Výsledky testovania PISA 2018: Predbehla nás Ukrajina aj Bielorusko.

Dnes sme sa dozvedeli výsledky medzinárodných testovaní OECD – PISA 2018. Ako klasik hovorí, nejde len o to, akú planétu zanecháme ďalším generáciám, ale aj o to, aké generácie zanecháme našej planéte.

Za najvážnejšie zistenia považujem:

• Sme extrémne nespravodlivá krajina a výsledky žiakov do veľkej miery závisia od bohatstva a zázemia ich rodičov.
• Až tretina študentov nedosiahla ani minimálne gramotnosti, ktoré by im umožnili pokračovať v štúdiu, či získať dobré zamestnanie. Len 4,6 % našich študentov dosahuje výborné výsledky, priemer OECD je zhruba dvojnásobný.
• V našich školách chýba radosť z učenia. U žiakov, ale aj u učiteľov.

Ste chudobný? Vaše dieťa sa bude zle učiť.

Sme stále veľmi neférovou krajinou. Na Slovensku príliš súvisia výsledky žiaka v škole s jeho socio-ekonomickým zázemím. Deti s najhorším zázemím sú v čitateľskej gramotnosti v priemere až o 4 roky pozadu voči ich rovesníkom s najlepším zázemím. Platí to aj pre matematiku a prírodné vedy. Sociálno-ekonomický status vysvetľuje až 21 % dosiahnutého výsledku v matematike (priemer OECD 14 % ) a 19 % výsledku v prírodných vedách (priemer OECD 13 %).

Na Slovensku každý druhý chlapec zo sociálne znevýhodneného prostredia nedosiahne ani minimálnu úroveň čitateľskej gramotnosti. Priemer OECD je každý tretí.

Najvzdelanejší učitelia s otáznymi výsledkami

Patríme k top 3 krajinám s najvzdelanejšími učiteľmi, t.j. s druhým stupňov vysokoškolského vzdelania. V ostatných dvoch krajinách – Poľsku a Fínsku – je tento jav sprevádzaný výbornými výsledkami žiakov v PISA testoch. U nás to tak nie je a preto je namieste spýtať sa, aká je kvalita a efektivita vysokoškolskej prípravy učiteľov.

Na atmosfére záleží

Tento rok sa štúdia opäť venovala aj atmosfére a klíme škôl. Zjednodušene povedané, či sa deti tešia do školy a aký má atmosféra v škole vplyv na ich výsledky. Za povšimnutie stojí fakt, že až 10 % detí zo Slovenska uvádza, že sa v škole vždy cítia smutne. Priemer OECD je 6 %. Istú rolu určite zohrávajú aj kultúrne faktory (nie sme nešťastnejší národ), ale ide o štatisticky významný rozdiel a jeho pravdepodobnejším vysvetlením je práve atmosféra v školách a problém so šikanou.

Len 59 % našich študentov uviedlo, že ich učitelia učia s radosťou. Priemer OECD je 74 %. Nie je žiadnym prekvapením, že študenti, ktorí uvádzajú, že je „ich učiteľ má rád“ a „má rád tému, ktorú učí“ dosahovali lepšie študijné výsledky.

Štúdia tiež zisťovala čo najviac vplýva na pohodu (well-being) študentov. Sú to tieto tri veci: ako vyzerajú, aké majú vzťahy s rodičmi a aký je ich školský život. Študenti, ktorí sú „v pohode“, prirodzene dosahujú lepšie výsledky.

Šikana

Šikanovanie je najvýraznejší negatívny faktor ovplyvňujúci klímu škôl. Toto zistenie nie je nové.  Je ale veľmi aktuálne aj v kontexte nedávnych zistení prieskumu To dá rozum, podľa ktorých sa až 74 % študentov stretlo s ponižovaním od samotného učiteľa. Dôležité je tiež spomenúť, že na Slovensku je šikanovanie viac tolerované. Odmietavé postoje k šikane zaujíma približne o 9 % menej žiakov ako je priemer OECD. 28 % žiakov navyše uvádza, že sú pravidelnou obeťou šikanovania. Priemer OECD je 23 %.

Ministerka našla vinníka – práve chudobných

Ministerka školstva, Martina Lubyová z SNS, včera vysvetľovala naše podpriemerné výsledky aj takto: „Celonárodný priemer je ako keby „ťahaný dole“ skupinou detí, ktoré sú zo sociálne znevýhodneného prostredia, je to oveľa viac ako je priemer OECD.“

Mala lepšie vážiť slová. Je absolútne neprijateľné, aby v takejto situácii ukázala prstom na deti, zo zlého sociálno-ekonomického zázemia, ako keby nám len jednoducho kazili priemer.

Je pozitívne, že si uvedomuje, že náš systém nepodporuje inklúziu. Nie sme totiž schopní v jednej škole vzdelávať deti s rôznymi študijnými výsledkami. Len jedno z ôsmych detí, ktoré sa učia horšie, sa dostane do školy s tými, ktorí sa učia najlepšie.

Problém segregácie detí však nevyrieši obmedzenie osemročných gymnázií ako plánuje ministerka. Rodičov musíme najprv presvedčiť, aby chceli deti nechávať na základných školách kvôli ich kvalite a bezpečnému prostrediu. Ak im len zoberieme šancu dať dieťa na lepšiu školu, naše školstvo sa zázračne nezlepší.

Riešenie ministerstva? Pripravíme deti na testy.

Za úplne nesprávny prístup považujem pripravovanie žiakov na testy, ktoré ministerka prezentovala ako hlavé opatrenie rezortu.

Dobré výsledky v PISA majú byť len vedľajším efektom dobrého školstva, nie cieľom, na ktorý nadrilujete deti. V prvom rade by sme sa mali usilovať, aby deti chápali čo sa učia a aby to, čo sa učia, potrebovali do života. Nie na testy. Drilovanie detí na testy ako koncepčný nástoj rezortu môže napadnúť len niekomu, komu vôbec nezáleží ich budúcnosti.

Kto teda môže za stav nášho školstva?

• Vláda, lebo dlhodobo záujem o vzdelávanie našich detí len predstiera? Lebo zo svojho vlastného programového vyhlásenia skoro nič nesplnila?
• Samosprávy, lebo svoje školy nevedia poriadne riadiť a podporovať?
• Učitelia, lebo už mnohí rezignovali a učiť moderne nechcú, či nevedia?
• Rodičia, lebo skoro 20 % mladých by volilo fašistov?
• My všetci, lebo téma školstva len málokedy rozhoduje ako volíme? Lebo vlak zadarmo a vianočný bonus, ktorý potom môžeme strčiť vnúčikovi do ponožky sú pre nás dôležitejšie ako vzdelanie, ktoré vnúčik dostane?

Nie je to teraz dôležité. Všetci asi nesieme podiel viny.

Na druhej strane je treba povedať, že napriek systému, ktorý nie je vždy prajný, v slovenskom školstve nájdeme množstvo dobrej praxe a fantastických ľudí.

Stretneme tu mnoho skvelých učiteľov, riaditeľov a starostov, ktorým sa darí robiť v našom školstve malé zázraky. Je na čom stavať. Nie sú to len príbehy skvelých ľudí z Teach for Slovakia, známejších škôl ako je Spojená škola Letná v Poprade, ktorú niektorí nazývajú aj najjužnejšou školou vo Fínsku, ale aj príbehy z menej známych škôl ako napr. Základná škola s materskou školou M.R. Štefánika v Budimíre, ktorá z externých zdrojov zastrešuje najrôznejšie projekty od budovania IT až po inkluzívne tímy.

Musíme však konečne investovať do školstva tak, aby začalo fungovať pre všetky deti. Vždy hovorím o troch prioritách: 1) o dobre pripravených a zaplatených učiteľoch, pretože najmä od nich závisí kvalita vzdelávania, 2) o moderných osnovách, pretože verklikovanie bez súvislostí deti na život nepripraví, a 3) o kvalitných vysokých školách, aby nám tí najtalentovanejší nemuseli z núdze neodchádzať do zahraničia. Viac o programe píšeme tu.

***

Základné informácie o štúdii OECD PISA 2018

Štúdia PISA poskytuje údaje o vedomostiach a zručnostiach 15-ročných žiakov, škôl a krajín v oblasti čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti. Štúdia PISA sa uskutočňuje od roku 2000 v trojročných cykloch. Slovenská republika sa prvýkrát zúčastnila štúdie PISA v roku 2003, už ako členská krajina OECD. Hlavnou sledovanou oblasťou ostatného cyklu PISA 2018 bola čitateľská gramotnosť.

V cykle štúdie PISA uskutočneného v roku 2018 bola krajinám poskytnutá možnosť testovania aj ďalších oblastí, a to finančnej gramotnosti a globálnych kompetencií, do ktorých sa zapojilo aj Slovensko. Testovanie sa vo väčšine zúčastnených krajín, vrátane Slovenska, realizovalo výhradne elektronickou formou, teda žiaci vypracovávali dvojhodinový test na počítači. Po ukončení testu žiaci ešte vyplnili žiacky dotazník a riaditelia zapojených škôl vypĺňali školský dotazník.

Do tohto cyklu štúdie sa zapojilo 79 krajín (37 krajín OECD a 42 tzv. partnerských krajín a regiónov). Celkovo bolo do testovania zapojených približne 600 000 žiakov sveta.

Hlavného merania štúdie PISA 2018, ktoré uskutočnil NÚCEM 16. – 27. apríla 2018, sa zúčastnilo 385 škôl (ZŠ, 4-ročné a 8-ročné gymnáziá, SOŠ). Celkovo bolo na Slovensku otestovaných 6 770 15-ročných žiakov, z toho 3 423 dievčat a 3 347 chlapcov.

Zdroje:

http://www.oecd.org/pisa/PISA%202018%20Insights%20and%20Interpretations%20FINAL%20PDF.pdf

https://www.nucem.sk/dl/4636/Narodna_sprava_PISA_2018.pdf

https://www.nucem.sk/dl/4628/Priloha_vysledky_krajin_PISA_2018.pdf

https://www.nucem.sk/dl/4632/Tlacova_sprava_PISA_2018.pdf

http://www.oecd.org/pisa/publications/pisa-2018-resultshtm.htm