Štrajk a odborové hnutie – načo sú nám?

Čo sa počas štrajku dialo? Nedoručovala a neodosielala sa sedemnásť dní pošta! Ak tipujete, že sa nakoniec odbory s vedením dohodli, predpokladáte správne. Ako bonus k tomu docielili aj zosadenie vedenia pošty a abdikáciu ministerky miestnej správy a riadenia vlastníctva, zodpovednú o.i. za manažment a strategické vedenie fínskych štátnych podnikov (t.j. aj pošty).

Odbory  nie sú vo Fínsku len do počtu. Štrajk ako nástroj kolektívneho vyjednávania sa používa často a spolupatričnosť medzi jednotlivými odborovými zväzmi je obrovská. Počas spomínaného štrajku vyhlásili solidárny štrajk aj pracovníci a pracovníčky Únie poštových a logistických služieb, Únia pracovníkov železníc, ako i Únia prístavných robotníkov. Neprepravoval sa tovar, bola obmedzená premávka vlakov a lodiam zaregistrovaným v iných krajinách nebolo umožnené nakladať či vykladať ich  náklad vo Fínsku.

Prečo je odborové hnutie vo Fínsku také silné?

Pozrime sa trochu do histórie…  Začiatky odborového hnutia vo Fínsku siahajú až do roku 1896, kedy bola založená prvá národná odborárska organizácia v krajine – odbory pracovníkov tlačiarní. Na údernosť spoločnej práce a výtlak širšieho spoločenstva nezabudli Fíni ani po masívnej emigrácii do Spojených štátov amerických v rokoch 1910 – 1930. Fínski pracovníci amerických baní sa veľmi skoro začali združovať a rokovať s majiteľmi o lepších pracovných a spravodlivejších platových podmienkach.

Vzhľadom k nepohostinným podmienkam  (či už s ohľadom na charakter krajiny, podnebie ale i historickú skúsenosť), Fíni museli nájsť spôsob, ako prežiť. Pochopili, že si musia pomáhať a naučili sa prácu smerovať k spoločnému dobru. Sama považujem Fínov za neuveriteľne čestných a spoľahlivých ľudí, ktorí rozmýšľajú v širšom kontexte. Smerovanie k sociálnej spravodlivosti a snaha o vyrovnávanie sociálnych rozdielov sú tu jednoducho samozrejmosťou. Dovolím si vysloviť názor, že toto je to ideologické podhubie, z ktorého vyrástlo aj nesmierne silné a funkčné odborové hnutie.

Odbory vo Fínsku majú niekoľko dôležitých funkcií. Okrem združovania pracovníkov a pracovníčok v miestnych odboroch, národných federáciách až konfederáciách; vyjednávajú kolektívne zmluvy v celej krajine a riadia nezamestnanecký fond. T.j. Ak ste členkou niektorého odborového hnutia a zostanete nezamestnanou, je vám vyplácaná spravidla vyššia nezamestnanecká dávka, než na akú majú nárok ľudia čerpajúci dávku zo štátneho sociálneho systému. Fínske odbory sú organizované podľa priemyslu alebo profesie a podľa akademickej kvalifikácie. Dokopy je v krajine viac než osemdesiat odborových zväzov združených v troch konfederáciách.

Odbory sú obľúbené a takmer 81% všetkých pracujúcich platí príspevok niektorej z odborových organizácií. V približne 5.5 miliónovej krajine patrí k odborom takmer 2.2 milióna osôb. Odbory sú mierne zaujímavejšie pre ženy – k odborom patrí 70% pracujúcich žien a 60% pracujúcich mužov.

,,Posledné údaje jasne ukazujú, že Fínsko je vedúcou krajinou Európskej únie, pokiaľ ide o organizovanie pracovníkov a pracovníčok. Z globálneho hľadiska je päť severských krajín na prvých miestach v počte odborových organizácií. V štatistike OECD len Island porazil Fínsko v počte členov odborových zväzov.”, uvádza novinár Heikki Jokinen pre odborovú organizáciu STTK.

Jednou z najväčších odborových organizácií je OAJ, ktorá reprezentuje záujmy učiteľov a má viac ako 120.000 členov a členiek. Zaujímavé je, že členmi a členkami odborov môžu byť aj ľudia na dôchodku, nezamestnaní, či študenti a študentky. AKAVA je jednou z troch konfederácii odborových zväzov a združuje profesionálov s dosiahnutým vysokoškolským vzdelaním. Veľmi aktívne motivuje študentov a študentky univerzít k vstupu do odborovej organizácie, pričom ich necháva spolupodieľať sa na riadení v rámci špeciálnej študentskej rady.

Členský poplatok je spravidla medzi 1-2% z hrubého platu a je daňovo odpočítateľnou položkou. Štát teda aj takýmto spôsobom podporuje ľudí, aby vstupovali do odborov a hájili svoje pracovné práva.

Medzinárodná organizácia práce (ILO) vyhlásila fínske odbory za jedny z najefektívnejších na svete. Odbory naozaj chodia na kontroly a sledujú, ako sú dodržiavané podmienky vyjednané v kolektívnych zmluvách. Pamätám si, ako kontrolovali zahraničnú stavebnú firmu, ktorá mala rozbehnutý projekt vo Fínsku a zamestnávala takmer výlučne cudzinov. Firma musela svojim zamestnancom doplácať sumu na úrovni minimálnej hodinovej mzdy, ktorá je dohodnutá vo Fínsku. Predstavitelia príslušného odborového zväzu prišli v niekoľkomesačných intervaloch a kontrolovali výplatné pásky zamestnancov, či sú dodržané ich platové nároky.

Zažila som počas troch rokov viacero štrajkov, ktoré boli verejnosti odkomunikované tak, aby sme rozumeli, prečo je potrebné pristúpiť k takejto akcii.

Najviac sa nás dotkol napr. štrajk pracovníčok a pracovníkov školských jedální, kedy som počas niekoľkých dní musela deťom baliť do škôlky komplet stravu na celý deň. Škôlka nemohla používať žiadne náradie patriace jedálni. Strava sa nemohla ohrievať v mikrovlnke a nemohol sa používať ani škôlkársky príbor. Pamätám si aj štrajk pomocných učiteliek, kedy sme si niekoľko dní po sebe museli deti vziať o 12.00 zo škôlky. Nikto sa nehneval, nenadával…

Odborové organizácie by sa mohli aj na Slovensku modernizovať. Otvorenejšie fungovať, aktívnejšie sa uchádzať o nových členov a členky. Dôslednejšie kontrolovať dodržiavanie kolektívnych zmlúv a aktívnejšie vstupovať do vyjednávania s vládou a zamestnávateľmi. Nech nie sú odbory vnímané len ako pozostatok z čias komunizmu, ale ako rovnocenný partner, ktorý háji záujmy pracujúcich ľudí a narába s ich dôverou.

Ak si pracujúci uvedomia, aké výhodné je združovať sa, dokážu si pre seba zabezpečiť lepšie pracovné podmienky a ochranu pred možným nespravodlivým zaobchádzaním. Poznám veľa príbehov o tom, ako sú práva pracujúcich na Slovensku obchádzané a je mi smutno, že nikto na tieto nespravodlivosti systematicky neupozorňuje a nevytvára tlak na ich nápravu.

Ak bude nabudúce opäť počuť o nejakom štrajku, skúste byť solidárni. Skúste porozumieť, prečo sa ten štrajk deje. Hodiť rukou a povedať, že lekári zarábajú dosť a učitelia majú dva mesiace prázdnin, tak čo ešte chcú, je také prvoplánové. Vždy ide o viac, než ,,len“ o peniaze. Ide o lepšie pracovné podmienky, budovanie spolupatričnosti naprieč spoločenskou štruktúrou a snahu zlepšovať spoločnosť, v ktorej žijeme.