Denník N

Prednáška D. Kusá: Kde nieto svornosti tam nieto hojnosti: exkluzivistické občianstvo ako prekážka demokracie

Mgr. Dagmar Kusá, PhD. poďakovala za pozvanie a skonštatovala, že hoci od svojich študentských čias bola prednášať všelikde po svete, prvý krát prišla prednášať späť na svoju alma mater na Katedru politológie FiFUK.

Prednášku Kusá začala koncepciou občianstva. To sa dá skúmať ako formálny právny status. Dôležitejšie je však skúmať spôsoby účasti na politickom spoločenstve a foriem identity. Základný argument je, že naša spoločnosť je rozštiepená, čo sa týka občianstva. Sú tu prítomné dve tradície: po prvé, neobčianska tradícia – založená na exkluzivite, neobčiansky princíp, ide o ponímanie, ktoré je spojené s nacionalizmom a výlučnosťou. Druhou tradíciou je občiansky princíp. Tento druhý princíp je u nás v zárodkoch, ale prevláda u nás skôr prvá koncepcia občianstva. Toto je problém, pretože táto koncepcia má dopad na kvalitu a efektívnosť demokracie.

Kvalita demokracie sa meria na základe tolerancie, vzťahov k jednotlivým skupinám občanov. Prečo je to tak? Ak sa pozrieme na mieru práv menšín a mieru tolerancie voči nim, tak nám to hovorí o hĺbke kvality demokracie. Ide o to, že ak sú rôzne menšiny (ženy, pacienti, LGBT komunity atď.) dostatočne zastúpené v politickom systéme, tak to naznačuje, že sa i ostatným skupinám občanov darí.

Prvá rovina občianstva: občianstvo ako status. Dve základné tradície udeľovania občianstva, či členstva v politickom spoločenstve sú de solide sanguinis – prvá podľa miesta, kde sa človek narodil a druhá podľa toho, kto boli predkovia. Tieto koncepcie sú dôležité, pretože podľa nich uvažujeme nad tým, kto k nám patrí. Pôvodne na Slovensku platila najmä prvá koncepcia, ale po prvej svetovej vojne sa to začalo meniť a začala platiť najmä druhá koncepcia. ČSR sa považuje za oázu demokracie, ale z hľadiska menšinovej politiky to nebola „prechádzka ružovou záhradou“. Nemecká i maďarská menšina boli výrazne diskriminované. Písal o tom napr. Laszló Szigeti a venoval sa otázke, čo vlastne nová československá štátnosť znamenala a znamená pre maďarskú menšinu – nebolo a nie je jednoduché pre túto menšinu sa adaptovať na nové naratívy o menšinovej identite. ČSR mala rôzne nástroje na asimiláciu menšín, o.i. i formou sčítania ľudu, keď sčítavací komisári aktívne formuláciami otázok prispievali k zvyšovaniu proporcie československého národa. Cieľom bolo čo najviac vytvoriť z ČSR homogénny štát. Výsledkom je dnes i predstava o slovenskom občianstve, kde nadradenosť ius sanguinis vplýva priamo na to, kto je vnímaný ako „skutočný Slovák“, s tým, že členovia menšín do slovenského občianskeho spoločenstva patria akosi menej. Prejavom v praxi boli aj Benešove dektréty, ktoré vyústili do masívneho odsunu nemeckého a  maďarského obyvateľstva z Československa, a od ktorých sa dodnes nikto nedištancoval.

Toto celé sa týka i nášho vysporiadavania sa s minulosťou, teda okrem iného i otázok majetkového vysporiadania sa s tými, ktorým bol majetok neoprávnene odobratý. Ide tu nie len o maďarskú či nemeckú menšinu, ale napríklad i o procesy arizácie, kde dodnes väčšina rodín, ktorým bol arizovaný majetok, nedostala žiadnu kompenzáciu. Mnohé z arizovaných majetkov sú naďalej vo vlastníctve arizátorov. Podobný proces, aký prebehol v Západnom Nemecku po druhej svvetovej vojne – vyrovnávanie sa s minulosťou (Geschichtsbewältigung) – u nás neprebehol, a aj preto nie je u nás dodnes potrebná kohéznosť spoločnosti.

Koncepcie občianstva sa podľa Kusej týkajú i rozširovania ľudských práv. Od stredoveku sa postupne práve pomocou rozširovania práv z poddaných stávali občania. Medzi prvými právami bolo právo na majetok, zmluvné práva a právo na základnú slobodu. V Anglicku i v mnohých krajinách západnej Európy to boli procesy, ktoré sledovala celá spoločnosť a boli do neho zapojené zdola široké vrstvy obyvateľstva. V Habsburskej monarchii (v rámci toho v Uhorsku) sa zápas o práva dial primárne mimo dnešného Slovenska – v politických centrách ako Viedeň a Budapešť. U nás to bol pre väčšinu obyvateľstva pasívny proces, kde väčšina práv k nám akosi prichádzala zhora či zvonku potom, čo boli vybojované v Budapešti či Viedni. Aj Ľudoví Štúr a jeho spolupracovníci za naše politické práva bojovali primárne v Budapešti, ale menej priamo u nás.

Sociálne práva sme získali najmä v rámci ČSR. Vzdelávanie a systém sociálneho zabezpečenia sa budoval najmä vďaka podpore českých expertov a vďaka práci československých vládnych orgánov. Znovu to bol proces, kde práva k nám prichádzali skôr zhora a menej to bol proces, kde by naša spoločnosť bola zdola žiadala takéto práva.

Čo sú teda následky alebo dedičstvo takéhoto procesu rozširovania práv na slovenskú spoločnosť? Ľudskoprávne povedomie na Slovensku je podľa Kusej v zárodkoch a ľudské práva sú vnímané skôr s odstupom ako akési pánske huncútstvo. Nemáme prax ľudských práv zažitú. Týka sa to súdnictva a rôznych iných sfér, kde naša spoločnosť nemá pocit, že ľudské práva potrebuje. Často je to skôr vnímané ako nejaká oštara, ktorú nám nanucuje Európska Únia.

Kľúčovú úlohu pri rozširovaní ľudských práv u nás mal Helsinský záverečný akt. Pomohol nám obnoviť priestor občianskej participácie, a to od roku 1976. Pre celú Strednú Európu to bol podnet, ktorý umožnil disidentom formálne začať vyzývať komunistický režim na dodržiavanie princípov ľudských práv, ktoré formálne podpísal v Helsinskom dohovore. To nám umožnilo obnovovať občianstvo ako prax, ako aktivitu. Využívali to najskôr rôzne disidentské skupiny – maďarská menšina, ekológovia, katolícky disent – všetky skupiny operovali s ľudskoprávnym diskurzom.

Čo je to teda občianstvo ako prax? Kľúčovými ideovými základmi bolo myslenie Hannah Arendt a Jana Patočku – jeden zo zakladateľov Charty 77, ktorý, ako upozornila Kusá, pod tlakom výsluchov ŠtB zomrel. Kľúčovým princípom bol život v pravde. Ako píše Arendt, život človeka má zmysel jedine v politickej komunite, v polise. Autentické konanie sa odohráva v polise. Keď komunita neposkytuje priestor na slobodné konanie, tak si ľudia zakladajú paralelnú polis, aby mohli žiť v pravde. Práve človek, ktorý chce žiť v slobode a hľadá ju aj v paralelnej polis, je hrdinom a zodpovedným občanom. Sloboda je zodpovednosť. Za komunizmu sa dalo emigrovať a žiť mimo svojej polis, ale toto nebol zodpovedný prístup k svojej spoločnosti. Autentický život v pravde opisuje Václav Havel v svojom klasickom diele Moc bezmocných, kde diskutuje ako život v konformite s režimom môže byť funkčný ale morálne ubíjajúci. Naopak sloboda je v autentickej existencii v odpore a paralelnom slobodnom svete. Miroslav Kusý hovorí o filozofie života akoby – to, čo racionálne zmysel nedáva, dopĺňame mýtmi, legendami. Voľba života v konformite s režimom bola tiež istou formou života akoby – všetci vedeli, že je to len fasáda, mýtus, predstieranie. Toto platí dodnes – masová konzumná spoločnosť, ktorá má málo spoločné s demokraciou. Takisto mafiánske a oligarchické štruktúry robia dnes z nášho demokratického systému tiež len demokraciu akoby. To, že sme odovzdali moc ekonómom, má tiež dopad na to, ako dnes vyzerá kvalita našej demokracie. Takže disidentský život v pravde, v paralelnej polis, v komunistickom režime, bol základom dnešnej demokracie a demokratického občianstva v praxi, pretože poskytlo autentickú skúsenosť so slobodným zodpovedným občianstvom. Čiže snaha o demokraciu je dnes i o tom, aby sme sa snažili o slobodnú existenciu a nie o život akoby.

Po skončení prednášky študentky a študenti pokračovali v neformálnej debate s Dagmar Kusou – okrem iného i okolo originálnych artefaktov z praxe disidentského hnutia a mohli sa tak dotknúť kúskov života v pravde.

 

Autor: Jozef Bátora, je profesorom na Katedre politológie FiFUK. Je takisto koordinátorom a gestorom kurzu Liberálna demokracia: perspektívy a trendy.

Teraz najčítanejšie

PolitologiaUK - kurz: Liberálna demokracia

Katedra politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského je odborné pracovisko, ktoré sa venuje spoločensko-politickým výskumom a témam. Cieľom tohto blogu je prinášať sumáre z kurzu: Liberálna demokracia - perspektívy a trendy (zimný semester a.r. 2019).