeho minister financií, nech už je to ktokoľvek, držte si peňaženky | Foto - TASR
Keď sa verejným financiám venujú Robert Fico a jeho minister financií, nech už je to ktokoľvek, držte si peňaženky | Foto – TASR

Návrh vlády zvýšiť osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií, ktorého ideovým otcom je Robert Fico, vláda predkladá do parlamentu v skrátenom konaní bez predošlého riadneho pripomienkového konania s odôvodnením, že hrozia hospodárske škody. Tie však spôsobuje najmä vláda, ktorá tento návrh predkladá, nie banky.

Netreba si robiť ilúzie. Slovenské bankovníctvo patrí k tým najhorším v Európskej únii.

Dôvodom je najmä nízka miera konkurencie. Ale za touto chybou slovenského bankovníctva nie sú samotné banky, ale prístup štátu k tomuto sektoru, z ktorého vyplýva nízka miera konkurencie. Dnes je slovenské bankovníctvo držané v „stázovom politickom poli“ – žiadna politická strana nie je ochotná reformovať legislatívu, väčšina len kritizuje stav. Hlúpo a hlúpejšie.

Po páde komunizmu, bol bankový sektor stopercentne vlastnený štátom a od prvých momentov najviac vystavený politickému zneužitiu. Netrvalo to dlho, privatizéri a Mečiarova kapitálotvorná vrstva sa pustila do bezbrehého pľundrovania chabých úspor obyvateľstva, držaných v štátnych bankách. Čoskoro vznikli aj prvé súkromné banky, ako napríklad Tatra banka – dnes by však jej zakladatelia za podmienok, za ktorých Tatra banku založili v roku 1990, utreli hubu naprázdno. Dnes by zakladatelia Tatra banky totiž nespĺňali ani rudimentárne nároky na založenie banky. Jednoducho, v dynamických rokoch po páde komunizmu sa začínalo s podnikaním jednoduchšie – hlavne kvôli nízkym legislatívnym nárokom a bariéram v podnikaní.

K prvému oddlženiu bánk došlo už v rokoch 1993-94, keď Fond národného majetku SR poskytoval bankám finančné prostriedky na oddlženie. Po páde Mečiarizmu bolo slovenské bankovníctvo (vtedy ešte štátne banky) vo vytunelovanom stave predovšetkým vďaka Mečiarovi a HZDS. Riešení bolo niekoľko, politici zvolili to horšie. Namiesto toho, aby NBS urobila to, čo mala už dávno a odobrala licenciu podnikať bankám VÚB, SLSP či IRB, stav ich nezodpovedného hospodárenia len predlžovala.

Reštrukturalizácia sa uskutočnila prevodom neplácaných úverov Mečiarových privatizérov do štátnej agentúry Slovenská konsolidačná, a. s. a kapitálovým posilnením VÚB, SLSP a IRB. Na konci dňa mnohí páchatelia ostali nepotrestaní, verejný dlh vďaka tomu narástol a úroky z neho dodnes len vedú k rastu verejného dlhu, lebo politici nie sú ochotní hospodáriť zodpovedne. Málokto ich k tomu núti. Aj preto je dnes stav korupcie v politike taký vysoký. Vlády Mikuláša Dzurindu namiesto striktného pomenovania a odsúdenia pomerov pred rokom 1998 zlyhali a k odsúdeniu korupčného správania politikov a predstaviteľov štátu nedošlo. Výsledkom aj tohto zlyhania je dnešný stav vecí verejných.

Keď však dnes niekto predkladá návrh zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a odôvodňuje to hospodárskymi škodami daných subjektov, je čistý klamár. Ak niečo banky, ktoré nakoniec boli predané zahraničným investorom, robia výrazne lepšie, je to prístup k risk manažmentu a oveľa zodpovednejšie poskytovanie úverov a iných finančných služieb. Slovenský bankový sektor preplával poslednou finančnou krízou z rokov 2009-2011 bez väčších problémov. Vo všeobecnosti platí, že slovenské banky sú adekvátne kapitalizované a hospodária zodpovedne. Teda až na chamtivcov, ktorí dodnes nepochopili, že 90-tym rokom už dávno odzvonilo.

Prečo sú bankové služby vnímané ako drahé a finančné produkty ako nevýhodné?

  1. veľmi vysoké nároky na založenie novej banky – 16,7-krát vyššie kapitálové požiadavky ako je minimálna požiadavka spoločného trhu EÚ, riadená CDR IV smernicou a prísne odborné požiadavky. Teda z toho vyplývajúca nízka konkurencia,
  2. vďaka tomu oligopolné postavenie najväčších bánk zároveň posilnené vertikálnou a čiastočne aj horizontálnou integráciou sektora – choroba, ktorou netrpí len naše zdravotníctvo,
  3. politická neochota pracovať pre ekonomickú slobodu občanov a možnosti podnikania,
  4. hlúpe politické lieky ako „základný bankový produkt“ – teda zákonné donútenie poskytovať nejakú službu za zákonom stanovených podmienok. V zahraničí, kde je konkurencia, Vám k otvoreniu účtu banka dá často aj sama kredit na účet ako bonus za získanie klienta a samozrejme účet Vám vedie bezodplatne,
  5. sociálni mesiáši v politike, ktorých agenda je podplácať voličov, nie vytvárať slobodné podnikateľské prostredie s čo najmenšími bariérami pri podnikaní.

Ak prejde návrh Roberta Fica predkladaný aktuálne v parlamente ako vládny návrh s cieľom zvýšiť osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií, pocítia to predovšetkým klienti, občania. Banky budú mať prirodzene silu tieto náklady preniesť na klientov. Veď nízka konkurencia ich nenúti súťažiť o zákazníkov.

Od zavedenia osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií štát len z troch najväčších bánk vytiahol 633 mil. eur. Teda vlastne o toľko predražil bankové služby a produkty nám občanom, podnikateľom.

Za rovnaké obdobie urobil Fico deficit verejných financií cez 13,5 miliardy eur! Napriek tomu, že skonzumoval dodatočných 633 mil. eur na osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií len od troch najväčších bánk.

A ako hospodárili banky? Tri najväčšie počas posledných desiatich rokoch boli každý rok v zisku. Svojim akcionárom priniesli takmer 5 mld. eur ziskov po zdanení medzi rokmi 2008 až 1. polrok 2019. Štátu na daniach, teda dani z príjmu a osobitnom odvode, za rovnaké obdobie zaplatili cez 2 mld. eur.

Sociálni mesiáši tridsať rokov po novembri 1989 nechápu, že prevažná väčšina občanov Slovenska ich obmedzené, neadresné a nezmyselné sociálne politiky nepotrebuje. Pád komunizmu bol predovšetkým o osobnej a ekonomickej slobode a zodpovednosti. To je to, čo dnes Slovensko potrebuje. Nie „osobitné odvody“ a drancovanie všetkých podnikateľov a živnostníkov štátom.

Fico tvrdí, že týmto opatrením bojuje proti poplatkom bánk, ktoré za ich produkty platia ľudia, v skutočnosti ale ponechanie ba zvyšovanie bankového odvodu bude mať s najväčšou pravdepodobnosťou za následok rast poplatkov bánk účtovaným ľuďom, či ceny úverov, keďže nič nie je zadarmo, ani Ficove obedy.

Teraz najčítanejšie

Martin Mlynek

Kedysi zamestnanec, dnes podnikateľ a občas bloger. Pre tých, ktorí to nevedia a preto, že píšem aj o politike, považujem za potrebné uviesť, že som podpredsedom Občianskej konzervatívnej strany (OKS). Občas o investovaní či o rizikách spojených s investovaním či o ekonomických udalostiach a pohľadom na ne.