Neonacista skandujúci „Sieg heil!“ hovorcom parlamentnej strany?

Ďuricom, ako kandidátom ĽSNS do Európskeho parlamentu, som sa už zaoberal v blogu: „Tak ako, pán Kotleba? Je najvyšší čas vystúpiť z EÚ, alebo kandidovať do Európskeho parlamentu?“

Venoval som sa tam aj jeho tvorbe a účinkovaniu v neonacistickej kapele Biely odpor. Podobne sa Ďuricovej tvorbe venoval Martin Turček v článku: „Hovorcom ĽSNS sa stal neonacistický spevák Ondrej Ďurica.“

A hodne toho bolo uvedené aj v rozsudku Okresného súdu Bratislava II. z 21.5.2018, ktorý Ďuricovu žalobu pre údajné poškodenie povesti článkom v Novom čase kde bol označený za neonacistu, zamietol.

Pozrime sa na produkciu Ďuricovej kapely Biely odpor, ktorá nechýba na zozname neonacistických kapiel na Wikipedii.

Diskografia skupiny uvádza štyri albumy: Hlas krvi, Víťazstvo alebo smrť, Slobody sen a výber The Best Of. Ďuricova kapela je predstavená takto: „Biely Odpor was Slovak nazi group from Bratislava, formed in 1993. Members: Ondrej Ďurica.“

Začnime albumom, ktorý je v diskografii uvedený ako prvý a má názov „Hlas krvi„.

Vzhľadom na to, že Ďurica v žalobe proti vydavateľovi Nového času uvádza: „Žalobca poprel, že by skupina mala fanúšikov najmä z radov neonacistov. Spájanie kapely s údajným rasizmom je bez akéhokoľvek skutkového základu v článku. V článku nie je uvedený žiadny príklad z tvorby skupiny alebo sólovej tvorby žalobcu. Z textov piesní nie sú zrejmé žalovaným uvádzané myšlienky nadradenosti bielej rasy, označovanie nepriateľa, ktorému sa prisudzuje zodpovednosť za spoločenské nešváry, medzinárodné konšpirácie a podobne,“ pozrime sa špeciálne na text skladby „Hriechom proti rase.“ Ako chápať slová ako: „Potrestáme každého zradcu rasy, tento dotyk bude osudný. Kto sa nám postaví, okúsi pach smrti! Stavajme šibenice, onedlho príde náš čas, deň odplaty sa blíži, už počujem nepriateľov plač. Vyhlásme im neúprosný boj, každým nádychom musia trpieť! Hriech proti krvi a rase si zaslúži ten najukrutnejší trest – najťažší trest.“

Pozornosť si akiste zaslúži aj pieseň „Prvý muž národa,“ oslavujúca prezidenta vojnovej Slovenskej republiky Jozefa Tisa, spoluzodpovedného za nastolenie fašizoidného režimu a smrť takmer 70000 našich židovských spoluobčanov.

V poradí druhým albumom uvádzaným v diskografii je “ Víťazstvo alebo smrť!“

Na prebale je poďakovanie neonacistickým kapelám VLAJKA, ZÁŠŤ 88, KONKWISTA 88, ADL 122, CORONA FERREA, KRÁTKY PROCES a „Ľuďom, ktorí odvádzajú maximum v boji za bielu budúcnosť, bez ohľadu na dôsledky či obete…“ A na záver: „VERNÍ SEBE SVORNE NAPRED„

Určite iba náhodou album nájdeme na stránke spolu s nickom „Max 1488“ z „Partito fascista repubblicano“ a textom “ Tutto e tutti per il fascizmo. Tutto a tutti per il Duce!“ (Všetko a všetci pre fašizmus. Všetko a všetci pre Duceho!“

A rovnako určite iba náhodou skladbu „Hudba tvojho svedomia“ na YouTube pridal niekto s nickom „Stratený Blaho“ a s fotografiou Adolfa Hitlera.

Text tejto piesne je nepokryte rasistický. V refréne sa spieva: „Hudba je ako kryštáľ, tanec vniká do tela. Táto krv je čistá, všetkých nás spojila, white power… Výbuch basov raz všetko ukončí, nebude hip-hop, reggae, rap, džez ani soul, hukot opíc sa navždy stratí, budúcnosť je biely rock and roll.“ Čistá krv, biela sila – white power, hnutie, ktoré založil neonacista Ian Stuart Donaldson. Černošská hudba je pre Ďuricu „hukot opíc,“ ktorý sa navždy stratí a vládnuť bude biely rock and roll. Ale inak Ďurica samozrejme nie je žiadny rasista, čo o sebe tvrdil aj na súde: „Spájanie kapely s údajným rasizmom je bez akéhokoľvek skutkového základu.“

Tretí je album“Slobody sen.“ Ani na tomto albume nechýbajú skladby, ktoré spochybňujú Ďuricove tvrdenia. Na zadnej strane prebalu sú pozdravy, napríklad ďalšej neonacistickej kapele Krátky proces a poďakovania niekoľkým neonacistickým skupinám. Z českej nazi scény sú to Vlajka , s ktorou Biely odpor koncertoval, či Zášť 88, z britskej, Brutal Attack. Nechýba ani nápis White Power“

Hodné pozornosti je aj samotné CD, vyrobené v Maďarsku. Ťažko prehliadnuteľný je nápis: „WP 1488.“ WP je skrata pre White Power a číslo 1488 je známy neonacistický symbol. Číslo 14 – symbolizuje 14 slov neonacistu Davida Lanea a číslo 88 =HH = Heil Hitler.)

V textoch jednotlivých piesní opäť nachádzame neonacistické frázy: „Na chvíľu postoj biely muž, už nepočúvaj lži, ktorými kŕmia nás...“ v piesni Genocída.
V skladbe „Navždy spolu,“ opäť slová: „niet zbraní proti bielej sile…“ a na záver: „WHITE POWER, WHITE PRIDE, STAND TOGETHER TO THE FINAL FIGHT!“
V skladbe „Posol slobody“ opäť: „jediný kľúč je tvoja päsť, zocelil ťa boj, tvojou pýchou je česť, zbraňou White Power…“
„Obraz hanby,“ kde sa Ďurica v texte vyhráža gejom: „Odporný zvrhlík v ženských šatách – pre mnohých človek, pre mňa úchylák, krysa bez hanby, čo nikdy nenájde svoju tvár… Dopadá ruka hnevu na tvoju tvár, tvoj úsmev na mňa neplatí. Zostal si sám, pre túto noc budeš len môj, dnes ucítiš v tvári svoju vlastnú krv.“
„Cesta ktorou ísť,“ kde ospevuje známe neonacistické ikony: „nedovoľme špiniť naše meno, za ktoré zomreli v boji za slobodu tí najlepší z nás. JOE ROWAN, IAN STUART, ERIK BANKS, ROBERT MATHEWS, ich hlas maximálne silný, hrôza z nepriateľa nulová.“ Mená mŕtych neonacistických ikon sa zopakuje ešte raz s dovetkom: „oceľ kladív, krv a česť, cena slávy, smrť a pád.“ Iba pripomeniem, že zakladateľom neonacistickej siete Blood & Honour, ktorej názov je odvodený od hesla SS (Blut und Ehre – krv a česť), bol Ian Stuart Donaldson, frontman skupiny Skrewdriver.

Posol slobody, kde sa opäť spomína White Power a vyskytne sa tam aj skratka ZOG – Zionist-Occupied Government. Židovská/Sionistická okupačná vláda. (Tento termín sa vzťahuje k viere, že všetky vlády na svete, ako aj médiá a finančné inštitúcie ovládajú Židia. Ide o termín prevzatý od amerických ultrapravicových extrémistov.) Citujem: „…jediný kľúč je tvoja päsť, zocelil ťa boj, tvojou pýchou je česť, zbraňou White Power…“ a „ZOG okupanti světa, chtěj vidět naše země v obklíčení, spiknutí hrstkou bastardů, smečka psů, co zanechává za sebou jen spoušť.“

Štvrtým je výber „The Best Of.“ Na prebale je poďakovanie „ľuďom, ktorí odvádzajú maximum v Boji za Bielu Budúcnosť,“ aj pozdrav neonacistickej skupine „Ancestors.“

Súčasťou bookletu je pocta Ianovi Stuartovi Donaldsonovi s citáciami vyznaní ikone nazi rocku. Za pozornosť nepochybne stoja najmä tieto: „Ian Stuart, priateľ, kamarát, pravý árijský syn… Ian bol a je inšpiráciou pre všetkých nacionalistov a národných socialistov celého sveta… Nikdy na teba nezabudneme a budeme pokračovať v boji až do víťazného konca. Tvoje miesto je teraz vedľa ozajstných hrdinov bielej rasy, ako boli Rudolf Hess a Robert Mathews…“

Nechýbajú texty v angličtine.

Na CD Skins’ Songs volume III sú aj tri skladby Ďuricovho Bieleho odporu. Okrem Bieleho odporu tu hrajú ďalšie neonacistické kapely ako napríklad Vlajka, Rýchly nápor, Justícia, Revolver a Útok.

Na samotnom CD je povestných 14 slov amerického teroristu a neonacistu Davida Lanea v angličtine: „We must secure the existence of our people and a future for White Children,“ aj v češtine: „My musíme chránit existenci našich lidí a budoucnost bílých dětí.“

Najviac pozornosti si zaslúži skladba „Legenda,“ venovaná Ianovi Stuartovi Donaldsonovi.

Ešte nedávno bola nahrávka na YouTube aj s týmito zábermi.

Zostala nám ešte jedno, celkom zaujímavé CD. „Biely Odpor Live,“ živá nahrávka z koncertu v roku 1993. Na zadnej strane prebalu vidieť hajlujúcu pravicu a prinajmenšom verbálne si tu zahajloval aj samotný Ďurica.

V skladbe „Biela sila“ zvolá Ďurica „White Power!“ a pokračuje textom skladby: „Biela sila, biela pleť, naša hrdosť, naša česť… biela sila zvíťazí, čiernu špinu porazí“ a na záver si fanúšikovia zahajlujú: „Sieg Heil, Sieg Heil!“
Povinnosť: „nasledujúcu skladbu venujem všetkým sionistickým vládam sveta… Na stráž!“
Nenásytný: na záver „Sieg Heil! Sieg Heil! Sieg Heil!“

Bojuj: „čierna tma a čierna sila, Európu zachvátila, čistú rasu pošpinila“ na záver fanúšikovia: „Sieg Heil! Sieg Heil! Sieg Heil!“

Pocta hrdinom: na záver opakovane „Sieg Heil! Sieg Heil!“
Na úvod skladby „Národný socializmus,“ Ďurica hovorí: „poslednú skladbu venujem  Imrovi z Nitry a všetkým národnosocialistickým organizáciám na celom svete“ a zvolá „Sieg Heil!“ Fanúšikovia opakovane skandujú „Sieg Heil, Sieg Heil! Sieg Heil!“ Ďurica pokračuje „národný socializmus… Sieg Heil!“
Súčasťou nahrávky je aj stará gardistická odrhovačka „Kamaráti na stráž!“ v podaní Krištofa Veselého.

Čerešničkou na torte je Ďuricove vystúpenie na koncerte 21. septembra 1996, spolu s českou kapelou Vlajka. Jej líder vyvolá mohutné hajlovanie a vzápätí Vlajku strieda na javisku Ďurica s Bielym odporom so skladbou Ian Stuart.

Aj pri jeho vystúpení vidieť aj napriek nízkej kvalite záznamu vpravo hajlujúceho fanúšika. Vzhľadom na to, Ďuricovo tvrdenie v žalobe na Axel Springier, vyznieva mimoriadne úsmevne: „Tvrdenie žalovaného, že hudobná skupina T. Z. má údajne fanúšikov z radov neonacistov, je ničím nepodložené.“

Ďuricove aktivity v rámci monitoringu nazi-skinhedského a neofašistického hnutia mapovala aj Antifa. V roku 1996 uvádza Ďuricu ako vydavateľa jednej z neonazi tlačovín s názvom „Súmrak bohov“ a frontmana neonacistickej kapely Biely Odpor.

Ak sa Kotleba a jeho strana chcú aj naďalej tváriť, že s fašizmom či neonacizmom nemajú nič spoločné, potrebujú nového hovorcu a z kandidátky by mali Ondreja Ďuricu stiahnuť. Ak to neurobia, maska, ktorú si v poslednej dobe nasadzujú, bude opäť o niečo trápnejšia a zbytočnejšia.

Marián Kotleba, Nitra, 17.10.2016 na koncerte Ondreja Ďuricu „…Médiá, vo všetkých tých protislovenských, protinárodných, protikresťanských, médiách, kde nie sme nikdy nič iného len fašisti, extrémisti , chuligáni, neviem čo všetko. Nikdy sa to nezmení kým tie médiá nebudú naše. Kým tie médiá nebudú naše pretože všetci veľmi dobre viete, kto tie médiá vlastní. Nie sú to Slováci, nie sú to ľudia, ktorým záleží (hlas z publika – Židia!) na našom národe. Nie sú to ľudia, ktorým záleží na takýchto ľuďoch ako sú títo, ktorým sa dnes snažíme pomôcť. Takže je to výzva pre nás všetkých, aby sme naozaj Slovensko vrátili nám všetkým, aby Slovensko bolo slovenské, aby Slovensko bolo kresťanské (hlas z publika biele!) a Slovensko bolo biele, ako povedal Andrej Hlinka.“