Ministerka Saková. Za prítomnosti polície môžu voči civilistom – farmárom zasahovať ozbrojene gorily finančných skupín?

Prišli sme na verejnú prezentáciu, tlačovú konferenciu, kde mohol prísť ktokoľvek. Bola označená navádzajúcimi tabuľami. Keďže nás išli diskreditovať falošnými obvineniami, tak sme sa chceli brániť. Veď to isté robil Kočner, ako títo essináci, diskreditačné tlačovky. Pán z hotela nám navrhol, že si máme teda miestnosť prenajať my, a ESSIN presunú vedľa. Súhlasili sme. A tak im začali pripravovať inú miestnosť. Takže prečo nás z našej už prenajatej miestnosti vyvádzala polícia a súkromná armáda ESSIN-u? V praktickom prevedení to bol zásah na naše vykázanie z našej prenajatej miestnosti.

Potom ako som predvedený na policajnú stanicu, pripútaný  nohami a rukami o radiátor( pre istotu, aby som im neutiekol ) ustúpil z tela adrenalín, tak sa začali prejavovať následky zásahu. Opuchala mi tvár a znecitlivela mi ľavá časť tela. Privolaná záchranka skonštatovala 135 pulzov, cukor 10.5 a tlak na chrbáte. No, a k tomu všetkému to telo nevydržalo a upadol som na policajnej stanici do bezvedomia. Kurňajs, toto som ešte nezažil, všetko je raz poprvé .

A tak som s doprovodom dvoch príslušníkov PZ skončil v štátnej Mickiewičovej nemocnici. Všetky vyšetrenia prebiehali pod kontrolou a priamou účasťou týchto príslušníkov PZ. Možno, aby som nepáchal ďalšiu závažnú trestnú činnosť. Súhlasil som z výpoveďou v nemocničnom prostredí. No zaujímavé bolo čo nasledovalo .

Príslušník, ktorý má prišiel vypočúvať mi počas poberania infúzie dával podpísať doklad, že som bol v čase 13.40 upovedomený o predvedenie na políciu, a tým pádom mohol byť vykonaný na mne zásah za neuposlúchnutie výzvy, a že som si tento doklad prevzal a podpísal v čase 13. 45!!!!!! Dávali mi to podpisovať v čase 21.00 v nemocnici, kde toho bola svedkom aj ošetrujúca lekárka. Nepodpísal som!

Následne mi mali byť vrátené moje osobné veci, no čuduj sa svete vybrali akýsi súpis, ktorý som tiež nikdy nepodpísal. Obsahoval veci, ktoré mi boli odobraté na PZ (bunda, mikina, opasok, peňaženka, mobil, finančná hotovosť, vodičák). No akosi sa stratili moje doklady vodičák, peňaženka, finančná hotovosť bola len tretina, USB kľúč. Nechaaapem,veď to sami zapísali v tom papieri čo mi išli dať znova podpísať. Podpísal som im len tie veci, ktoré mi boli skutočne vrátené.

Po vyšetrení CT a neurológii mi bol diagnostikovaný opuch krčnej chrbtice a krčných stavcov. Tlak na miechu spôsobil ochrnutie ľavej časti tváre, ruky a nohy. A tak po večernom rozhodnutí o hospitalizácii na časový horizont ,,nevedno do kedy“ ostávam v nemocnici s nádejou na krásne sestričky . Nesklamali. Personál sa o mňa super stará, a po dvojdňovej infúznej liečbe a perfektnej starostlivosti, za ktorú sa chcem aj touto cestou poďakovať sa to zlepšuje, tvár už odpuchla aj polovica ruky a nohy, už ich cítim. No výsledky z CT ukazujú, že krk už nebude nikdy taký funkčný, ako má byť. Ešte sa čaká na MR výsledky, síce už sa čaká od včera za nimi. Dúfam, že dôjdu.

Nebol som desať rokov v nemocnici, a nevedel som reálne posúdiť prácu lekárov a sestričiek. Teraz viem, a obdivujem ich za to čo robia, toto nie je práca, toto je poslanie. Ak prejdeme do parlamentu budú mať sestričky a lekári vo mne verného zástupcu ich práce.

V Bratislave som ostal na lôžku bez ničoho, prúser! No nie, nie je. Strana Máme toho dosť!  je všade v regiónoch, a aj v Bratislave. Ďakujem kolegom, priateľom za super obsluhu, koláče od Márii jem ešte teraz, kefky mám už 3, pasty tiež, uteráky 2, minerálku môžem predávať, ovocie odnesiem na decke oddelenie, nezvládnem skonzumovať.

Heno Korda sa nechal inšpirovať videom od Jána Gorduliča o farmároch a s heslom ,,tu máš banán a šicko v porádku“, sa plne stotožnil.

Ďakujem aj všetkým priateľom za aktívnu aj morálnu podporu vyjadrenú v správach, skutkoch, volaniach. A tí čo ma poznáte viete, že tu neobsedím dlho, a pôjdem ďalej ako stroj. Kým tú bandu nevyhádžeme spoločne 29.2 preč z tohto štátu, ktorý nám ukradli.

 

Keď som bol na tej tlačovke  hysterický a výbušný,tak mi PREPÁČTE. No prekričať repráky niečo dá ,a pozerať sa bande gaunerov do škeriacich sa tvári niečo stojí. Tí, čo ma poznáte viete, že nevrátiť úder bolo pre mňa veľké sebazapretie a kontrola svojich skutkov. Nedám im tu radosť, že sa budem brániť. No hlavu si odrezať nenechám. A preto stále idem a vstávam s jedným slovným spojením MOR HO!

Tu je dôvod  prečo…..

Hynú i naši, hynú, ale sťa víťazi!
Žiadna rána zvuk bôľu z úst im nevyrazí,
vďačne lejú vernú krv po osudom poli:
oj, veď padnúť za národ – oj, veď to nebolí!

A boj pomaly tíchne: strašná búry sila
divým svojím zúrením sama sa zničila.
– A kde naši, čo bili ten Rím svetovládny,
lebo koval úmysel na Slovänstvo zradný:-
Kde naši? – Hojže, Tatro, jasných orlov
mati!
Nikdy sa ti tá tvoja detva už nevráti.
Páč! Nad valným Dunajom krvavô pobrežia:
tam ti tvoji synovia povraždení ležia.
Neostal, ani kto by tú zvesť niesol bratom:
Bratia vám za česť rodu padli v boji svätom.
Lež každý na junáckej spočíva posteli,
na kope vrahov, zbitých od jeho oceli.
Už nežije, a ešte hrozí tá tvár bledá,
tá ruka zmeravená meč odjať si nedá.

A cár s okom sklopeným na bojíš ti stojí :
A čo? – Azda tých padlých Slovänov sa bojí?
– Nie, lež bezdušé svojich hromady tam vidí
a zo svojho víťazstva radovať sa stydí.
No zahyň, studom večným zahyň, podlá
duša,
čo o slobodu dobrý ľud môj mi pokúša.
Lež večné meno toho nech ovenčí sláva,
kto seba v obeť svätú za svoj národ dáva.
A TY MOR HO! – HOJ MOR HO! DETVO MÔJHO RODU,
KTO KRADMOU RUKOU SIAHNE NA TVOJU SLOBODU;
A ČO I TAM DUŠU DÁŠ V TOM BOJI DIVOKOM:
MOR TY LEN, A VOĽ NEBYŤ, AKO BYŤ OTROKOM.