Denník N

Vylúčené komunity majú prednosť – keď ide o vypustenie toxického odpadu

Otázky životného prostredia a klimatickej katastrofy sa stávajú čoraz naliehavejšími. Množstvo mladých ľudí globálne – ako napríklad v hnutí Fridays for Future – bojuje za klimatickú spravodlivosť. Musíme si však uvedomiť, že klimatická zmena a jej následky nie sú pre všetkých rovnaké. Práve tak ako existujú ekonomické a kultúrne nerovnosti, nájdeme aj nerovnosti jednotlivcov a jednotlivkýň alebo skupín ľudí vo vzťahu k prírode, k zdrojom, ktoré ponúka, a vo vystavení škodlivým dopadom rozvoja, akými sú znečistenie, priemyselné havárie, kvalita vody či prístup k energii. V niektorých prípadoch sú tieto environmentálne nerovnosti dôsledkom štátnych politík, v iných výsledkom logiky trhu.

17. apríla 2016 našli v lese neďaleko nemocnice v Kenore telo 14-ročného dievčaťa. Azraya Ackabee-Kokopenace ležala len 90 kilometrov južne od ontárijskej rezervácie Grassy Narrows pre pôvodné obyvateľstvo, ktorá bola jej domovom. Dodnes nie je známe, čo presne sa stalo, isté je len to, že naposledy ju videli dva dni predtým odchádzať z nemocnice, kam ju priviezla miestna polícia a kde len dva roky pred Azrayou zomrel na následky otravy ortuťou jej brat Calvin. Azraya bola vtedy pri ňom a trpela odvtedy samovražednými myšlienkami. Rok po jej smrti kráčali dospelí obyvatelia a obyvateľky Grassy Narrows spolu s mládežou ulicami rezervácie žiadajúc vysvetlenie. Azrayin príbeh je pre komunitu Grassy Narrows zhmotnením medzigeneračnej tragédie, ktorá ich zasiahla. Azraya potrebovala pomoc a nedostala ju.

Ryby nie sú len zdroj potravy

Pred takmer päťdesiatimi rokmi kanadská továreň na spracovanie celulózy vypustila takmer desať ton toxického odpadu obsahujúceho ortuť do rieky pretekajúcej cez rezerváciu, kde táto komunita žije. Ich živobytie vždy z veľkej časti záviselo práve na rybolove a ďalších zdrojoch závislých od miestneho životodarného riečneho systému. Avšak nie je to len zdroj obživy, čo ryby znamenajú pre túto komunitu. Ryby sú v ich kultúre považované za veľmi dôležité entity, od ktorých sa môžeme mnohému naučiť. Chytanie rýb chápu aj ako dôležitý proces učenia sa. Nie sú to teda len spoločensko-ekonomické dôvody, kvôli ktorým ľudia Grassy Narrows pokračujú v jedení rýb a rybolove. Na rieke je závislé aj prežitie ich kultúry.

Vypustenie jedovatého odpadu v šesťdesiatych rokoch minulého storočia bolo environmentálnou katastrofou s devastačným dopadom na spoločenstvo pôvodného obyvateľstva v Grassy Narrows, ktoré dodnes čelí jej následkom. Kanadská vláda síce tvrdila, že hladina ortuti v prostredí sa čoskoro vráti na prípustnú úroveň, ale skutočnosť sa jej predpoveďami neriadila a ešte dnes je hladina ortuti v zasiahnutej oblasti veľmi vysoká.

Deväťdesiat percent ľudí v rezervácii Grassy Narrows trpí otravou ortuťou. Medzi jej symptómy patria nevoľnosť, zvracanie, úzkosť, depresia, svalová slabosť, únava, pričom môže dôjsť až k čiastočnej strate pamäti, kognitívnym problémom či poruchám rovnováhy. Fyziologickými problémami, ktoré táto otrava spôsobuje, ich trápenie však nekončí. Prichádza s nimi zúfalstvo, bezmocnosť a stres celých rodín, ich blízkych a známych, ktorí a ktoré vidia svojich najbližších ľudí zasiahnutých následkami tejto otravy. Zdravotnícke služby sú pritom v rezervácii limitované na malú ošetrovňu. Podpora v oblasti duševného zdravia tam neexistuje takmer žiadna. Tretina populácie Grassy Narrows má v rodine človeka, ktorý spáchal samovraždu.

Po tom, ako štátni vedeckí pracovníci a pracovníčky v sedemdesiatych rokoch potvrdili znečistenie ortuťou, Ontário ukončilo komerčné rybárstvo v riečnom systéme, ktorý preteká rezerváciou Grassy Narrows. To znamenalo aj krach lukratívneho rybárskeho turistického priemyslu, ktorý mal pre miestnu komunitu zásadný hospodársky prínos. Komunitu pôvodného kanadského obyvateľstva, len nedávno presídlenú do rezervácie s prísľubom lepších služieb, ako napríklad prístup k čistej pitnej vode, tak postihla masová nezamestnanosť. Väčšina vody z vodovodu je v tejto oblasti dodnes zdraviu škodlivá.

Jednou z najzraniteľnejších skupín je práve mládež. Tá sa od roku 2002 organizuje v environmentálnom hnutí s názvom Grassy Narrows Youth. Otrava ortuťou nie je ich jedinou environmentálnou obavou. Ďalšou katastrofou, ktorá ich zasahuje, je masívny výrub stromov spoločnosťami na spracovanie celulózy a výrobu papiera. Ľudia z Grassy Narrows majú strach, že pokiaľ bude výrub pokračovať rovnakým tempom ako doteraz, negatívny dopad na ich životné prostredie už nebude možné zvrátiť.

Klimatická zmena nezasahuje všetkých rovnako

Otázky životného prostredia a klimatickej katastrofy sa stávajú čoraz naliehavejšími. Množstvo mladých ľudí globálne – ako napríklad v hnutí Fridays for Future – bojuje za klimatickú spravodlivosť. Musíme si však uvedomiť, že klimatická zmena a jej následky nie sú pre všetkých rovnaké.

Práve tak ako existujú ekonomické a kultúrne nerovnosti, nájdeme aj nerovnosti jednotlivcov a jednotlivkýň alebo skupín ľudí vo vzťahu k prírode, k zdrojom, ktoré ponúka, a vo vystavení škodlivým dopadom rozvoja, akými sú znečistenie, priemyselné havárie, kvalita vody či prístup k energii. V niektorých prípadoch sú tieto environmentálne nerovnosti dôsledkom štátnych politík, v iných výsledkom logiky trhu.

V zónach s vysokým rizikom zasiahnutia hurikánom je bývanie lacnejšie, a teda dostupnejšie najmä pre sociálne a ekonomicky slabšie skupiny ľudí. Toxický odpad je častokrát vypúšťaný práve v oblastiach, kde žijú najchudobnejšie časti populácie. Skládky sa nachádzajú v blízkosti ekonomicky znevýhodnených sídel. Spravidla sú to obce a štvrte, v ktorých je väčšina obyvateľstva tmavšej farby pleti či prisťahovaleckého pôvodu.

Pokiaľ by sme sa na tieto fakty pozerali striktne v duchu neoklasickej ekonómie, potom by sme mohli povedať, že je to racionálna voľba, pretože pozemky, na ktorých sa skládka nachádza, sú najlacnejšie. Zámerom firmy, ktorá má skládku postaviť, je totiž iba minimalizovanie svojich nákladov. Prečo sú ale nehnuteľnosti výrazne lacnejšie práve v blízkosti segregovaných populácií?

Matarinao, oblasť Filipín zasiahnutá supertajfúnom. Obyvateľstvu však vláda po katastrofe nepomáha. September 2019.

Benjamin Chavis, reverend z progresívnej kongregácie Afroameričanov, v osemdesiatych rokoch minulého storočia použil na základe vypracovaných štúdií termín „environmentálny rasizmus“. Upozornil ním na súvislosť medzi rasovým pôvodom a nerovným dopadom klimatických zmien a znečistenia životného prostredia na rôzne skupiny ľudí. To, že sa skládky nachádzajú v blízkosti afroamerických sídel, či nelegálne vypúšťanie toxického odpadu do riek, v oblasti ktorých žije domorodé obyvateľstvo, nie je náhoda.

Jedna z významných teoretičiek environmentálneho rasizmu Laura Pulido to vyjadrila slovami „existuje priestorová sedimentácia rasových nerovností“. Rasizmus má teda aj svoju priestorovú rovinu, čo znamená, že nie je len otázkou rasistických názorov a zámerov, ale má tiež systémový charakter.

Environmentálny rasizmus na Slovensku? 

Environmentálny rasizmus nie je zďaleka len problémom Spojených štátov amerických či Kanady. Nájdeme ho všade na svete. Aj na Slovensku môžeme vidieť jeho podoby v ekonomicky znevýhodnených oblastiach, kde zároveň žije percentuálne vyšší počet rómskeho obyvateľstva či iných menšín. Príslušnosť k určitému etniku zároveň limituje možnosti zaradenia do spoločnosti v rámci jej triedneho rozdelenia.

Chemko Strážske

Zemplín, odkalisko Poša, areál Chemko Strážske. Od deväťdesiatych rokov je toto územie označované za environmentálne najzaťaženejšiu oblasť Slovenska. Z európskeho hľadiska ide o jednu z najznečistenejších oblastí polychlórovanými bifenylmi, tzv. PCB látkami. Slovensko sa ako členská krajina Európskej únie zaviazalo do roku 2010 odstrániť všetky PCB látky. Do dnešných dní sa tak však ešte neudialo, napriek tomu, že Ministerstvo životného prostredia priznáva, že o ich výskyte vie už niekoľko desaťročí.

Vysoká prítomnosť PCB látok v regióne má podľa zistení výskumu Slovenskej zdravotníckej univerzity, ktorý sa začal v roku 2002 na základe pozorovania štyristo detí z daného regiónu, za následok zvýšený výskyt ochorení dýchacích ciest a alergií, narúša imunitu aj hormonálnu rovnováhu dospievajúcich detí. V oblasti je tak isto zvýšený výskyt rakoviny. Ten sa nepodarilo priamo spojiť s PCB látkami, no o to viac si zaslúži pozornosť. V potoku Kyjov, ktorý vyteká z odkaliska Poša, obyvatelia už roky nepozorujú život. Zdá sa, že odtiaľ vymizli žaby, ryby, hmyz aj vtáctvo, ktoré by sa tam za bežných okolností mali vyskytovať.

Ľudia na východe Slovenska si ťažko hľadajú prácu či dostupné bývanie. Ich životné prostredie je v zlom stave. Celé roky sa snažia prinútiť štátne úrady, aby začali konať. Hovorca Ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák tvrdí, že sú dve možnosti ako s odkaliskom naložiť. Buď sa odkalisko zakonzervuje, aby nedošlo k ďalšiemu znečisťovaniu, alebo sa usadeniny s nebezpečnými látkami vyberú a znehodnotia. Ani k jednej z možností však nemožno pristúpiť bez určenia toho, kto je za odkalisko zodpovedný.

Protest, zdroj TASR

Toto rozhodovanie trvalo šesť rokov. Iba pred dvoma týždňami, 22. novembra Okresný súd v Prešove, odbor starostlivosti o životné prostredie, rozhodol, že z 32 % je za odkalisko zodpovedná súkromná spoločnosť TP2, s. r. o. Tá je v súčasnosti jeho prevádzkovateľom. Vo veci zvyšných 68 % bolo konanie zastavené. Nesie za ne zodpovednosť štát, keďže je Chemko Strážske štátny podnik? Mladí ľudia odchádzajú. Vedia, že následky tohto znečistenia sa neprejavia hneď, no podpíšu sa na ich deťoch.

Hnutie Grassy Narrows Youth, podobne ako iné hnutia bojujúce za práva v súvislosti so životným prostredím či ľudia na východe Slovenska, sa tiež len ťažko domáha spravodlivosti. Majú to však o to ťažšie, že patria k pôvodnému obyvateľstvu, ktoré obývalo územie dnešnej Kanady pred príchodom európskych kolonizátorov. Pokiaľ nás ani apel mladých ľudí nedonúti k systémovej zmene, čo potom?

Kristína Országhová

Autorka je členkou tímu Amnesty Slovensko a redaktorkou mesačníka Kapitál

Prípad Grassy Narrows je súčasťou Maratónu písania listov 2019, do ktorého sa môžete zapojiť TU. Ak sa vám páči, čo robíme, sledujte nás na FacebookuInstagrame a majte vždy aktuálne informácie o našej prácipetíciách. Ďakujeme!

Teraz najčítanejšie

Amnesty Slovensko

Chceli by ste žiť v krajine, kde sú si všetci ľudia rovní a kde vládne ľudskosť a dôstojnosť? My rozhodne. Preto v Amnesty International bojujeme za ľudské práva pre všetkých. V tomto blogu sa dozviete viac o našich projektoch, ľuďoch, ktorých podporujeme alebo ktorí podporujú nás a mnoho ďalšieho. A ak chcete nášmu zápasu pomôcť, môžete nás podporiť svojím podpisom na www.pripady.amnesty.sk alebo si môžete zaobstarať Pas do Krajiny ľudskosti, aby sa vám ľahšie cestovalo https://darujme.sk/2405/