Denník N

Nehudobný odkaz Ricka Astleyho na Luníku IX

Keď som tento rok vystúpil na parkovisku na Pohode a vydal sa smerom k pódiám, prvú pesničku, ktorú som z jedného stanu začul, bol hit 80. rokov od Ricka Astleyho Never Gonna Give You Up. Song tak notoricky známy, že sa prepracoval aj do rebríčka najhorších pesničiek danej dekády. Vtedy som ešte netušil, že ma jej prenesený význam bude sprevádzať aj pri mojom učiteľskom úsilí na Luníku IX.

U jedného z mojich žiakov, volajme ho Peter, som si hneď prvý týždeň školy všimol rozvinuté logické myslenie a pozitívny vzťah k matematike. V rámci úvodných hodín som so žiakmi hral zopár matematických hier, napr. hru NIM. Peter sa aktívne zapájal, bolo vidno, že ho to baví a ide mu to. Hovoril som si, super, aj tu na Luníku IX sú deti, ktoré už majú vybudovanú internú motiváciu a môžu byť príkladom aj pre ostatných.

Žiaľ, moje očakávania sa nenaplnili a z Petra sa veľmi rýchlo stal žiak, s ktorým som musel najviac bojovať pri udržiavaní pracovnej morálky v rámci mojich hodín matematiky. Skúšal som rôzne stratégie, ako ho motivovať, skúšal som sa s ním individuálne rozprávať, dávať mu na hodinách individuálnu pozornosť, vysvetliť mu konzekvencie toho, keď nebude pracovať… Všetko neúspešne. Postupne som začal prepadať beznádeji a chcel som to s Petrom vzdať. Na škole a v konkrétnej triede mám predsa ďalších žiakov, takže sa aspoň budem môcť viac venovať im.

Intuitívne nie som veľký fanúšik nechávania žiakov po škole, ale pre pokoj duše som si povedal, že skúsim ešte toto. Rýchlo som odprevadil inú triedu z vyučovania a počkal na Petra a jeho spolusediaceho Ivana, ktorým som predtým na hodine „sľúbil“, že so mnou ostanú po škole. Oboch som v triede vyzdvihol, rozhodli sa však neostať po škole len tak jednoducho, rozbehli sa teda smerom odo mňa v snahe mi utiecť. Keďže sa však zároveň vydali smerom od východu zo školy, nebol problém ich dostihnúť a v spolupráci so žiakmi, ktorí čakali na môj krúžok matematickej prípravy na Testovanie 9, ich odprevadiť do triedy, kde mali ostať po škole.

Vysvetlil som im, že budú so mnou po škole dovtedy, kým mi sami nevypočítajú príklad na Pytagorovu vetu, učivo, ktoré sme práve preberali, ale na hodine ho dôsledne ignorovali. Peter sa tejto výzve postavil čelom. Na moje prekvapenie, keď vypočítal jeden príklad, vypýtal si ďalší, aby si poučku Pytagora lepšie precvičil. Moje prekvapenie sa znásobilo, keď mi Peter po dopočítaní úlohy povedal, že ostane aj na matematický krúžok.

Mal som z toho skvelý pocit, vtedy som si spomenul na song z Pohody. Je mi jasné, že s Petrom to zďaleka nie je koniec príbehu a ešte nás čaká veľa náročných interakcií. O tom však asi je práca učiteľa. Ako spieval Rick: „A full commitment’s what I’m thinking of…”

 

Teraz najčítanejšie

Rado Chalupka

Po dvanástich rokoch profesionálnej skúsenosti mimo Slovenska som sa cez program Teach for Slovakia rozhodol dva roky učiť na základnej škole, aby som vrátil všetko dobré, čo som od života dostal. Od septembra 2019 učím matematiku a informatiku na Luníku IX.