Denník N

Posadnutie perverznosťou či snaha šokovať?

Už sme tam dali genitálie, aj sex, brutalitu a nechutnosti- tak kde je to ocenenie ? Žeby takto uvažovali niektorí súčasní tvorcovia ?

Ak by som hľadala národ, ktorý je v umeleckej tvorbe najprovokatívnejší, asi by som neváhala a na prvé miesto zaradila Britov. Z celého radu zaujímavých prípadov by som mohla vymenovať aspoň zopár umelcov a držiteľov Turnerovej ceny ( Áno, ocenených najprestížnejšou umeleckou cenou vo Veľkej Británií, lebo Briti si vedia aktuálne umenie náležite oceneniť). Napríklad Tracy Emin- umelkyňa, ktorá vystavuje svoju rozostlanú posteľ aj s použitým prádlom a fľašami od alkoholu, Damien Hirst, známy svojimi zvieratami zakonzervovanými do formaldehu, či Martina Creeda s jeho „Rozsvecovaním a zhasínaním osvetlenia“. Niekdy to pripadá ako hra s názvom „ kto vymyslí ešte niečo nové, čo by sme mohli nazvať umením “

Prípad diel bratov Chapmanových ( Chapman brothers ) nie je výnimkou. Jake (1966) a Dinos (1962) Chapmanoví sú britskí vizuálni umelci patriaci do skupiny označovanej Young British Artist. Ich tvorba je poznačená snahou šokovať a k tomu využívajú tradičné účinné prostriedky ako sex, fyzické znetvorenie, násilie, genitálie, pornografia, znehodnotenie slávneho umeleckého diela a téma nacizmu.

Keďže dnes máme pocit, že v prípade zobrazovania krásy už bolo všetko „povedané“ , dominantou súčasnej tvorby je odpudivosť a s tým spojená provokatívnosť. Ten, kto chce robiť „veľké umenie“, sa dnes takmer nezaobíde bez šokujúcich nechutných diel na hrane etiky. Jemnejšie povahy diela urážajú, silnejšie protestujú, odborníci sa vyjadrujú nejednoznačne a bez hodnotenia.

Námety bratov Chapmanovcov sú šokujúce, ale nenašla som ani jedno, ktoré by bolo originálne, či nemalo svojho predchodcu ( ako napríklad zničenie a prekreslenie grafik Franciscu Goya v Rauschenbergovom zničení kresby od de Kooninga alebo manipulovanie s akvarelmi Adofa Hitlera-predtým Ira Waldron ,atd)

Dielo Nazi pozostavajúce z figurín životnej veľkosti oblečených do uniforiem pripomínajúcich členov SS komanda, nie je prvým dielom s nacistickou tématikou, ktoré vytvorili Chapmans. Predtým vytvorilo dielo Hell (1999), na ktoré použili asi 5 000 kúpených plastových panáčikov a pretvorili ich do podoby nacistických vojakov v rôznych scénach zobrazujúcich brutálnosti , mučenie, bitku a nahotu. Dielo bolo usporiadané do tvaru svastiky a vystavené v deviatich sklenených vitrinách. Neskôr roku 2004 zhorelo pri požiari.

Umelci Jake a Dinos Chapman v diele Nazi teraz pracujú s väčšími plastovými figurínami v životnej veľkosti. Figuríny sú celé čierne vrátane tváre, ktorá je akoby bez kože, je pokrytá cievami a holými svalovými vláknami. Z čiernej tvári figurín kričia svojou belosťou vytrieštené oči a násilný úsmev s bielymi zubami. Figuríny na inštalácií sú oblečené do nacistických uniforiem a čiapky s lebkou ako sa nchádzala na pôvodnej čiapke. Zato na červenej páske na rukávoch bol nacistický kríž nahradený smajlíkom. Figuríny sú inštalované v rôznych pózach – od „nacistu“ prezerajúceho si obrazy , cez gestikulujúcich a postávajúcich vojakov až po figuríny so stiahnutými nohavicami predvádzajúce homosexuálny styk…

Na výstavách diel bratov Chapmanovcov možno potom čítať takéto upozornenia ako v susednej českej republike :

Některá díla na této výstavě mohou vyvolat silné citové reakce. Galerie Rudolfinum doporučuje citlivým osobám a doprovodu dětí do 15 let zvážit návštěvu výstavy!

Je to odvážne alebo provokatívne či šokujúce? Určite už len to, že postavy sú v životnej veľkosti nás zarazí. Ten zvláštny pocit, keď sa človek stretne s imitáciou seba samého vždy ostáva. Neviem, či to nazvať cynickým humorom, alebo snahou zaujať, ale vystavovať fašistické uniformy šesťdesiat rokov po vojne mi pripadá ako pasé. Nie, že by elegantné nacistické uniformy ako diela slávneho návrhára Huga Bossa  za to nestáli. Alebo žeby hrozba nacizmu či nacionalizmu nebola vôbec aktuálna, ale dnes sú mnohé určite aktuálnejšie témy, na ktoré by sa zišlo poukázať. Pripadá mi to ako lacne získané uputávanie … veľa muziky za málo peňazí- a taký je aj výsledok. Radšej sa pohybovať na istejšej pôde, kde dnes už takmer nič nehrozí ( aj nacistické znaky radšej nahradili smajlíkom, snáď aby náhodou neboli problémy s propagáciou symbolov ?) než sa dotknúť dnes horúcich tém. Takže aktuálnosť vypadáva a ostáva len ako jediná pridaná hodnota fascinácia perverznosťou. No ani tá nie je celkom naplnená do krajnosti, keďže sa dalo prednosť uniforme, nie je možné zobraziť aj črevá, vnútornosti a červíkov, ako je to na iných dielach spomínaných autorov. V skutočnosti ani toto nie je novinkou- sochu s odhaleným vnútrom v Norimbergu z roku 1310 spomínaná napríklad aj kritik Danto.

Dielo Nazi na mňa jednoducho nezapôsobilo dostatočne. Je to len jedno z provokatívnych diel súčasnosti skuviňajúcich po obdive. Asi preto sa k nim kritici stavajú nejednoznačne, ocenenie sa im vyhýba, ale ako lacný pútač návštevnosti galérii sa zíjdu. Tate Gallery, v ktorej mimochodom Chapman Brothers roku 2003 vystavovali ako nominovaní na cenu Turner price to hodnotí takto :  Zámerom Chapmanovcov je skôr odhaliť rozpory a pokrytectvo prítomné v súčasnej kultúre, položiť otázky, ale neposkytnúť žiadne odpovede.

Skôr sa problém nachádza v inej rovine. Niekde inde. Etický problém. Je to zlozvyk umelcov zničiť či premaľovávať diela iných umelcov. Pre istotu už nežijúcich, aby sa k tomu nemohli vyjadriť. Problém etiky v nezmyselnom znevažovaní práce iných umelcov. Francisco Goya sa vo svojich grafikách venoval vážnym témam obetiam násilností a krutosti inkvizície a španielskej civilnej vojny. Bratia premaľovali tváre obetí namiesto toho tvárami šašov a maskami myší s veľkými ušami. Niečo, čo bolo silnou humanistickou kritikou a pre svoju odvážnosť mohlo byť publikované až 30 rokov po smrti autora, sa stalo groteskou znevažujúcou utrpenie aj záznam o ňom.

Ja v tom vidím nedostatok vlastných námetov a nepochopenie kritickej úlohy umelca v dnešnej spoločnosti. Alebo nemožnosť vymaniť sa z vlastnej uniformity.  Snaha o senzáciu ako novodobá droga. Vlastne nie až tak novodobá. Déjà vu.

Teraz najčítanejšie