Denník N

Dôchodkový systém v USA

Dôchodkový systém USA sa na prvý pohľad veľmi podobá dôchodkovému systému Kanady. Obe krajiny majú povinný štátny I. pilier a nepovinný II. (zamestnanecký) a III. („súkromný“) pilier. Avšak zatiaľ čo kanadskí dôchodcovia patria medzi najlepšie zabezpečených na svete, skoro každý piaty americký dôchodca žije v chudobe a skoro polovica pracujúcich nemá okrem štátneho I. pilieru žiadne iné dôchodkové zabezpečenie[1].

Štátny I. pilier zabezpečuje náhradu príjmu v priemere na úrovni 38,3 %[2]. Skutočná náhrada príjmu sa však pohybuje v rozmedzí od 25 do 73 %[3], čo svedčí o pomerne vysokej solidárnosti, napriek tomu, že základná dôchodková dávka sa vypláca na zásluhovom princípe. Solidárnosť je dosiahnutá vďaka rôznym príplatkovým bonusom, ktoré sú  vyplácané aj na úrovni jednotlivých štátov federácie. Kombinácia federálnej dôchodkovej schémy (Social Security Administration) s dôchodkovými schémami jednotlivých štátov robí americký I. pilier pomerne neprehľadným.

Žiaľ základ I. pilieru, Social Security, sa podľa dlhodobej projekcie rozpočtovej kancelárie amerického kongresu stane v roku 2030 technicky insolventný. Výdavky presiahli príjmy systému už v roku 2010 a v roku 2030 sa minú aj nazhromaždené prebytky minulých období. Už tento stav je výsledkom parametrických zmien, ktoré sa udiali v posledných rokoch, nakoľko k vyčerpaniu prebytkov malo dôjsť podľa skorších projekcií už v roku 2019. Pre systém Social Security to nebude nič nové, keďže za svoju 75 ročnú existenciu výdavky prevyšovali príjmy približne 20 rokov[4]. Takýto stav má spravidla za následok vyššie odvody do systému alebo nižšie dôchodky. Podľa projekcie klesne náhrada príjmu dnešných tridsiatnikov z I. piliera postupne o viac ako 25 %.

Zamestnanecké dôchodkové plány (II. pilier) pokrývajú 51 % pracujúcej populácie USA. Do tretieho piliera, individuálnych dôchodkových účtov, „individual retirement accounts“ (IRA), prispieva pravidelne iba 10 % z pracujúcich, ktorí nemajú zamestnanecký dôchodkový plán.

Zamestnanecké dôchodkové plány majú v USA dlhú tradíciu. Prvý založila pre svojich zamestnancov firma American Express už v roku 1878[5]. Na začiatku boli dôchodkové plány vnímané ako „dar“ od zamestnávateľa, slúžiaci napríklad k udržaniu kľúčových zamestnancov. Ustanovenia o dôchodkovom pláne boli precízne formulované, vždy tak, aby sa zamestnávateľ mohol v prípade potreby vyviazať zo svojich záväzkov. Záväzky plánov neboli kryté žiadnym fondom a existovali iba na papieri.

Počet zamestnaneckých dôchodkových plánov počas dvadsiateho storočia pomaly rástol, stále však prevažovali také, ktoré existovali iba na papieri. Tí zamestnávatelia, ktorí založili na krytie dôchodkových záväzkov fond, investovali prevažne do svojich vlastných dlhopisov. Rast počtu dôchodkových fondov bol podporený daňovými zvýhodneniami. Komplexná právna úprava však prišla až v roku 1974 zákonom zvaným ERISA.

Zákon medzi iným definoval podmienky pre fungovanie individuálnych dôchodkových účtov (IRA, 401(k), .. III. pilier), ktoré nie sú, respektíve nemusia byť založené na zamestnaneckom princípe. V USA existuje veľké množstvo rôznych typov individuálnych dôchodkových účtov, ktoré majú svoje špecifické označenie. Názvy sú spravidla odvodené od daňového režimu, ktorým sa ten ktorý typ účtu spravuje. Napríklad známe sú fondy typu 401(k), kde je 401(k) označenie konkrétneho paragrafu v príslušnom zákone.

Zaujímavé je, že v rámci niektorých účtov existuje možnosť, aby o spôsobe investovania svojich úspor rozhodoval výlučne sám sporiteľ. Účet môže byť dokonca otvorený priamo u obchodníka s cennými papiermi, ktorý len realizuje pokyny majiteľa účtu, respektíve majiteľ účtu sám realizuje svoje investičné zámery pomocou elektronickej platformy. Rovnako môže byť účet spravovaný profesionálnym správcom[6].

Pension Benefit Guaranty Corporation

Na základe zákona bola založená „Pension Benefit Guaranty Corporation“ (PBGC), federálna inštitúcia, ktorá garantuje dôchodkové dávky zo zamestnaneckých plánov v prípade, ak schéma zlyhá v plnení svojich záväzkov, čo nie je v USA vôbec ojedinelý jav. V roku 1998 vyplatila PBGC spolu dávky v sume 848 miliónov dolárov. V roku 2014 to už bolo 5,6 miliardy dolárov. PBGC dnes vypláca približne 813 000 dôchodcov z 4600 skrachovaných dôchodkových plánov a už dnes sa vie, že dávky bude poberať minimálne ďalších 595 000 budúcich dôchodcov. Výška maximálnej dôchodkovej dávky z PBGC je samozrejme limitovaná a neslúži ako plná náhrada dôchodku, ktorý by človeku prináležal zo skrachovaného dôchodkového plánu.

Príjmy PBGC sú tvorené najmä povinnými príspevkami dôchodkových plánov krytých systémom PBGC. Aj povinné príspevky do garančného mechanizmu boli jedným z dôvodov, prečo od roku 1974 prešlo množstvo zamestnaneckých dôchodkových plánov zo systému definovaných dávok, defined-benefit schemes (DB), na systém definovaných príspevkov, defined-contribution schemes (DC).

Pripomeňme si, že kým pri DC schéme je konečná výška dôchodku priamo závislá od výšky nasporenej sumy na osobnom účte dôchodcu (riziko je na strane budúceho dôchodcu), v DB schéme sa dôchodok vypočítava na základe poistno-matematických princípov podľa počtu dôchodcov, minulých odvodov a  finančnej situácie dôchodkového fondu (optické prenesenie rizika na správcu fondu).

Prechodom na DC schému sa zamestnávatelia vyhli plateniu povinných príspevkov do PBGC. Samozrejme, tým pádom DC schémy nie sú kryté systémom PBGC. Systémom PBGC nie sú kryté ani IRA, ktoré majú taktiež povahu DC schém[7].

Druhým podstatným zdrojom príjmu PBGC sú výnosy z investovania. Garančný fond PBGC mal na konci roka 2014 hodnotu približne 83 miliárd dolárov a za rok 2014 dosiahol výnos 8 %. Výnos 8 % ročne je zhodou okolností aj priemerný výnos garančného fondu za posledných 5 rokov. V roku finančnej krízy 2008 zaznamenal fond PBGC stratu 23 %.

Príjmy PBGC však ani zďaleka nepokrývajú výdavky a v súčasnosti PBGC chýba finančné krytie budúcich záväzkov vo výške približne 61,7 miliardy dolárov. Hodnota garančného fondu sa od roku 2010, tj. za 5 rokov, scvrkla skoro o 100 miliárd. Podľa dlhodobej projekcie v roku 2025 už PBGC nebude schopná plniť svoju funkciu[8].

Prečo sú americké zamestnávateľské dôchodkové plány také „nespoľahlivé“ ?

Ako už bolo naznačené, dôchodkové schémy amerických zamestnávateľov si so sebou celou históriou niesli dve nebezpečné špecifiká a to slabú kapitalizáciu a alokovanie kapitálu do finančných inštrumentov donora dôchodkovej schémy (do akcií a dlhopisov zamestnávateľa). Tieto charakteristické črty boli v systéme zakorenené tak hlboko a tak dlho, že žiadna vláda si nikdy netrúfla na zásadnú zmenu.

Český ekonóm Pavel Kohout hovorí, že americké penzijné plány krachujú predovšetkým preto, že princíp ich fungovania je až príliš podobný fungovaniu priebežného pay-as-you-go systému[9]. V roku 2003 mal dôchodkový plán General Motors deficit vo výške 25 miliárd dolárov a preto museli vydať dlhopisy v celkovej hodnote 17,6 miliardy dolárov. Analogicky sa chovajú štáty. Každý automobil vyrobený General Motors bol v dôsledku nákladov na dôchodkové zabezpečenie zamestnancov drahší o 1500 dolárov, čo podkopalo konkurencieschopnosť automobilky. Vďaka tomu sa už v roku 1992 objavovali názory, že bankrot General Motors je iba otázkou času.

Zle diverzifikované investičné riziko je hlavným dôvodom, prečo prišli tisíce amerických pracujúcich o svoje dôchodkové úspory, či už bol dôvodom krachu firmy účtovný škandál (Enron, WorldCom), finančná kríza (General Motors, United Arlines, American Airlines, ..) alebo bol dôvod úplne iný[10]. Na tomto mieste považujem za potrebné poznamenať, že veľké straty dosiahli americké dôchodkové fondy aj investíciami do rôznych hypotekárnych dlhopisov pochybnej kvality. Diverzifikácia rizika rozhodne neznamená investovať do všetkého bez akejkoľvek regulácie.

Amerických dôchodcov trápi neistota

Podľa štúdie spoločnosti Allianz „Reclaiming the Future“ si 92 % amerických pracujúcich myslí, že USA čelí kríze dôchodkov[11]. Allianz vypracoval štúdiu zameranú na amerických dôchodcov z dôvodu, že USA je prvá krajina, ktorá sa dostane na takzvaný „bod zlomu“ a to už v roku 2020, kedy sa dostane do dôchodku podstatná časť generácie takzvaných „baby boomers“. Za USA budú v roku 2025 nasledovať štáty západnej Európy.

Ako „nepripravený na dôchodok“ sa pri dopytovaní označilo až 51 % respondentov vo veku 44 až 54 rokov. Až 57 % si myslí, že nasporené prostriedky im na dôchodku nebudú postačovať. Dokonca 47 % respondentov sa obáva, že si nebudú na dôchodku schopní zabezpečiť ani len základné životné potreby. Zaujímavá bola odpoveď na otázku: „Čo je podľa Vás pravdepodobnejšie, že dostanete zo Social Security plnú dôchodkovú dávku alebo že Vás zasiahne blesk?“ Až 39 % opýtaných by si radšej vsadilo na blesk.

Americkí pracujúci pociťujú v otázke svojich budúcich dôchodkov veľkú mieru neistoty. Pri plánovaní dôchodku sa musia vyrovnať s neistotou v otázke výšky budúcich dôchodkov zo systému Social Security (I. pilier), musia zvoliť spôsob ochrany svojich aktív pred prepadmi trhu a musia sa rozhodnúť o tempe čerpania svojich dôchodkových úspor. Až 61 % respondentov sa viac bojí príliš skorého vyčerpania svojich úspor ako smrti. Na istote nepridala americkým pracujúcim ani zmena väčšiny dôchodkových schém z DB na DC systém, ktorá sa u mnohých udiala už po uplynutí väčšej časti ich produktívneho života. Namiesto, aj keď vágneho, ale predsa len „sľubu“ o určitej výške budúceho dôchodku im bolo oznámené, že dôchodok bude plne závisieť od budúcej výkonnosti ich dôchodkového fondu.

Na základe otázky: „aké vlastnosti by ste očakávali od ideálneho dôchodkového produktu?“ si väčšina opýtaných zaželala „schopnosť garantovať stabilný a predvídateľný štandard života na dôchodku“. Na druhom a treťom mieste skončila schopnosť poskytnúť garantovaný príjem počas celého dôchodku a schopnosť garantovať hodnotu.

Axiómy, fakty a tézy

  • Osud mnohých amerických zamestnávateľských dôchodkových plánov je výstražným príkladom toho, aká je nebezpečná kombinácia nedostatočnej regulácie, nedostatočnej kapitalizácie a nedostatočnej diverzifikácie investičného rizika.

Tento blog je súčasťou série o druhom pilieri, ktorej zámer a obsah nájdete v tomto blogu.

 

[1] spracované podľa: OECD (2013): „Pensions at a Glance 2013: Old-age income poverty“. OECD Publishing, ISBN 9789264203938, dostupné: http://www.oecd-ilibrary.org/finance-and-investment/pensions-at-a-glance-2013/old-age-income-poverty_pension_glance-2013-26-en, dňa 22.6.2015

[2] štatistika OECD „Gross pension replacement rates: public and private schemes“, dostupná: http://www.oecd-ilibrary.org/finance-and-investment/pensions-at-a-glance-2013/gross-pension-replacement-rates-public-and-private-schemes_pension_glance-2013-13-en, dňa 5.5.2015

[3] CONGRESSIONAL BUDGET OFFICE (2014): Long-Term Projections for Social Security: Additional Information. Washington: The Congress of the United States, dostupné: https://www.cbo.gov/publication/49795, dňa 22.6.2015

[4] spracované podľa: JOHN, D.C.; LEVINE, R. (2009): „National Retirement Savings Systems in Australia, Chile, New Zealand and the United Kingdom: Lessons for the United States“. The Retirement Security Project, No. 2009-1, Washington, str.26, dostupné: http://www.brookings.edu/papers/2009/07_retirement_savings_ john.aspx, dňa 1.8.2011

[5] spracované podľa: BERGMANN, T.; YARUSHKIN, D.A. (2001): „Comparative Analysis of Pension Plans“. Department of Marketing & Management University of WI-Eau Claire, str.10-15, dostupné: www.spaef.com/file.php?id=309, dňa 6.8.2011

[6] spracované podľa: http://answers.yourdictionary.com/answers/invest/where-can-i-invest-my-401-k.html, dňa 14.8.2011

[7] po krachu amerických gigantov Enron a WorldCom, ktorých zamestnanci prišli krachom o väčšinu svojich dôchodkových úspor, bola zvýšená zodpovednosť správcu za dôchodkové úspory v DC schémach. Reálna aplikácia týchto opatrení a ich možnosť nahradiť „stratené“ dôchodky však nie je známa. Zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/Pension_Benefit_Guaranty_Corporation, dňa 6.8.2011

[8] spracované podľa: PENSION BENEFIT GUARANTY CORPORATION (2014): „Annual report“, str.2, 20-21, 34-37; dostupné: http://www.pbgc.gov/about/reports/ar2014.html, dňa 22.6.2015

[9] spracované podľa: http://www.finmag.cz/cs/finmag/ekonomika/skoncime-jako-general-motors/, dňa 7.8.2011

[10] napríklad krachom firmy Studebaker v roku 1963 prišlo jej 4500 zamestnancov o 85 % svojich dôchodkových úspor

[11] spracované podľa: Allianz Life Insurance Company od North America: Reclaiming the Future , dostupné: https://www2.allianzlife.com/content/public/Literature/Documents/ENT-991.pdf, dňa 22.6.2015

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Peter Cmorej

Peter Cmorej

Expert SaS pre Odvodový bonus a dôchodkový systém. Finančný analytik, spoluzakladateľ portálu MôjPoradca.sk, spolumajiteľ www.ako-investovat.sk, predseda OZ Spotrebiteľské právne centrum, kde sa venujem ochrane spotrebiteľov vo finančnom sektore. Komunálny politik v Petržalke. Živí ma najmä ekonomické poradenstvo a sprostredkovanie finančných produktov. Viac na www.petercmorej.sk, www.chranimespotrebitelov.sk, www.ako-investovat.sk