Nastavovanie hraníc v realite Luníka IX
Na školení, ktorého som sa v rámci podpory Teach for Slovakia zúčastnil, som si z viacerých možností vybral workshop o vzdelávaní žiakov so špeciálnymi potrebami. Skúsená lektorka nám počas neho vysvetľovala, ako sa deťom nastavujú hranice akceptovateľného správania sa. Z mojej doterajšej skúsenosti som nadobudol presvedčenie, že deti na Luníku IX sú milé, ale práve hranice nemajú dobre nastavené, preto som sa tešil, ako poznatky zo školenia využijem v praxi.
V jednej z mojich ôsmackých tried mám žiačku, volajme ju Anastázia. Na hodinách matematiky sa pravidelne snaží, následkom čoho učivu dobre rozumie a z testov má veľmi dobré známky. Na niektorých hodinách je však nedisciplinovaná a treba ju upozorňovať.
Jeden deň si možno povedala, že vyjsť z triedy počas hodiny matematiky, keď sa učiteľ pristaví pri žiakoch na druhom konci triedy, môže byť zábava. Učiteľ pôjde za ňou na chodbu a môžu sa za rohmi spolu chvíľu hrať na schovávačku. Ja som si však povedal, že je to ideálna príležitosť na nastavenie hranice prijateľného správania sa.
V prvom kroku som pomenoval potrebu, resp. zámer: „Anastázia, vidím, že ťa baví chodiť počas hodiny na chodbu a hrať sa so mnou na schovávačku.“ V druhom kroku som nastavil hranicu: „Anastázia, počas hodiny žiaci nemôžu vychádzať bez dovolenia učiteľa z triedy. Narušuje to priebeh hodiny a žiaci ani ja sa potom nemôžeme dobre sústrediť na učenie.” Tretím krokom je dať žiakovi na výber dve alternatívy a pár krát ich zopakovať: „Anastázia, ak sa rozhodneš vyjsť počas hodiny z triedy, vyberieš si, že budeš musieť znášať dôsledky podľa dohody. Ak sa rozhodneš ostať v triede, vyberieš si možnosť získať bonusové body za aktivitu.“
Neskôr počas hodiny Anastázia znovu vyšla z triedy. Pokojne som jej vysvetlil, že ma to síce mrzí, ale že si vybrala alternatívu znášať dôsledky podľa dohody. Anastázia začala so mnou vyjednávať, povedala, že už z triedy vychádzať nebude, ospravedlnila sa. Vysvetlil som jej, že sa na ňu nehnevám, ale moje rozhodnutie je v súlade s nastavenou hranicou a alternatívou, ktorú si sama vybrala.
Na druhý deň som si všimol, že je Anastázia trochu smutná, zastavil som sa pri nej a pozitívnym tónom snažil primäť k tomu, aby počas hodiny pracovala. Keď však spomenula diskusiu z predchádzajúceho dňa, povedal som jej, že o tom sme sa už bavili a uzavreli to.
Anastázia počas hodiny nakoniec pracovala. Tesne pred koncom hodiny sa žiaci zoradili pred dvermi. Anastázia stála v rade prvá a vzorne sa ma spýtala, či môže vyjsť z triedy. Keďže práve v tom momente zazvonilo, povedal som jej, že áno, zazvonilo, môžeš vyjsť z triedy. Mám pocit, že aspoň na nejaký čas je táto hranica nastavená dobre.
