Denník N

Sociálne istoty (športovcov) môžu dostať KO od Smeru

Na webe najsilnejšej politickej strany v našej krajine svieti slogan „Ochránime sociálny štát“. Tento slogan svieti na fotke idylickej rodinky. Dvaja sympatickí rodičia okolo tridsiatky, objímajú staršieho syna a mladšiu dcéru, hneď vedľa nich kráčajú usmiati starí rodičia so šedinami, sú v prírode, majú na seba čas a sú zdraví. Podvedome nám Smer-SD naznačuje, že oni sú jediní skutoční ochrancovia sociálnych istôt v tomto štáte.

Aká nádherná predstava s ktorou sa mnohí z nás dokážu stotožniť. Dokonca Smer podniká rázne kroky pred voľbami, aby sa očistil od tých jednotlivcov, ktorí nie sú verejnosťou v poslednej dobe vnímaní až tak pozitívne. Jedným z takýchto smoliarov udalostí posledných mesiacov je aj pán Glváč, ktorý má stále veľmi silné postavenie v Smere, nakoľko je podpredseda poslaneckého klubu strany Smer-SD. Prečo to však spomínam?

V utorok 3. 12. 2019 má NR SR hlasovať o novele zákona o športe, ktorú do parlamentu predložili páni poslanci Dušan Tittel a Tibor Jančula z SNS. Prezentovaným prínosom tejto novely má byť údajne to, že profesionálni športovci si budú môcť vybrať medzi tým či budú vykonávať športovú aktivitu ako zamestnanci (toto je súčasný platný stav legislatívy na Slovensku) alebo ako SZČO – samostatne zárobkovo činné osoby. Toto si dobre zapamätajte.

Ako bývalý hokejista a právnik, ktorý vyštudoval v zahraničí medzinárodné športové právo, môžem k tejto novele povedať azda len to, že novela je vypracovaná amatérsky, nedosiahne sa ňou to, čo sa prezentuje a zrejme slušného a erudovaného právnika nevidela ani z rýchlika. A čo má nejaká novela zákona o športovcoch spoločné s KO sociálnych istôt od Smeru-SD?

Viac ako by ste očakávali, treba len porozumieť kontextu.

V stručnosti, od 1. 1. 2016 na Slovensku platí, že ak profesionálny športovec podpíše zmluvu s klubom, tak je zamestnancom klubu. Ako každý zamestnávateľ, aj kluby by mali za svojich hráčov platiť odvody. Platenie odvodov predstavuje znateľnú časť nákladov zamestnávateľa a toto hokejové kluby neobľubujú. Aby klubom z roku na rok zrazu nestúpli náklady, tak od 1. 1. 2016 do 31. 12. 2021 kluby nemusia za svojich zamestnancov platiť žiadne odvody. Napriek tomu sa hokejové kluby (česť výnimkám) zamestnaneckému režimu bránia a strašia hráčov, že budú musieť ísť kvôli odvodom s platom o polovicu dole.

Navýšenie nákladov pre zamestnávateľov nechcú hokejové kluby akceptovať, a tak sa v hokeji začalo špekulovať, ako sa tejto povinnosti vyhnúť. Hokej teda prišiel s tým najjednoduchším možným nápadom, ako riešiť tento problém – ak nám zákon o športe explicitne nezakazuje možnosť podpisovať SZČO zmluvy, tak jednoducho SZČO zmluvy môžeme uzatvárať aj naďalej. Keďže úroveň znalosti v hokeji je na úplne inej úrovni ako vo futbale, tak toto „geniálne“ riešenie sa v hokeji začalo tešiť veľkej podpore a tak sa do dnešného dňa v hokeji vo veľkom zákon o športe porušuje. Vo futbale, v porovnaní s hokejom je podľa môjho názoru možné nájsť ľudí, ktorých znalosť a úcta voči dodržiavaniu základných pravidiel je o čosi vyššia. Vo futbale sa teda zákon dodržuje, hráči sú zamestnanci a všetko funguje.

Čoskoro sa ukázalo, že toto „geniálne“ riešenie hokejovej lobby nie je nepriestrelné. Hokejová asociácia sa obrátila na Inšpektorát práce, Finančné riaditeľstvo SR a aj Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu. Všetky tieto subjekty potvrdili, že hráči kolektívnych športov musia byť na Slovensku zamestnanci. Mimochodom, už je na svete aj právoplatné rozhodnutie slovenského pracovnoprávneho súdu, ktorý rozhodol, že hokejista je zamestnanec (aj) na základe SZČO zmluvy.

Čiže bolo potrebné prísť s ďalším geniálnym riešením. To spočíva v tom, že hokejová lobby jednoducho dosiahne zmenu zákona o športe vo svoj prospech a porušovanie zákonov v hokeji bude zrazu v súlade so zákonom. Hokejová lobby si bola natoľko vedomá svojho vplyvu a sily, že sa vôbec nezaoberala nejakými rozhodnutiami súdu, Ministerstva alebo Finančného riaditeľstva.

Pred pár týždňami páni Tittel a Jančula, bývalí šikovní futbalisti, na základe tlaku hokejovej lobby a využívajúc zmätok v parlamente po skončení koaličnej zmluvy, predložili do parlamentu novelu zákona o športe tak, aby vyhovovala hokejovej lobby. Zrazu novinové titulky úplne zavádzajúco, až bizarne,  na slovenskom internete hlásajú: „Zákon o športe môže prejsť výraznou zmenou: Športovci dostanú právo výberu“.

Tí, ktorí sa tejto téme venujú, vedia, že presne toto sa nestane. Prečo? No lebo táto novela navrhuje vypustiť zo slovného spojenia „Profesionálny športovec vykonáva šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, ak výkon jeho činnosti spĺňa znaky závislej práce“ – posledných osem slov. Čiže po novom by uvedené ustanovenie znelo „Profesionálny športovec vykonáva šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu“. Áno, môže to vzbudiť dojem, že zrazu budú mať športovci na výber, ale úplne sa opomína skutočnosť, že stále tu je Zákonník práce, ktorému je úplne jedno či v zákone o športe na základe Tittelovej novely tieto slovíčka budú alebo nie.

Fakt je ten, že ak hokejista vykonáva závislú prácu, tak musí byť zamestnanec bez ohľadu na novelu. Rovnako ako hociktorý iný pracovník na Slovensku v hocakom inom odvetví musí byť zamestnanec, ak jeho práca spĺňa znaky závislej práce. Inšpektoráty práce už potvrdili, že hokejisti vykonávajú závislú prácu. Čiže Tittelova novela je totálne neprofesionálna, bezzubá, a poslanci teda v parlamente hlasujú o úplnom nezmysle. Túto skutočnosť nijako nezmení ani pozmeňovací návrh poslankyne Smolíkovej, ktorá navrhuje de facto amnestiu pre porušovateľov zákona o športe. Jej návrh úpravy Tittelovho návrhu novely zákona o športe zákon zneprehľadňuje a prechodné ustanovenie, ktoré navrhuje, je výsmechom poctivým ľuďom a poctivým klubom.

Čo sa stane, ak teda Tittelova novela prejde? Športové kluby sa budú tváriť, že uzatváranie SZČO zmlúv so športovcami je v súlade so zákonom, lebo veď Tittelova novela im dala možnosť výberu. Inak, zamysleli ste sa nad tým, že ak hokejová lobby presadzuje túto novelu, tak sa v podstate priznáva k porušovaniu zákonu v súčasnosti?

Kto nesúhlasí s Tittelovou novelou? Futbalová hráčska asociácia, Hokejová hráčska asociácia, Slovenský futbalový zväz, Únia ligových klubov vo futbale, široká odborná verejnosť, vyššie spomenuté štátne orgány. Je tu obrovský nesúhlas veľmi širokého spektra športovcov, odbornej verejnosti a inštitúcií. Dovolím si zacitovať Michala Sersena, kapitána HC Slovan Bratislava, ktorý na tému zmluvných vzťahov v športe povedal: „Ja som momentálne zamestnancom klubu a som so zmluvou spokojný. Je to dobrá zmluva. So všetkým, čo v nej je, som spokojný a tak ako ju mám postavenú, tak by som ju odporučil aj ostatným hráčom.“ K týmto subjektom sa postavil aj Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, ktorý túto novelu nepodporil. Napriek tomuto širokému nesúhlasu je stále enormný tlak na poslancov NR SR, aby za túto novelu hlasovali.

A tu sa dostávame opäť k Smeru – ochrancovi sociálneho štátu na Slovensku. Na to, aby nezmyselná novela zákona o športe prešla v parlamente, je potrebné, aby za ňu hlasovali aj poslanci Smeru. Na tomto mieste treba povedať, že tak ako všade, aj v Smere sú ľudia s rôznymi názormi a preto sa v Smere vytvorili dve krídla. Časť, ktorá bude hlasovať za novelu a časť, ktorá bude hlasovať proti. Proti bude hlasovať pravdepodobne pán Galis, mimochodom člen Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ďalším pravdepodobným nepodporovateľom je aj pán poslanec Burian, ktorý má pripravený koncepčný návrh, ako reálne pomôcť klubom s odvodmi, lebo problémy odvodov sa majú riešiť úpravou odvodovej politiky a nie nezmyselnou novelou z dielne SNS.

Potom je tu druhé krídlo, ktoré Tittelovu novelu podporuje. Túto časť údajne reprezentuje dosluhujúci podpredseda poslaneckého klubu Smer-SD, pán Glváč. Toto krídlo má zhodou okolnosti aj so svojimi kolegami „gól na hokejke“. Od tohto krídla závisí či novela prejde alebo nie. Ešte raz pripomeniem, že táto novela vôbec nie je o odstránení diskriminácie a voľnosti športovcov ako prezentoval Tittel na tlačovej konferencii, ale je o peniazoch a dominancii „našich ľudí“ v športe.

A teraz si prosím spomeňte na tu idylickú rodinku  z dielne Smeru-SD. Viete koho ja vidím v pozícii tejto rodiny? Ako otca vidím hokejistu niektorého klubu Tipsport ligy, ktorý má plat 2.000 EUR, jeho manželku na materskej, ich dve malé deti a starých rodičov, ktorí poberajú dôchodok 300 a 400 EUR ako väčšina našich dôchodcov.

Momentálne je zákon o športe nastavený tak, že tento hokejista má byť zamestnanec klubu. Ako zamestnanec je chránený – teda:

  • má garantovaný príjem 2.000 EUR,
  • ak klub skrachuje, tak štát z garančného poistenia vyplatí tohto hokejistu, ktorý nepríde o niekoľkomesačný príjem,
  • keď bude práceneschopný v dôsledku dlhodobého zranenia, tak nepríde o prácu a bude dostávať výplatu,
  • klub platí hráčovi sociálne a zdravotné poistenie,
  • nebude ho môcť klub zo dňa na deň vyhodiť, lebo si to majiteľ klubu len tak zmyslí, alebo preto, že majiteľ nakúpil ďalších drahších hráčov a on je ten koho sa rozhodne zbaviť,
  • klub tohto hráča nebude môcť pokutovať,
  • klub bude musieť prejednať ukončenie hráčovej zmluvy s hráčskou asociáciou, ktorá ho chráni.

Takýto je stav vo futbale, kde môžeme povedať, že ochrana hráčov zo strany štátu funguje, pretože vo futbale sa dodržujú základné pravidlá stanovené zákonom o športe.

No a teraz sa pozrime na to, ako to v súčasnosti vyzerá v hokeji (a ako to možno bude vyzerať aj vo futbale, ak Tittelova novela za podpory Glváča a spol. prejde):

  • klub môže hráča kedykoľvek vyhodiť,
  • klub môže dať hráčovi kedykoľvek – a to aj opakovane – finančnú pokutu do výšky 15.000 EUR,
  • klub môže kedykoľvek hráčovi stiahnuť 70 – 80 % z jeho mesačnej odmeny,
  • keď sa hráč hodí do strely a zraní sa, tak ho klub vyhodí, lebo takýto hráč je pre klub mŕtva váha,
  • ak klub skrachuje, hráč neuvidí ani cent, pretože kluby nič nevlastnia a neskladajú ani žiadnu finančnú zábezpeku pred začiatkom sezóny tak ako vo futbale,
  • klub bez súhlasu hráča môže hráča hrať do 3. ligy v Mongolsku a znemožní mu žiť s rodinou,
  • klub môže hráča donútiť odísť z klubu samého za nevýhodných podmienok tým, že si vymyslí, že nepodáva dobré výkony, preto ho nenominuje na zápas a celú sezónu hráč nebude hrať a keď nehrá, tak klub mu môže platiť len 20 % z jeho odmeny,
  • klub hráčovi neplatí sociálne a zdravotné poistenie, hráč si v lepšom prípade platí sám a teda „optimalizuje“ svoje náklady, aby platil čo najmenšie dane štátu.

Toto je ten len malá ukážka toho, ako je zákonom nastavená ochrana športovcov (a zamestnancov všeobecne) na Slovensku teraz a ako to vyzerá, keď sa zákon nedodržiava, ako napríklad v hokeji, respektíve ako to bude vyzerať, ak NR SR schváli Tittelovu novelu. Toto je podstata novely – zlegitimizovať súčasné porušovanie zákona kolektívnymi klubmi na Slovensku a umožniť klubom šetriť na hráčoch a dominovať nad hráčmi v zmluvných vzťahoch – teda „šetriť a dominovať“. Toto sa snažia lobisti pretlačiť v parlamente napriek veľkému odporu zo športových kruhov, odborných kruhov a nesúhlasu príslušného výboru NR SR. Čiže toto je presný opak ochrany sociálneho štátu, ktorý Smer-SD tak vehementne vtĺka svojim voličom do hlavy.

To, že „Glváčovci“ chcú pretlačiť túto novelu je o to smutnejšie, že tým pochovajú základné piliere zákona o športe, ktorý schválilo 133 poslancov vrátane poslancov Smeru. Takže športovci a voliči Smeru, dobre sledujte ako bude Smer-SD v utorok hlasovať a či jeho činy nie sú takto náhodou v priamom rozpore s tým, čo môžete vidieť na billboardoch a reklamách po celom Slovensku – „CHRÁNIME SOCIÁLNY ŠTÁT“.

Som v dvojjedinej pozícii, pretože dúfam, že ten Smer naozaj za tú Tittelovu novelu hlasovať nebude. Na druhej strane, keď už majú tí Glváčovci „gól na hokejke“, tak dúfam, že tú šancu premenia a zrútia aj posledný pilier Smeru, ktorým sú práve sociálne istoty a opäť ukážu voličom Smeru, že Smer kašle na ochranu sociálneho štátu a ochranu slabších, že sociálne istoty chráni Smer len dovtedy, pokiaľ to nevadí „ich ľudom“ a už konečne a definitívne zabezpečí pád Smeru a jeho prehru vo voľbách. A nezabudnime na to, že ak športové kluby dostanú na výber a s hráčmi budú môcť uzatvárať zmluvy ako so samostatne zárobkovo činnými osobami, tak na druhý deň môže začať obrovský tlak oligarchov a zahraničných korporácií na to, aby aj ostatní zamestnávatelia na Slovensku dostali na výber a mohli so státisícmi zamestnancov ukončiť pracovnoprávny vzťah a mohli začať aplikovať „geniálny“ princíp hokejistov – „šetriť a dominovať“.

Možno na záver ešte malý dovetok. Dnes je nedeľa a v jednej z politických relácii povedal Igor Matovič niečo v tom zmysle, že položí hlavu na koľajnice a bude garantom toho, že v novej vláde nebudú ľudom zobrané sociálne výhody, ktoré Smer presadil. Tak pán Matovič, prosím, už teraz bojujte aj za športovcov a pomôžte poslancom Smeru okolo pána Galisa a Buriana, ktorým skutočne záleží na športovcoch a vyzvite najmä opozičných kolegov, aby sa pridali k takým ľudom, ako je napríklad pán poslanec Jozef Mihál, ktorý naozaj bojuje v parlamente za ochranu športovcov skutočnými faktami a argumentami.

Teraz najčítanejšie

Oliver Pravda

Som právnik a bývalý hokejista. Špecializujem sa na medzinárodné športové právo. Skúsenosti som získal počas štúdia na ISDE v Madride a na Cambridge University. Pracoval som pre najväčšiu slovenskú advokátsku kanceláriu, kde som zastupoval najmä popredných slovenských futbalistov a spolupodieľal sa na príprave Zákona o športe a komentára k Zákonu o športe. Taktiež som pôsobil v prestížnej medzinárodnej advokátskej kancelárii, ktorá bola lídrom v oblasti medzinárodného športového práva v Ázii. Po návrate na Slovensko som zastával funkciu predsedu Legislatívnej komisie SZĽH a v súčasnosti stále pôsobím ako člen Legislatívno-právnej komisie Slovenského olympijského a športového výboru. Momentálne zastávam aj pozíciu prezidenta Slovenskej asociácia hráčov ľadového hokeja. Mojím poslaním je docieliť, aby sa u nás rešpektoval zákon. Bojujem za rovnaké práva pre slovenských športovcov ako majú športovci v celej Európskej únii. Dúfam, že šport bude na Slovensku každodennou súčasťou života našich občanov. Aby sa tak stalo je okrem vášni k športu potrebná aj masívna podpora výstavby novej športovej infraštruktúry, pretože na uliciach sa už naše deti nebudú môcť hrávať tak ako my. Som presvedčený, že podpora výstavby športovísk a športu samotného musí byť popri školstve a zdravotníctve jedným z pilierov zmien na Slovensku.