Denník N

Ako sa naozaj žilo za socializmu? Presviedčať by mali fakty

Pracovníčky dozrievacieho skladu banánov v Zohore Štefánia Mikušová a Emília Zajíčková pri vážení a balení dozretých banánov na expedovanie na vianočný trh | Foto - Archív TASR, autor K. Cích, 5. decembra 1959
Pracovníčky dozrievacieho skladu banánov v Zohore Štefánia Mikušová a Emília Zajíčková pri vážení a balení dozretých banánov na expedovanie na vianočný trh | Foto – Archív TASR, autor K. Cích, 5. decembra 1959

Výsledky prieskumu ukázali, že časť ľudí mení svoje názory na obdobie socializmu po tom, ako sú konfrontovaní s faktami.

Zarábate 3 142  korún československých. V roku 1989 je to v Československu priemerná mesačná mzda. Rozhodnete sa, že celý nákup použijete na nákup potravín. Ak natrafíte na dobre zásobený obchod, môžete si za celý priemerný plat kúpiť, napríklad:

  • 68 kíl bravčového karé s kosťou (kilogram stojí v roku 1989 46 Kčs),
  • alebo celý príjem miniete na 314 kg ryže (10 Kčs/kg),
  • či 137 kg syru Eidam (23 Kčs/kg).

Takýto absurdný nákup by ste síce celkom isto neurobili, umožňuje však jedno veľmi jasné porovnanie.

V roku 2018 zarábate priemernú hrubú mzdu, teda 1 013 eur. Ak by ste sa rozhodli celú sumu minúť na potraviny, z obchodu si môžete odniesť, napríklad:

  • 215 kíl bravčového karé (kilogram stojí v roku 2018 priemerne 4,69 eur)
  • alebo 791 kg ryže (1,28 eur/kg)
  • alebo 154 kg Eidamu (6,55 eur/kg).

Spomeniete si ešte na svoj nákup v roku 1989?

V oboch prípadoch pracujeme zjednodušene s hrubým príjmom, výsledok porovnania je ale zrejmý.

V roku 1989 ste si z priemerného platu mohli kúpiť výrazne menej potravín než v roku 2018.

A rovnaký záver vychádza aj z porovnania, v ktorom počítame s priemernými starobnými dôchodkami.

V publikácii, ktorú pripravujeme v rámci projektu Búranie mýtov o socializme a sociálnom štáte, na množstve ďalších potravín a iných bežných tovarov dokazujeme, že kúpna sila ľudí s priemerným zárobkom aj priemernou penziou vzrástla. A hoci čísla hovoria jasnou rečou, predstavy ľudí sa rôznia.

Na mýty odpovedáme faktami

Podľa výsledkov prieskumu, ktorý pre náš projekt ešte vlani zrealizovala agentúra Focus, si väčšina ľudí na Slovensku myslí, že životná úroveň za socializmu bola vyššia. Zakorenená predstava, ku ktorej sa prihlásilo až 54 % respondentov, je taká, že ľudia si mohli zo svojich platov dovoliť viac.

V publikácii Socializmus: realita namiesto mýtov, ktorú onedlho zverejníme, konfrontujeme predstavy ľudí spojené s reálnym socializmom a realitu. Vžité predstavy o životnej úrovni, hospodárskej prosperite, stave životného prostrediači zdravotníctva pred rokom 1989 porovnávame so skutočnosťou a ukazujeme, že mnohé z predstáv sú iba mýty.

Novší prieskum Focusu ukazuje, že časť ľudí dokážu fakty o socializme presvedčiť, aby prehodnotili svoj názor. Cieľom prieskumu, ktorý pre potreby nášho projektu agentúra spracovala v auguste tohto roku, bolo zistiť, ako sa zmenia konkrétne predstavy ľudí o socializme po tom, čo ich konfrontujeme s faktami – po tom, ako si respondenti prečítajú krátky článok, ktorý daný mýtus vyvracia.

V úvode prieskumu Focus oslovil reprezentatívnu vzorku 766 opýtaných. Z tejto vzorky na základe odpovedí na otázku „Kedy sa žilo, podľa Vás, lepšie ľuďom ako ste Vy – pred rokom 1989 (teda za socializmu) alebo teraz?“ vytvorili cieľovú skupinu 500 respondentov, ktorí mali na socializmus pozitívny názor alebo sa vyjadrili, že za socializmu sa žilo rovnako ako dnes.

Následne mali títo respondenti zaujať stanovisko ku konkrétnym tvrdeniam o socializme pred tým a po tom, ako si prečítali krátky text na základe predbežných výsledkov našej štúdie, ktorý toto tvrdenie vyvracal. Ako sa názory respondentov zmenili?

Čísla presvedčili. Sčasti

Zostaňme pri kúpyschopností ľudí. „Životná úroveň zamestnaných ľudí bola za socializmu vyššia ako dnes a zamestnanci si zo svojho príjmu mohli dovoliť viac ako dnes,“ je tvrdenie, s ktorým pred prečítaním článku súhlasilo 67 % opýtaných. Nesúhlas s týmto tvrdením vyjadrilo 26 % respondentov a 7 % nevedelo odpovedať.

Respondenti následne dostali text a graf, ktorý na konkrétnych číslach ukazoval, že kúpyschopnosť ľudí od roku 1989 výrazne vzrástla a ľudia si v súčasnosti z priemerného zárobku môžu až na niekoľko výnimiek dovoliť viac potravín a bežných tovarov. Opýtaní potom mali zaujať stanovisko k tomu istému tvrdeniu opäť.

Takmer tretina opýtaných (32 %) uviedla, že údaje v článku ich vôbec neprekvapili, lebo už pred jeho prečítaním vedeli, že zamestnanci za socializmu zarábali málo a ceny boli vzhľadom k ich platom vysoké – svoj názor však napriek tomu nezmenili. Približne každý piaty respondent (19 %) uviedol, že informácie v článku ho viedli k zmene názoru.

Zvyšných približne 50 % opýtaných však nepresvedčili ani fakty. S istou skepsou k otázke pristúpilo 21 % respondentov, ktorí reagovali, že najprv si musia preveriť, či sú tieto údaje dôveryhodné a presné, pretože ich prekvapili a nemyslia si, že s pomerom platov a cien bola situácia za socializmu až taká zlá. Významná časť opýtaných (28 %) však ani po prečítaní článku s ekonomickými argumentmi údajom neverila. Títo respondenti za argumentáciou článku videli snahu ukázať socializmus v negatívnom svetle.

Cieľom nášho projektu nie je ukazovať socializmus a priori v takom či onakom svetle, naopak, našou snahou je zrovnať časté mýty s realitou čo najobjektívnejšie a vychádzať z overiteľných faktov.

Ako z tohto porovnania vychádza režim, ktorý potláčal základné ľudské slobody a prehlboval zaostávanie krajiny za Západom, bude a na posúdení každého čitateľa. Výsledky ostatného prieskumu síce nabádajú len na opatrný optimizmus, ale inak než faktami vžité predstavy vyvracať nemožno.

Radovan Potočár

Autor je spolupracovníkom Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a členom projektového tímu projektu Búranie mýtov o socializme a sociálnom štáte

Teraz najčítanejšie

Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika

Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI) je mimovládny, neziskový a nezávislý think tank, založený v roku 1999. Spoločným menovateľom aktivít KI je ich hodnotové vymedzenie, teda konzervatívny pohľad na spoločnosť a liberálny prístup k ekonomike.