Záchrana továrne na patróny, alebo Mengeleho asistentka

Niekedy v rámci selekcie museli ukázať ruky a bolo len na dobrej alebo zlej vôli dozorcov, či ich vybrali do plynu alebo nie.

Škvrnitý týfus
V Birkenau bolo veľmi veľa vší. V septembri 42 vypukla silná epidémia škvrnitého týfusu.  Doktora Bodmana vystriedal doktor Mayer, ktorý sa bál, že sa nakazí škvrnitým týfusom, preto sa na revíri ukazoval zriedka.  Ochorela aj Manca Schwalbová. Prichádzala za ňou mníška Angela, ktorá ju ošetrovala. Kŕmila ju, zabíjala jej vši, umývala ju a rozprávala jej pritom rôzne príhody svätcov. Hlavne o svätom Michalovi, pretože Manca Schwalbová sa narodila na Michala, teda 29.septembra 1915.

Angela vedela, že  Manca je ateistkou, napriek tomu jej  príbehy svätých rozprávala. Na Mancu to pôsobilo, ako keby vedľa nej sedela mama a čítala jej rozprávky. Ležala tam asi týždeň. Jedného dňa prešiel doktor Mayer popod blok, kde ležala, a pozrel na ňu.  Hoci vedel, že je lekárka, povedal jej:
„Ty už tu tiež ležíš večnosť.“
Vedela, čo to znamená. Uvedomila si, že keď ju doktor Mayer  uvidí nabudúce v posteli, pošle ju do plynu. A tak v polovedomí, keď takmer nevedela stáť na nohách, z revíru odišla.
A aj potom ju  ošetrovala sestra Angela. Kŕmila ju a chránila od ťažkých prác.

Sestra Angela
Vzápätí aj sestra Angela ochorela na týfus. Mala navyše srdcovú vadu a mala veľmi ťažký škvrnitý týfus. Tentoraz Manca ošetrovala ju. Počas škvrnitého týfusu má človek veľmi často vízie a blúzni. Jedného dňa Manca podišla k sestre Angele a Angela jej povedala:
„Počúvaj, Manci, urobila som jeden obrovský objav. Esesáci ho chcú odo mňa odkúpiť. Povedala som im, že ho predám, ale mám jednu podmienku.“
Spýtala sa Angely:
„Akú?“
„Predám im ho len potom, keď prepustia všetkých väzňov. Nemcov, Židov, Poliakov, všetkých, čo sú tu.“
Angela blúznila, ale napriek tomu jej blúznenie vypovedalo o jej ľudskom postoji a vysokej morálke, ktorý si Manca uchovala v pamäti a nikdy na to nezabudla.

Odplata
Denne počet splynovaných, či inak zavraždených ľudí natoľko narastal, až prestali hľadať známych a priateľov.
Raz k nej prišiel saniťák SS a oznámil jej, že večer má službu v bloku 22, ktorý ešte nebol dostavaný. V bloku ešte nebola elektrina, len jedna petrolejka a operačný stôl.

Pred blokom stálo 35 poľských žien a 10 nosítok. Doktor Mayer vyzval Mancu Schwalbovú,aby vošla dnu, a po jednom začal vyvolávať čísla čakajúcich žien. Každej rukou naznačil, aby si sadla na operačný stôl a povedal jej:„Vyzlečte sa, budeme vás očkovať.“
A potom ich usmrtil fenolovou injekciou do srdca.

Manca Schwalbová musela odnášať mŕtve telá do vedľajšej miestnosti, aby ich ďalšia prichádzajúca nevidela.
Išlo o ženy z Lublina, ich zavraždenie malo byť odplatou za istý sabotážny čin v Lubline. V rovnakom čase boli popravení aj mužskí lublinskí väzni.

Vzdialená príbuzná
V tábore mala Manca Schwalbová aj vzdialenú príbuznú z Trnavy, Alicu Elbertovú. Ponúkla jej, že ak nebude vládať pracovať, nech si príde odpočinúť na revír.
Raz sa väzenkyne dozvedeli, že sa chystá veľká selekcia. Alica sa jej chcela vyhnúť, preto oznámila blokovej, ktorá dávala pozor na spoluväzenkyne z toho istéhu bloku, že ide na revír, lebo Manca Schwalbovú ju určite uzná za chorú a prijme. Bloková ju odhovárala:
„Nechoď, už sa stavajú do radov, už to nestihneš.“
„Neboj sa, stihnem,“ odvetila jej Alica.
Nestihla to a za trest, že sa pri apeli nezaradila načas na svoje miesto a nepostavila sa do pozoru, išla do plynu. Jej smrť si Manca Schwalbová vyčítala do konca vojho života. Bola presvedčená, že Alicka zomrela kvôli Mancinej rade.

Čoraz častejšie selekcie
Okrem narastajúceho počtu selekcií v tábore sa uskutočňovali aj časté selekcie na revíre. Prišiel lekár a prikázal všetkým pacientkam zísť z postelí, vyzliecť sa do naha a vyzlečené pred ním pochodovať.
Manca Schwalbová musela počas pochodovania nahých žien stáť pri lekárovi. Doktor ukazoval, ktorá z nich pôjde do plynu a ktorá prežije.
Na druhý deň prišlo auto a odvážalo ženy, ktoré lekár určil na splynovanie. Ani Manca, ani nik z personálu revíru proti tomu nemohol zakročiť. Boli bezmocné.

Doktor Clauberg
Po istom čase sa Manca Schwalbová dostala na prvý pokusný blok k doktorovi Claubergovi. Vtedy išo o pomerne malé oddelenie s desatimi pätnástimi lôžkami, až neskôr sa rozrástlo.
Doktor Clauberg bol slávny gynekológ z Königsbergu. Chodil v civile, na bloku s aukázal raz do týždňa. Vyzeral ako obtlstlý dedo. Zakaždým si so sebou priniesol nádobky označené len číslom.
V tábore vyhlásili, že hľadajú ošetrovateľky. Ženy, ktoré sa prihlásili, sa stali pokusnými králikmi profesora Claubera.
Väzenkyni, na ktorej išiel robiť pokus, prikázal, aby si ľahla na gynekologický stôl a vstrekol jej do maternice látky, ktoré si v nádobkách doniesol so sebou.

Podľa všetkého išlo o žieraviny, ale musela tam byť aj kontrastná látka, pretože úlohou Mance Schwalbovej bolo zapnúť röntgenový prístroj, aby Clauberg mohol sledovať, či sa vstreknutá látka dostala tam, kam chcel.
Niektoré ženy dostali z injekcie horúčky, mávali bolesti, ale v tej dobe ešte Clauberg nerobil také pokusy, po ktorých ženy zomierali.

U profesora Clauberga bola od decembra 1942, keď sa pokusy začali, približne do marca 43.
V marci dostala echo, že by sa mala usilovať odtiaľ odísť, pretože veľa vie a takých ľudí Nemci likvidovali. Podarilo sa jej vrátiť sa na revír.

Doktor Rode
Podľa Mance Schwalbovej doktor Rode bol iný, ako ostatní lekári SS. Nezvykol byť síce triezvy, ale zďaleka nebol taký krutý ako tí ďalší. Pôvodne bol dentistom a po vojne ho popravili.

Síce aj on robil selekcie, ale v neporovnateľne menšom množstve ako ostatní. Kým bol v Osvienčime, teda od jari 1943 až do jesene 43, masové selekcie sa neudiali. Navyše, zaviedol niektoré veci, ktoré väzenkyniam pomáhali. Odobral vedeniu tábora možnosť, aby mohlo robiť selekcie a odobral im aj právo vstúpiť na pôdu revíru.

Doktor Rode pomáhal
Manca sa s ním denne stretávala. A ak orodovala za niektorú väzenkyňu, doktor Rode jej vyhovel. Napríklad keď niekoho vybrali na blok 25, teda do bloku smrti, Manca mu zaklamala, že ide o jej sesternicu, ktorá má vlastne len svrab. Doktor Rode prakticky zakaždým a vrátil ženu, za ktorú sa Manca proihovárala , späť na revír.

Mengele
Spolu s Rodem nastúpil aj doktor Mengele, ktorý bol podľa Mance Schwalbovej psychopat.
Prezradil jej, že na fronte ho zasypalo. Možno odvtedy mal perzekučné bludy.
Raz s ním išla po revíre, keď jeden zo strážcov zrejme preto, že sa nudil, vystrelil do vzduchu. Mengele sa príšerne strhol, a Manci sa posťažoval:
„Človeka tu ešte zastrelia a ani sa neozvie, kto ho zastrelil.“

Masové selekcie
Mengele bol známy tým, že často robil selekcie vo veľkom. V januári 44 odsúdil 7000 žien na smrť plynom a zrejme sa dopredu nedohodol s ostatnými v tábore, pretože ženy čakali napchaté na smrť skoro týždeň bez jedla a bez pitia, kým sa plynové komory uvoľnili a splynovanie sa mohlo uskutočniť.

Mengele ako človek „čistých rúk“
Mengele bol cynický, krutý, nevypočítateľný. Robil selekcie aj na revíri a robil ich zakaždým inak. Bol pekný muž a navyše bol človek „čistých rúk“. Nikdy sa nikoho nedotkol,iba zakaždým ukazoval. A keď robil na revíri selekciu, tak mal vždy jeden prst založený vo vojenskom kabáte a pohvizdoval si áriu z Traviaty. V druhej ruke držal paličkou, ktorou ukazoval, kto pôjde do plynu a kto nie.

Raz, keď už končil selekciu na revíri a na autách už stáli vyselektované ženy, určené do plynu, k Mengelemu pristúpilo asi pätnásťročné dievča a prosilo Mengeleho o život matky, ktorá už stála na aute. Mengele na prosby dievčaťa nereagoval. Tak sa ho to dievča spýtalo:
„Pán doktor, vy nemáte matku ani deti?“
Na to ukázal na dievča paličkou a esesáci ju vyhodili na auto k matke. Obidve zavraždili.

Pokusy s dvojčiatmi
Vie sa, že Mengele robil pokusy s dvojčatmi. Tých ale Manca Schwalbová nebola priamym svedkom, pretože ich robil v cigánskom tábore. Keď zomrelo jedno z dvojčiat, Mengele usmrtil aj to druhé pretože ich chcel pitvať a porovnať pitvy.

Jeho pokusy v ženskom tábore, ktoré Manca zažila, neboli také surové.

 

Tento materiál vznikol s finančným prispením Literárneho fondu.