O veľkých firmách a malom sebavedomí Slovákov alebo kde máme zakopaný zlatý poklad

Zachytil som správy o tom, že vláda zas ide rozdávať naše peniaze zahraničnému investorovi, ktorý síce tentoraz nejde vyrábať, ale vyvíjať.

Podstata je však stále tá istá. Využiť priamo aj nepriamo pracovnú silu s výdatnou podporou štátu a zisk vyviezť. Alebo ak investovať, tak znova na dovezené technológie.

Vyčíslil niekto, koľko peňazí vláda investovala do zahraničných spoločností za existencie samostatnej republiky?

Vyčíslil niekto, ako sa nám tieto peniaze vrátili? Nielen na mzdách, ale aj na daniach z príjmu, A hlavne aký to malo vplyv na fungovanie vnútorného trhu Slovenska? Koľkokrát sa takto vytvorené euro otočilo na Slovensku?

Opájame sa rastom HDP ako komunisti za socializmu „výrobou tovaru“. Jedno aj druhé, ak to berieme ako jediný ukazovateľ, však môže byť silno zavádzajúce.

Slovensko pri svojom vzniku urobilo veľa základných chýb. Jednou z nich bola aj akási nedôvera vo vlastné sily, v schopnosti Slovákov. Zrejme to vyplývalo zo zbabranej privatizácie, hromadného kolapsu sprivatizovaných firiem a následného zlého stavu bánk, ktoré sa zúčastnili na privatizácii. A keď miera nezamestnanosti výrazne stúpala, tak vláda M. Dzurindu na Miklošov popud stavila na zahraničný kapitál a na zahraničných investorov.

Zdôvodňovalo sa to rýchlym vznikom pracovných miest a posilnením verejnej ekonomiky. Za masívnej priamej a nepriamej podpory vládnucich politických garnitúr vznikli na Slovensku štyri automobilky a ďalší zahraniční investori, ktorí naozaj vytvorili pracovné miesta. Ale za akú cenu?

Podľa môjho názoru je toto riešenie na úkor budúcnosti. Neverili sme našim občanom. Neverili sme, že slovenský pracujúci boli aj počas socializmu na dosť vysokej vzdelanostnej úrovni, chýbala im totiž skúsenosť z podnikania.

Nedôveru vo vlastné schopnosti máme akosi zakódovanú. Áno, na začiatku chýbali vedomosti a skúsenosti, ale nebola to neschopnosť. Západ nám ponúkal pomoc, že nám pomôže prekonať edukačné obdobie, ale politici tejto ponuke venovali málo pozornosti. A tak spása prišla s ponukami zahraničných investorov.

Lenže so zahraničným investovaním je to veľmi diskutabilné. Zahraničie ponúka priame investície do produkcie, napríklad technológie, ktoré sú väčšinou hnuteľnosti. Štátu zostávajú nehnuteľnosti ako sú pozemky, komunikácie, energetické rozvody a budovy. Tento stav trvá dodnes.

Aby bolo jasné, nie som proti zahraničnému kapitálu a ani proti zahraničnému podnikateľskému know-how. Ale nech aj zahraničný kapitál podniká za rovnakých podmienok ako domáci, bez dotácií, bez zvýhodňovania v daňovej, energetickej alebo personálnej oblasti.

Ak sa to tak nedeje, má to sociálny a politický dopad. Nepovzbudzuje to vieru v schopnosti Slovákov postarať sa o vlastnú ekonomickú budúcnosť. Naopak, na Slovensku sa začala vytvárať bariéra medzi podnikateľskou strednou vrstvou na jednej strane a veľkými podnikmi a politikmi na strane druhej.

I napriek tomu na Slovensku vzniklo niekoľko úspešných menších firiem. Ale nebolo ich dosť, aby to bol presvedčivý a viditeľný dôkaz, že ako krajina sme dostatočne schopní postarať sa sami o seba.

Aj napriek podpore zahraničných investorov platí, že títo nemajú až taký vplyv na slovenskú ekonomiku, ako by sa dalo očakávať. A malý a stredný podnikateľský stav sa oprávnene hnevá, že toto zvýhodňovanie ide z ich peňazí a mnohokrát sa im tým vytvára konkurencia, minimálne v personálnej oblasti. To je jeden z dôvodov, prečo veľa schopných ľudí zo Slovenska odišlo tam, kde si ich viac vážia.

Tvrdím, že podpora zahraničných investorov nepriamo prehlbuje aj regionálne rozdiely na Slovensku. Keby sme viac podporovali malý a stredný stav, tak by bol ekonomický rozvoj krajiny viac plošne rozložený a nemali by sme také veľké rozdiely medzi regiónmi.

A aký je politický dopad?

Stali sme sa nájomnými pracovníkmi vo vlastnej krajine. Strácame vlastnú identitu a hrdosť. Napríklad Zväz automobilového priemyslu sa stal významnou politickou silou. Ako reagoval premiér, keď slovenskí výrobcovia avizovali problémy? Ako reagovali vlády, keď US Steel chcel zo Slovenska odísť? Ako reagovala vláda, keď Slovalco strašilo odchodom po skončení daňových úľav?

Aj teraz počuť ministra Žigu, že ideme kompenzovať energetické náklady veľkým priemyselným odberateľom. Aby sme, vraj, zachránili pracovné miesta.

Sú skúsenosti zo zahraničia, napríklad, z Veľkej Británie, ako sa dá v relatívne krátkom čase zvládnuť konverzia veľkých podnikov na malé firmy.

Spomínam si, že ekonomika USA nebola v čase, keď nastupoval prezident Ronald Reagan, v najlepšej kondícii. Oživenie plánoval cez podporu malého a stredného podnikania, pretože zistil, že nadnárodné spoločnosti prelievali zisky mimo krajiny a prezidenta s Kongresom vydierali požiadavkami na uľahčenie ich pôsobenia v „štátoch“. Reagan dokonca tvrdil, že malý a stredný stav bude konkurentom veľkých korporácii. Zdôvodňoval to tým, že malí podnikatelia sú oveľa pružnejší a inovatívnejší ako veľké korporácie. Použil výraz, že nadnárodné spoločnosti stoja na vysokých hlinených nohách, a malí podnikatelia sú ako termiti, ktorí tie nohy rozožerú. Prax ukázala, že mal pravdu.

Sústreďovanie sa na zahraničných investorov bez dlhodobej stratégie v sebe skrýva veľké nebezpečenstvo. Chýba nám odpoveď na také základné otázky ako čo nám investori prinášajú a čo sa zo zdrojov Slovenska okrem pracovnej sily využíva a efektívne zhodnocuje.

Navyše ma dosť udivuje, že o malých a stredných podnikateľoch sa mediálne málo informuje a keď, tak skôr negatívne. Vytvára to dojem, že podnikatelia neodvádzajú dane alebo si neplnia iné povinnosti.

Malé a stredné podnikanie potrebuje podporu, a nie takú latentnú ako doteraz. Tento segment živorí, a pritom zamestnáva viac ľudí ako zahraniční investori. Ale je to podnikanie s malou produktivitou a s malým inovačným potenciálom. Potrebuje sa odlepiť od dna, potrebuje podporu na dobrý štart.

Súčasná podpora je kampaňovitá, peniaze do podpory vložené sa vo veľkej miere spotrebujú v organizáciách, ktoré ju organizujú, k začínajúcim podnikateľom sa dostane len torzo.

Nechápte ma tak, že glorifikujem malých a stredných podnikateľov ako jedinú spásu. Len tvrdím, že zameranie sa na nich by malo byť dôležitou politickou prioritou, pretože pri domácich podnikateľoch je väčšia istota, že euro, ktoré vyprodukujú, zostane v slovenskej ekonomike.