Denník N

Čas na ofenzívu

Za ostatné desaťročie sa západné demokracie ukázali zraniteľné proti trikom Vladimíra Putina a iných autokratov. Je načase udrieť ich späť tam, kde to bolí.

Príkladmi toho, ako ruská korupcia vplýva na európsky politiku je neúrekom: úvery, ktoré si od pofidérnych ruských bánk zobrali extrémistické strany ako niekdajší Národný front vo Francúzsku, členstvo v dozorných radách ruských štátnych či pološtátnych podnikov, ktoré je príťažlivou kariérnou voľbou pre centristických nemeckých či rakúskych politikov, či platené pozvania na Ruskom sponzorované, prestížne sa tváriace konferencie – od Valdajského fóra po „Dialóg civilizácií“ na ostrove Rhodos.

Medializované prípady známych politikov (od Gerharda Schrödera po Miloša Zemana) sú však len špičkou ľadovca. V Európe aj v Spojených štátoch je len zriedka systematicky skúmaný pôvod peňazí, za ktoré si ruskí oligarchovia kupujú nehnuteľnosti v londýnskom Mayfair, v Miami či na juhu Francúzska. S dostatočnými prostriedkami tiež nie je v mnohých západných krajinách problém získať investičné víza, ktoré môžu o pár rokov viesť k občianstvu.

Že ide o zdroj politickej zraniteľnosti, je jasné. Zo niekdajších špinavých peňazí sa ľahko stanú čisté, ktoré si môžu nájsť cestu do financií politických strán. Najviac korozívna je však tolerancia kleptokratov pre morálny kredit demokracie. Ako vážne možno našu formu vlády brať, ak ponúka jednoduché príležitosti pre tých, ktorí chcú preprať a zlegalizovať svoje príjmy z aktivít, ktoré sa často nedajú nazvať inak než lúpežou?

Je povzbudivé, že o probléme sa dnes aktívne diskutuje. V americkom Senáte už napríklad sedí návrh na komplexnú reformu legislatívy, týkajúcu sa prania špinavých peňazí, podporovaný demokratmi aj republikánmi.

V Snemovni reprezentantov sa zasa nádejajú, že sa do konca súčasného funkčného obdobia podarí schváliť viacero návrhov – s podporou naprieč oboma politickými stranami – ktoré by pomohli v boji s kleptokraciou. Dva z návrhov počítajú s vytvorením verejne prístupných databáz: jednotlivcov, ktorým boli uprené americké víza z dôvodu korupcie alebo porušovania ľudských práv, a tiež zahraničných aktív, ktoré boli v Spojených štátoch zmrazené.

Iný návrh by kriminalizoval úplatkárske správanie zo strany zahraničných predstaviteľov. V tejto chvíli sa stíhaniu v USA vystavujú americké firmy, ktoré sa v zahraničí dopustili korupcie – neplatí to však pre zahraničných úradníkov či politikov, ktorí sa nechali korumpovať prípadne si úplatky pýtali.

Ďalší zákon sa volá „CROOK“ (anglicky doslova „darebák“). Názov je skratkou „Countering Russian and Other Overseas Kleptocracy“ čiže „Boja s ruskou a inou zahraničnou kleptokraciou“. Jeho zámerom je zvýšiť existujúce pokuty za korupčné správanie amerických firiem v zahraničí a použiť výnosy na boj so zahraničnou kleptokraciou.

Či niečo z pripravovaných amerických zákonov bude, ukáže čas. Doba totiž nepraje nadstraníckej spolupráci a kompromisom, ktoré odrážajú tieto návrhy.

V Európe je problém azda ešte vypuklejší. Pravidlá v EÚ sú napriek desaťročiam integrácie stále fragmentované. Luxembursko či Malta sú stále dokorán otvorené špinavým peniazom, ruských či sýrskych „investorov“ sa neštíti ani Orbánovo Maďarsko. Na ťahu je nová Európska komisia — a tlačiť na celoeurópsky boj s kleptokraciou by sme mali i my.

(Verzia tohto článku vyšla pôvodne v časopise .týždeň. Publikovaný je tu so súhlasom redakcie .týždňa a administrátorov blogu.)

Teraz najčítanejšie

Dalibor Roháč

Kandidát koalície PS-SPOLU do NRSR s číslom 23. Ekonóm, zahraničnopolitický analytik a publicista, ktorý sa po rokoch práce v thinktankoch na oboch stranách Atlantiku vracia na Slovensko. Najnovšia kniha: In Defense of Globalism (Rowman & Littlefield, október 2019).