Denník N

Prečo potrebujeme Národnú radu pre produktivitu

Pokles v tempe rastu produktivity vo vyspelých štátoch ohrozuje prospekt ekonomického rastu a uberá z konkurencieschopnosti, ktorá je v globalizovanom svete kľúčová. Slovensko stagnuje v raste produktivity práce zatiaľ čo náklady na zamestnancov neustále stúpajú. Reakciou na pretrvávajúci problém spomalenia rastu produktivity je odporúčanie Rady EÚ na zriadenie Národnej rady pre produktivitu.

“Produktivita síce nie je všetko, ale z dlhodobého hľadiska je produktivita skoro všetko. Schopnosť krajiny zlepšovať životnú úroveň závisí takmer úplne na schopnosti zvyšovať výstup na pracovníka.“ – Paul Krugman, laureát Nobelovej ceny za ekonómiu.

Európa sa ešte celkom nespamätala z Veľkej recesie v rokoch 2008 – 2009 a z dlhovej krízy, ktorá nasledovala v Grécku, Španielsku, Portugalsku a Írsku. Po desiatich rokoch je nepochybné, že naše presvedčenie o tom, ako sa robí makroekonomická politika, musí byť dôsledne prehodnotené. Nízka miera inflácie, nízke úrokové sadzby a nízky rast sa stali bežnou realitou. Napriek tomu, že po Veľkej recesii sa európske ekonomiky zotavili, za posledných niekoľko rokov sa rast produktivity opätovne spomalil a hrozí nové obdobie stagnácie alebo aj poklesu.

Na grafe rastu HDP nižšie vidíme, že v krajinách Európskej únie a eurozóny sa rast za posledné obdobie spomaľuje. Za týmto vývojom stojí kombinácia viacerých faktorov: obchodná vojna medzi USA a Čínou, nejasná situácia okolo brexitu a tiež prepad produkcie v automobilovom priemysle. Slovensko tomuto nátlaku dlho odolávalo, ale v tomto roku sa aj ono nechalo stiahnuť vlnou negatívnych vplyvov. Ako zabezpečíme, aby sme sa vyhli ďalšej recesii, na ktorej prahu možno práve stojíme? V prípade, že recesia nastane, čo urobíme preto, aby jej následky neboli také devastujúce ako pred desiatimi rokmi?

Kým slovenská ekonomika zatiaľ iba spomaľuje, tá nemecká sa len tesne vyhla recesii. Keďže Slovensko je veľmi otvorenou ekonomikou, ktorej export tvoril až 96,1 % HDP za rok 2018 (pre porovnanie: priemer EÚ-28 je 46,2 %), je veľmi náchylné na šoky, ktoré sa naň môžu preniesť z iných ekonomík. Skoro tretinu exportu Slovenska tvoria autá a automobilové súčiastky. Pätina exportu putuje do Nemecka a 19 % importu ide tiež z Nemecka, čo robí túto automobilovú veľmoc naším najvýznamnejším obchodným partnerom. A ak má partner problémy, máme ich aj my.  V treťom kvartáli 2019 dosiahlo Slovensko 0,4 % mieru rastu HDP oproti druhému kvartálu. Nemecko v rovnakom období dokázalo vytiahnuť svoj rast na 0,1 % (v druhom kvartáli 2019 bol nemecký rast – 0,2 %, pričom dva kvartály negatívneho rastu sa obvykle pokladajú za znak recesie).

Môže za všetko nízka produktivita práce?

Pokles v tempe rastu produktivity vo vyspelých štátoch ohrozuje prospekt ekonomického rastu a uberá z konkurencieschopnosti, ktorá je v globalizovanom svete kľúčová. Slovensko sa od roku 2005 priblížilo k priemeru EÚ v nominálnej produktivite pracovnej sily: v súčasnosti sa nachádza na úrovni 82 % priemeru EÚ. Spomedzi štátov V4 vykazovalo najlepšiu produktivitu práce do roku 2017, kedy nás predbehla Česká republika. Od roku 2011 sa ale medzera medzi Slovenskom a priemerom EÚ už ďalej nezmenšuje.

 

Pri stagnujúcej produktivite práce však zároveň stúpajú náklady na zamestnancov. A nie pomaly. V roku 2011 sa Slovensko nachádzalo na úrovni 77,7 % priemeru EÚ a v roku 2018 už na úrovni 85,8 % priemeru EÚ, ale produktivita práce nerástla, čím sa ešte viac prehlbuje problém z hľadiska konkurencieschopnosti.

Ako sa Európska Komisia rozhodla riešiť európsky problém

Reakciou na pretrvávajúci problém spomalenia rastu produktivity bolo odporúčanie Rady EÚ zo septembra 2016, ktorým vyzvalo členské štáty eurozóny, aby zriadili Národné rady pre produktivitu. Úlohou každej rady bude monitorovať, analyzovať a hodnotiť produktivitu a konkurencieschopnosť svojej krajiny. Členovia rád budú skúmať, čo v ich krajine stojí v ceste k vyššej produktivite, a aké reformy sú potrebné na dosiahnutie udržateľného ekonomického rastu. Odborníci v jednotlivých národných radách sa v kontexte stagnujúcej produktivity budú pozerať, napríklad, na úroveň inovácií a výskumu, kvalitu vzdelania a úroveň zručností populácie, analyzovať investície do infraštruktúry a ich dopad či hodnotiť podnikateľské prostredie ich krajiny.

Takýto prístup dáva členským štátom eurozóny priestor identifikovať na národnej úrovni problematické oblasti a predkladať možné riešenia v otázke produktivity a konkurencieschopnosti. Do leta 2019 naplnilo odporúčanie Rady EÚ 10 štátov eurozóny (Belgicko, Cyprus, Francúzsko, Grécko, Írsko, Litva, Luxembursko, Holandsko, Portugalsko a Slovinsko), ako i 3 štáty EÚ mimo eurozóny (Dánsko, Maďarsko a Rumunsko).

Slovensko na ceste k vyššej produktivite

Začiatkom septembra sa k európskej snahe posilniť produktivitu práce oficiálne pridalo aj Slovensko. Dňa 1.9.2019 vznikla Národná rada pre produktivitu SR (NRP SR), ktorá sa skladá z predstaviteľov analytických jednotiek jednotlivých ministerstiev, ako i odborníkov z rôznych oblastí ekonomiky. Hlavným výstupom rady bude odborná a nezávislá Správa o produktivite a konkurencieschopnosti krajiny, ktorá bude hodnotiť vývoj produktivity slovenskej ekonomiky. Správa takisto bude obsahovať odporúčania pre politiku a opatrenia na zvýšenie produktivity krajiny a následne jej konkurencieschopnosti.

Lídrom je Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA) – analytická jednotka Úradu vlády SR. Už niekoľko rokov sa v rámci ISA snažíme posilniť odborný dialóg v našej krajine prostredníctvom analýz a komentárov týkajúcich sa rôznych aktuálnych problémov, ktorým Slovensko čelí. K tomu sa teraz pridáva nová úloha: ISA bude podporovať NRP SR z pozície jej sekretariátu a riaditeľ ISA je predsedom NRP SR.

Nedávno sme s cieľom ponoriť sa hlbšie do tejto problematiky zastupovali Slovensko na workshope o produktivite, organizovanom Európskou komisiou, kde sme zároveň od iných európskych národných rád získali užitočné postrehy, nápady a pripomienky. V súčasnosti pracujeme na zbere a spracovaní relevantných indikátorov, ktoré budeme neskôr vyhodnocovať v našej správe. O ďalších aktivitách NRP, ako i našich zisteniach, vás budeme radi pravidelne informovať. Medzičasom sa dočítate viac o vzniku, členoch a poslaní NRP SR na našej stránke: https://www.vlada.gov.sk/institut-pre-strategie-a-analyzy-isa/.

Teraz najčítanejšie