Denník N

Deň, keď do mojej rodnej vtrhli nacisti

Je ráno, 30. 11. 1944 a v Selci zatiaľ nikto netuší, že sa blíži najväčšia tragédia v jej histórii.

Uprostred dediny, v tesnom susedstve domu mojej babky, stojí pamätník. Ako chlapec som sa spolu s kamarátmi okolo neho naháňal, hrali sme sa pri ňom na schovávačku alebo na vojakov. Na partizánov, Nemcov, Rusov. Pamätník sme registrovali, vedeli sme o ňom, ako deti sme však nemali najmenšie tušenie, prečo je tam, čo symbolizuje a predstavuje. Aj keď sa nám to niekto snažil možno vysvetliť, bolo nám to buď jedno, alebo sme to jednoducho nepochopili.

75 rokov od tragédie
Selec je malá dedinka učupená pod pohorím Považský Inovec. Práve v týchto horách pôsobili viaceré partizánske oddiely, ktorým obyvatelia Selca pomáhali. Buď ich ukrývali, alebo im pomáhali materiálne, alebo potravinovo. Medzi partizánmi, ktorí tu našli útočisko pred Nemcami, bol napríklad aj Alexander Dubček.

Je ráno 30. 11. 1944. Selčania sa prebúdzajú do pochmúrneho sivého dňa. Zatiaľ nik netuší, že sa blíži najväčšia tragédia v histórii ich obce. Krátko po 15. hodine vtrhnú do obce  nacistickí vojaci s podporou Hlinkovej gardy. Oddeľujú dcéry od matiek, otcov od synov, mužov od žien. Ženy, malé deti a starcov naženú do hornej školy, mužov a chlapcov do dolnej.  V ten deň odvlečú do Beckova na výsluch 120 mužov, niektorých pustia, polovicu z nich transportujú do Serede a z nich 48 pošlú na smrť do koncentračných táborov do Nemecka. (Áno, presne do tých, ktoré podľa niektorých členov ĽSNS nikdy neexistovali.) Domov z nich sa vráti iba deväť. Zdrvených a chorých. Ten pamätník v strede obce je tam na pamiatku 43 obyvateľov, ktorí už nikdy neuvideli svoje rodiny.

Selec je malá dedinka a vtedy bola ešte menšia, preto má prakticky každý jej obyvateľ suseda, ktorý vo vojne o niekoho prišiel. Moja babka mala troch. Jednej susede odvliekli muža aj so švagrom. Vrátil sa iba jeden. Druhého zastrel nacistický vojak, keď sa snažil svojmu bratovi potajme priniesť kúsok jedla z kuchyne. No jedla. V skutočnosti to bolo pomyje. Keď ste však v koncentráku, príliš si vyberať nemôžte. Druhej susede odvliekli muža. Bola tehotná a od žiaľu potratila. Už sa viac nevydala, nemala deti a život dožila sama, v jednej zanedbanej kuchynke. S pohľadom upreným niekde do minulosti. Tretia sa narodila niekoľko mesiacov po tom zverstve. Svojho otca nikdy nevidela.

V ten deň sa môj dedo vracal z práce na letisku. V susednej obci sa ho pýtali, kam ide, a keď odvetil, že domov do Selca, varovali ho, aby to nerobil. Schoval sa u svojich bratov v Stankovciach. Na druhý deň sa vrátil, mamku aj tatka našiel doma. Už boli príliš starí na to, aby boli pre nacistov zaujímaví.

Nemcom to nestačilo a ich akcie pokračovali. Buď mladícka nerozvážnosť, zvedavosť, alebo úplná strata súdnosti deda prinútili vybehnúť zo skrýše a ísť sa pozrieť do terénu. Vojaci ho aj s kamarátom zbadali a začali ich naháňať. Skryli sa v kostole, pod podlahovými doskami. Ani nedýchali, keď sa nad nimi preháňali Nemci a snažili sa ich vypátrať. Dedo mal vtedy 22 rokov, bol slobodný a bezdetný. Všetkým je vám jasné, čo by sa (ne)stalo, keby ho objavili…

Súčasnosť
30.11.2019, krátko pred 13. hodinou. Ľudia sa začínajú schádzať, aby si uctili pamiatku odvlečených mužov. Sú 2 stupne, na oblohe sa preháňajú mraky, medzi ktoré sa sem-tam prederie slnko. Fúka nepríjemný vietor, pocitová teplota je určite mínusová. Začína hrať hudba a vojaci kladú vence. Potom nastane čas na príhovory.

Prišiel aj Jaroslav Baška. Hovorí krátko, jasne, stručne a výstižne. Rozpráva o tom, ako sa z našej spoločnosti vytráca slušnosť a úcta. Vraví, že v školách Trenčianskeho kraja zriadili edukačné vzdelávanie, čo znamená aj to, že žiaci chodia na exkurzie do Serede, aby videli, čo sa dialo počas vojny.  Baška je predseda TSK a významný poslanec za stranu SMER. Z titulu jeho funkcie má právo aj povinnosť tu byť, z titulu poslanca za SMER, ktorý hlasuje za možno protiústavné zákony a zákony obmedzujúce slobody a práva obyvateľov Slovenska spolu s fašistickou ĽSNS, vyznela jeho účasť aj slová falošne, pokrytecky a schizofrenicky. Nemôžete jeden deň hlasovať s extrémistami a druhý deň rozprávať, ako proti nim bojujete.

Aj kvôli takým, ako je Baška, ktorý pod hlavičkou sociálnej demokracie zhumpľovali tento štát, sa opäť v našej krajine rozmáhajú a rozťahujú priaznivci Hlinku a jeho gardy, ktorí chcú upratať ten bordel, ktorý po sebe necháva súčasná hrádza proti extrémizmu. Ak kvôli nemu by v súčasnosti volilo ĽSNS skoro 20 % mladých, nezorientovaných ľudí do 30 rokov. V samotnom Selci získali kotlebovci v parlamentných voľbách 2016 skoro 9 % hlasov a v prezidentských v roku 2019 v prvom kole mal Ha-ra-bín 20 % a Kotleba 11 %.

Už len to je ten dôvod, aby sa tieto spomienkové akcie konali každý rok a každý rok sa pripomínali všetky zverstvá, ktoré napáchali nacisti nielen v Selci, ale na celom svete. Nielen kvôli minulosti, ale už aj kvôli budúcnosti. Lebo ak sa niečo naozaj rýchlo nezmení, tak selecká tragédia, ktorá bola počas druhej svetovej vojny najhoršia v Trenčianskom kraji, sa môže pokojne zopakovať, ani sa nenazdáme. Hrozba číha všade okolo.       

Doslov
Tí, ktorí ma poznajú, už, dúfam, začínajú chápať, prečo tak neznášam náckov združených pod stranou ĽSNS. Môžete mi tvrdiť, že nie sú náckovia, lebo tak rozhodol súd. Kecáte. Kotlebov okresný predseda má alebo mal na hrudi vytetovaný hákový kríž. Mazurek je odsúdený za rasistické prejavy a o novom hovorcovi Ondrejovi Ďuricovi súd rozhodol, že o ňom môžeme pokojne hovoriť ako o neonacistovi. ĽSNS je plná nacistických šialencov. Ak toto nedokážete pochopiť, legitimizujete ich názory a nepomôže vám, ani keď by vám tým pamätníkom, pred ktorým som sa hrával a ktorý je dnes plný kvetov a vencov, mlátili po hlavách.

Teraz najčítanejšie

Marián Letko

Zväčša neškodný...https://maroskocestuje.webnode.sk/