4 zbabrané roky na obrane. Ako SNS na čele s Andrejom Dankom premrhala príležitosť zmodernizovať slovenskú armádu

Navyše, z výhľadu na roky 2021 a 2022 je zrejmé, že Slovensko opäť nesplní deklarovaný sľub, ktorý sme opakovane dali našim partnerom v NATO, o navýšení výdavkov na obranu na úrovni 2% HDP do roku 2022. Minister obrany Peter Gajdoš (SNS) opakovane a verejne deklaroval dosiahnutie záväzku o 2% HDP na obranu do roku 2022.

Nesplnenie rozpočtových cieľov na obranu však nie je problémom len kvôli zníženiu kredibility v očiach našich zahraničných partnerov, no odhaľuje aj viaceré nedostatky z pohľadu domácej politiky. Návrh rozpočtu poukazuje na nízku pozornosť, ktorú dlhodobo vládni politici politikov venuje obrannej agende. Ministerstvo pod vedením Petra Gajdoša dlhodobo nedokázalo ani v časoch priaznivého ekonomického vývoja krajiny dodržať medzinárodne záväzky.

Zbabrané nákupy

Návrh taktiež poukazuje na nesystémovosť rezortu pod vedením SNS v procese rozpočtového plánovania. Vedenie ministerstva obrany opakovane zlyháva pri pokusoch o transformáciu našich obranných zložiek na modernú a akcieschopnú inštitúciu pre 21. storočie. Tieto požiadavky vychádzajú zo zmenenej bezpečnostnej situácie, kde sa okrem tradičných vojenských hrozieb objavujú aj nové takzvané nekonvenčné formy vedenia vojny. Práve preto by sa naša pozornosť mala sústrediť smerom k potrebám, ktoré okrem iného vypracujú novú legislatívnu úpravu na posilnenie obrany voči hybridným hrozbám, budovanie technických a ľudských kapacít, zmenu organizácie a riadenia štátnych inštitúcií s cieľom vzájomnej koordinácie a výmeny skúsenosti s partnermi v EÚ NATO, ale aj ochranu integrity volieb v online prostredí. Väčšina aktivít v tomto smere totižto v dôsledku dlhodobého amaterizmu a nedostatočne zvládnutej prípravy končí v neschopnosti identifikovať aktuálnosť týchto potrieb. Ak sa už ministerstvo rozhodne konať, výsledok nie je o nič lepší. Škandály okolo verejného obstarávania na nákup vojenskej techniky a tendre pri nákupoch vozidiel 4×4, 8×8, vojenských radarov a predlžovaní zmluvy na životnosť ruských Migov sú toho jasným príkladom.

Svet okolo nás

Cieľ 2% HDP na obranu však nie je len bezcieľnym odporúčaním pre všetky členské štáty NATO, no v prvom rade reflektuje mimoriadne aktuálne potreby vyplývajúce z narastajúcej neistoty a nepredvídateľnosti svetovej politiky. Nové typy hybridných hrozieb, ktoré zahŕňajú kybernetické útoky na kritickú infraštruktúru štátu, cielené šírenie dezinformácií, oblasť energetickej bezpečnosti či podporu extrémistických organizácií, predstavujú ohrozenie bezpečnosti a stability demokratického systému v rámci celej EÚ a sveta, naša krajina teda nie je výnimkou. Slovenská republika však v súčasnom stave nemá kapacity na to, aby sa dokázala efektívne s týmito hrozbami vysporiadať sama. To dokážeme jedine v rámci vzájomnej spolupráce s našimi zahraničnými partnermi. V tejto oblasti budeme podporovať intenzívnejšiu obrannú spoluprácu v rámci EÚ a snahy o vybudovanie spoločného európskeho piliera obrany v rámci NATO. Jadro našej bezpečnosti bude aj naďalej tvoriť kolektívna obrana v rámci členstva v Severoatlantickej organizácií, no postupné budovanie obrannej spolupráce členských štátov EÚ zvýši našu schopnosť efektívne reagovať na bezpečnostné krízy v tesnej blízkosti vonkajších hraníc únie.

Ochota k spolupráci a pomoci je však do veľkej miery založená na reciprocite a dôveryhodnosti plniť si záväzky voči ostatným partnerom. Teda faktoroch, v ktorých Slovenská republika pod kormidlom súčasnej vlády opakovane zlyháva. V prípade bezpečnostnej krízy bude pomoc od našich spojencov účinná len za predpokladu, že budeme mať vybudovanú infraštruktúru na logistiku spojenú s prijatím spojencov. Z tohto dôvodu preto navrhujeme aktualizovať koncept podpory hostiteľskej krajiny a obnovu nevyhnutnej obrannej infraštruktúry štátu. V dobe zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie na medzinárodnej scéne by obranná politika a jej modernizácia mali patriť medzi vládne priority, a preto presadíme náležité politické, legislatívne a finančné opatrenia.

Ako míňať

V neposlednom rade, slepé a neadresné navyšovanie výdavkov na obranu by však nemalo byť cieľom samým o sebe. Našim zámerom je prinavrátiť systémovosť a odbornosť do procesu budovania OS SR. Práve preto vytvoríme záväzný plán rozvoja obrany a hlavných projektov, ktorý súčasťou bude aj garantovanie finančných zdrojov do budúcnosti. V súlade s obsahom záväzného plánu zároveň prehodnotíme súčasné verejné obstarávania na armádne nákupy, a dôkladne preskúmame ich transparentnosť a nevyhnutnosť. Okrem iného zabezpečíme jednotný systém obrany v spolupráci s ostatnými rezortmi a komplexný systém reakcie štátu na krízy.

Naše priority taktiež zahŕňajú okamžitú revíziu, prerokovanie a následné schválenie Bezpečnostnej a Obrannej stratégie SR, ideálne s čo najväčšou zhodou naprieč celým demokratickým spektrom. Realizáciou týchto programových opatrení budeme lepšie pripravení reagovať na rôzne druhy bezpečnostných hrozieb, ako napríklad živelné pohromy a pokusy o destabilizáciu demokratického zriadenia, no zároveň budeme vystupovať ako spoľahlivý partner pre našich zahraničných spojencov a plniť si svoje aliančné záväzky. V spolupráci s aliančnými partnermi sa zároveň budeme snažiť zapojiť do spoločných verejných obstarávaní, ktoré nám pomôžu zvýšiť transparentnosť a znížiť náklady spojené s modernizáciou techniky, rozvojom infraštruktúry a výcvikom personálu.

Občanom Slovenska musíme dokázať, že každé budúce navýšenie rozpočtu na obranu bude založený na objektívnej analýze vychádzajúcej z aktuálnych dát a informácií, a že finančné prostriedky budú použité maximálne efektívne, transparentne a v súlade s našimi dlhodobými cieľmi. Iba tak dokážeme získať stratenú dôveru občanov v štát, jeho schopnosť zabezpečiť jasné garancie pre stabilitu a prinavrátiť profesionalitu a odbornosť do ozbrojených síl a bezpečnostných zložiek.

Viac si o programe Bod Zlomu koalície PS/Spolu pre bezpečnosť a obranu môžete prečítať tu

Sledujte ma na facebooku.

Napísané spolu s Alexom Rusnákom.