Denník N

Detské knihy: Vianoce 2019, slovenskí autori a starší čitatelia

V tomto článku nájdete len knihy napísané slovenskými autormi a sprevádzané ilustráciami tunajších výtvarníkov. Niektoré sú určené ešte na predvianočné čítanie a vybrala som aj také, ktoré potešia dušu hĺbavejšieho mladého čitateľa. Zopár vás prenesie do leta, do školskej triedy či do minulosti. Na rozdiel od môjho predošlého výberu sú tieto určené pre staršieho detského čitateľa od 8 – 15 rokov.

Med z ľadových kvetov (od 9 – 14 rokov)

Kniha Med z ľadových kvetov si ma získala od prvej kapitoly a stala sa mojim tohtoročným srdcovým vianočným príbehom. Ak radi v adventnom období čítate s deťmi o Vianociach, ale Vianočné mystérium už poznáte naspamäť, skúste niečo celkom iné. Autor Peter Karpinský deťom vymyslel nečakanú a nepredvídateľnú vianočnú fantasy. Nič z toho, čo sa v nej deje, by ste si za normálnych okolností s Vianocami nespájali a práve to ma uchvátilo.

Bratia Richard a Matúš cestujú s otcom na lazy, kde býva ich dedo v chalupe bez elektriny, bez signálu, no skrátka pre pubertiaka z ôsmej triedy a druháka hotový pravek. Lenže dedo sa hneď po ich príchode nešťastne šmykne a otec ho musí odviezť na pohotovosť. Chlapci ostanú v dome sami a nerešpektujú žiadnu z prosieb dospelých. Kutrajú sa vo veciach, až vykutrajú niečo, čo takmer zničí celé Vianoce – no nielen im, ale úplne všetkým na celej zemi. Aby svoju chybu napravili, podstúpia neuveriteľne čarovné zimné dobrodružstvo plné magických bytostí a nevšedných postáv, dostanú sa na nepoznané miesta a nielen decká, ale aj dospeláci budú so zatajeným dychom hádať, kto z ich nových známych je vlastne na dobrej či na zlej strane. A ako to už býva pri knihách s netypickým názvom ako je Med z ľadových kvetovvysvetlenie tohto slovného spojenia je v deji rovnako kúzelným momentom. Knihu som prečítala s veľkou chuťou a nadšením, Peter Karpinský je skvelý a originálny autor.

Ilustrácie Zuzany Bočkayovej Brunckovej, ktorá študovala u profesora Kállaya, sú ako šťavnatá dužina zrelého jablka – hutné, plné, hýriace životom. Knihu zaplavil jej maliarsky štýl v mäkkých, teplých farbách a parádne dotvára vlastné predstavy čitateľa. Redakcia jej poskytla štedrý priestor a v knihe je viacero plne ilustrovaných dvojstránok, pri ktorých sa dá zastaviť a rozjímať nad príbehom a jeho atmosférou,vždy v nich nájdete niečo nové, nevynechala žiadne miestečko, jej farby sú úplne všade a je to nádhera.

Vydal Perfekt.

Čo učky nevidia (od 8 – 12 rokov)

Na každú novinku od Gabiky Futovej sa u nás doma čaká s veľkou netrpezlivosťou. Stačí len spomenúť, že Gabika píše novú knihu a už sa nezastaví dobiedzanie a otázky, kedy to už bude! A už je to tu. Novinka Čo učky nevidia je príbehom, o ktorý majú mladí čitatelia neustále veľký záujem. Je po ňom dopyt na besedách a zároveň v ich veku tvorí jednu z hlavných životných tém – trieda. Tú svoju poznajú, uvažujú nad ňou, žijú ňou, riešia vzťahy, učiteľky, podrazy aj prvé lásky. Ale radi by sa pozreli pod pokrievku aj iným, ako to funguje u nich? Je to také lákavé!

Syn mi knihu uchmatol, len čo dorazila a zhltol ju za tri dni. Ráno po dočítaní sa budil veľmi ťažko a nakoniec sa priznal, že ho to tak nenormálne bavilo, až prestal vnímať čas. Večierku riadne natiahol, ale knihu mi vracal s otázkou, či už Gabika píše niečo nové. To je, myslím, najväčšia pochvala, akú môže autor pre deti dostať. V príbehu Čo učky nevidia sú hlavnými postavami dvaja spolužiaci, Števo a Mišo. Sú druháci, najlepší kamoši a obaja majú mamy učiteľky v tej istej škole. Rozprávačom je Mišo a deťom predostrie ich každodenný život bez príkras. Učitelia, riaditeľ aj upratovačka majú prezývky a oni dvaja každú chvíľu skúšajú odolnosť ich nervových sústav. Neustále sa tam niečo deje, prostredie školy je opísané autenticky a čo je dôležité, podľa skutočných slovenských reálií. Hoci majú knižní hrdinovia menej rokov, netreba sa báť knihu ponúknuť aj starším (syn je piatak), je písaná svižne a chalani vystrájajú hovadiny, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani ostrieľaný siedmak.

Knihu ilustrovala Edita Hajdu, obľúbená a vyhľadávaná ilustrátorka detských kníh. V tejto je všetko ladené do veselej žltej farby v kombinácii so sivou. Na viacerých obrázkoch to vyvoláva predstavu šibalského slnka presvitajúceho cez mraky, podnecujúceho k akcii a detskému výtržníctvu. Tak ako dej, aj samotné obrázky sú živé, dynamické a láskavé zároveň.

Vydal Albatros.

Traja kamoši (od 8 – 12 rokov)

Toto je lahoda. Ak ste čítali prvé dva, je nemožné obísť aj tretí príbeh v sérii Traja kamoši a fakticky fantastický výlet. Podľa mňa je Babča B. Kardošová jednou z tých autoriek, vďaka ktorým niektoré deti sadli ku knihe – a už čítanie neopustili. Píše ľahkou rukou, vkladá do príbehov svojich hrdinov plno drobností, ktoré ich definujú, tvorí plastické postavy, s ktorými sa deti vedia zžiť, pretože vnímajú ich čudnosti a vravia si, že aj im kadečo beží v mysli a nie sú v tom sami.

Séria Traja kamoši má takúto postupnosť:

Traja kamoši a fakticky fantastický bunker

Traja kamoši a fakticky fantastický poklad

Traja kamoši a fakticky fantastický výlet

Hlavný hrdina, jedenásťročný Juraj, dej rozpráva v prvej osobe. Už nie je malým dieťaťom, občas má podrezaný jazyk, ale je úprimný a má srdce na dlani. Je to uveriteľný chlapec s ohromujúcim ústredným centrom nápadov, širokým sociálnym okruhom a zvieracími kamošmi, ktorí sú v jeho ponímaní na úrovni ľuďí. Kôň doktor Hafling, mačka Slečna mliečna a fenka agentka Bondy nechýbajú ani v tomto dobrodružstve, ktoré sa odohráva počas letných prázdnin. Srší z neho sloboda, voľná a ničím nezaťažená myseľ detí, ich rozlet v čase, kedy ich nezaťažujú žiadne striktné povinnosti. Striedajú sa v nej voľné rozprávanie a Jurajove poznámky, vďaka čomu sa dobre číta, autorka vie do svojich textov prirodzene vložiť napätie, dojatie, humor aj lásku.

Ilustrátorkou celej série je Katka Slaninková, ktorá spolupracovala už na množstve kníh. Má vľúdny ceruzkový štýl, aj táto kniha je čiernobiela, no jej línie na papieri žijú, vlnia sa, krútia a rozprávajú príbeh zo svojho uhla pohľadu. Kniha je nimi doslova zasypaná, tvoria neoddeliteľnú súčasť celku, dotvárajú text a niekde sa na ňom aj priamo podieľajú komiksovými náznakmi a rečou postáv písanou v bublinách. Len výnimočne sa stane, že si vás ilustrácie podmania tak, až máte pocit, že je to naopak, že autorom je výtvarník a text je len doplnok, no v tejto knihe sa to občas deje a je to znakom, že spojenie týchto dvoch autoriek je pre celý projekt ohromnou výhrou.

Vydal Slovart.

Sabínkine prázdniny (od 9 – 14 rokov)

Kniha o obyčajných deťoch, ich obyčajných dňoch, obyčajných starostiach a pritom takých výnimočných momentoch. To sú Sabínkine prázdniny Jany Bodnárovej, nenápadná útla knižka, na ktorú chcem upozorniť najmä ak máte doma dcéru – čitateľku, ktorá začala nad sebou uvažovať. Ešte síce nie je jednou nohou v puberte, ale náznak prvého kroku do obdobia veľkého neznáma tam už je. Sabínka by sa aspoň na nejaký čas mohla stať jej blízkou priateľkou.

Jana Bodnárová je skúsená, obľúbená a vyhľadávaná prozaička i poetka, ktorá si k detskej literatúre odbehla už viackrát. Jej príbehy sú autentické, láskavé a hlavní hrdinovia majú bohatý vnútorný život. V knihe Sabínkine prázdniny čitatelia na chvíľu vhliadnu do života dievčaťa, ktoré trávi prázdniny u tety v pavlačovom dome. Sprvu je v ňom trochu stratená, ale potom začne spoznávať obyvateľov jednotlivých bytov, skamaráti sa s Grétkou a vy deň po dni sledujete a vnímate jej dojmy, pocity, netušené objavy. Je to krásne čítanie, takmer až starostvetské, každé slovo je na svojom mieste a vy plávate príbehom povznášaní atmosférou leta. Sabínka je skvelá hrdinka, neustále nad čímsi dume, je urozprávaná a uvedomuje si aj svoje limity. Práve tým si môže získať sympatie svojich rovesníčok – čitateliek.

Ilustrátorom je Martin Kellenberger, akademický maliar, grafik a pedagóg, s jeho prácou ste sa mohli stretnúť už v mnohých knihách. Kým zvyčajne je jeho vklad do príbehov pompézny, v prípade tejto knihy je nesmierne sympatické, že ilustrácie pôsobia na prvý pohľad takmer nenápadne. Sú nežné, nebijú sa o pozornosť, hladia strany pastelovými farbami a postavami jasne orámovanými tenkou čiernou linkou. Až pri druhom pohľade si všimnete tú spústu detailov a vtedy vám dôjde, ako krásne to do seba zapadá. Myseľ dievčatka je pretavená do obrázkov, ktoré samostatne rozvíjajú ešte ďalšie, bonusové príbehy, ponúkajú aj druhú vrstvu, len pri nich trochu poseďte a všímajte si to. Nájdete v nich nový, paralelný Sabínkin príbeh.

Vydal Perfekt.

Kvapky na kameni (od 8 – 99 rokov)

Kniha Kvapky na kameni má dvojakú tvár. Žltý prebal sa dá „vyzliecť“, skrýva časovú os v rozmedzí životov hrdiniek, o ktorých sa v nej píše. Je to dôležitý doplnok, ktorý čitateľa hneď na začiatku prakticky zorientuje v udalostiach a kontexte doby.

Hoci je prednostne určená deťom na samostatné čítanie, lepšie sa jej bude dariť pri spoločných chvíľach, kedy sa dá o príbehoch ešte čo to dopovedať, no Kvapky na kameni sú aj pre dospelých. Ide o výnimočný počin autorky Moniky Kompaníkovej a jej českej kolegyne Kamily Musilovej, ktoré dali dokopy obrovský, zhodou okolností čisto ženský česko-slovenský tím, vďaka ktorému táto kniha vznikla. Je v nej 50 osudov žien, ktoré nám, súčasníčkam, takpovediac vyšliapali chodníčky, hoci svoj osud v reálnom čase takto určite nevnímali. O mnohých sa deti v knihách ani v školách nedozvedia, no ich strhujúce životné príbehy sú inšpiratívne a dôležité zároveň.

Slovenskú časť knihy písalo päť autoriek: Monika Kompaníková, Gabika Futová, Veronika Šikulová, Monika Kapráliková a Zuzana Štelbaská (zároveň autorka tohto článku). České autorky boli štyri a ilustrátoriek dovedna neuveriteľných 26, z našich končín Ivana Šáteková, Broňa Schragge, Bianka Török, Han, Barbora Idesová, Monika Pascoe Mikyšková, Lucia Žatkuliaková, Alica Raticová, Magdaléna Gurská, Michaela Mihalyi a Jana Farmanová. Napriek tomuto ohromujúcemu počtu sa editorkám a redaktorkám podarilo udržať jednoliatu líniu príbehov, takže pri čítaní nevzniká pocit chaosu. Je to akoby knihu písala jedna osoba, menia sa len prístupy. Výber osobností bol ťažký, naše dejiny majú omnoho viac rebeliek, o ktorých by sa malo písať, no výsledok je rozmanitý a podnetný. Striedajú sa rôzne povolania, národnosti, osudy, náboženstvá aj výtvarné štýly. Dôležitým ostáva posolstvo láskavosti, vytrvalosti a odvahy. Je to nádherné, až dojímavé čítanie.

Čo okrem obsahu robí z knihy Kvapky na kameni doslova klenot, je úžasné grafické spracovanie. Grafička Mária Rojko vytvorila funkčný koncept pozostávajúci z viacerých detailov: meno každej hrdinky využíva jednu časť „jej“ ilustrácie, zároveň je v podobnom tóne ofarbené aj písmo textu, ktoré sa článok od článku mení. V úvode je jednoliaty text a celostranová ilustrácia, nasledujú strany s dvoma stĺpcami a jemne odsadenými odsekmi sprevádzané drobnejšou ilustráciou, to všetko pre ľahšie vnímanie textu a pružnejšiu čítavosť. Funguje to. Kniha vám plynie pod rukami ako rieka a unáša vás občas až neuveriteľnými, no skutočnými príbehmi, na ktoré by sa nemalo zabudnúť.

Vydal Albatros.

Mirnix Dirnix (od 9 – 14 rokov)

Zaujímavý a vďačný poviedkový výber Mirnix Dirnix je drobná knižočka, zato ohromí obsahom. Je v nej súhrn víťazných poviedok súťaže Poviedky pre deti a násťročných, do ktorej sa zapojilo množstvo neznámych, ale aj renomovaných slovenských autorov. Mapuje 15 rokov podujatia a predstavuje zaujímavý pohľad do života mladých na Slovensku.

Každá poviedka je iná, menia sa témy, štýly, aj veková hranica. Niektoré sú skôr pre mladších, iné cielia na tínedžerov, občas sa zavrtíte na stoličke, inokedy sedíte ako prikovaní a neviete sa od čítania odtrhnúť. Poviedkový žáner patrí k mojim obľúbeným a vo svete mládežníckej literatúry ide skôr o výnimku, veľa podobných kníh na trhu nenájdete. No poviedka dokáže čitateľa motivovať, aby pokračoval. Kým ho téma unaví, skončí sa a už sa ponúka ďalšia. Vo výbere Mirnix Dirnix nájdete poklady, aj banálne historky, ale tak to už pri poviedkových knihách býva. Zárukou sú najmä mená skúsených autorov ako Gabika Futová, Jana Bodnárová, Marta Hlušíková, Peter Karpinský a ďalších.

Bavila ma aj vizuálna stránka a hoci ide v tomto prípade o kúpené ilustrácie z firemnej banky, boli vybrané citlivo a redaktori si dali záležať. Každá poviedka má svoj vizuál, úplne odlišný od iných, nemáte pocit nevyhnutnosti či z núdze cnosti. Obrázky si s textom dobre sadli, nerušia a nepôsobia lacno.

Vydal Perfekt.

Pontyho hora (od 13 – 99 rokov)

Daniel Pastirčák v knihe Pontyho hora oslovuje hĺbavého čitateľa. Jeho knihy považujem skôr za čítanie pre dospelého, ktorý v sebe neprestal živiť svoje vnútorné dieťa, no ak po nich siahnu tínedžeri, ktorým nie je cudzie vnútorné rozjímanie nad svetom, bude to trefa do čierneho. V obrazotvorných textoch, ktoré v sebe nesú niekoľko významových línií, si prídu na svoje.

Hlavný hrdina je ešte chlapec, ale trochu už aj muž, vekovo je presne na rozmedzí dvoch svetov, v ktorých sa občas dá len ťažko orientovať. Najmä ak do jedného už patriť nechcete, ale ten druhý vám ešte nie je celkom prístupný. Vyrástol ako dieťa zakázaného páru na utajenom ostrove. Miesto, kde žije, je totiž striktne rozdelené medzi lesných a mestských ľudí, oba tábory sú znepriatelené a správajú sa k sebe navzájom mimoriadne kruto. Ponty však na svojej ceste nachádza spojencov z jednej i druhej strany, no cena za lásku je príliš vysoká. Daniel Pastirčák často vo svojich dielach píše s veľkou dávkou melanchólie a inak to nie je ani v príbehu Pontyho horaVšetko sa odohráva v opare meniacich sa emócií, dejových zvratov a opatrného citového prežívania hlavných hrdinov, objaví sa len zopár zábleskov životodarnej energie, ktorú do deja vnesú nečakané a veľmi sympatické postavy, no napriek tomu kniha nepôsobí smutne. Je premýšľavá, zádumčivá, snivá a pri čítaní sa na chvíľu všetko naokolo spomalí.

Knihu ilustroval sám autor a pre čitateľa je krásnym zážitkom vidieť postavy tak, ako ich vidí on sám. Jeho grafiky nie sú úplne popisné, je v nich veľa náznakov, symbolov, sú priestranné a vzdušné, prenesú vás do Pontyho krajiny a ponúknu dostatok voľného priestoru na rozjímanie.

Vydalo Artforum.

A na záver ešte dve knihy, ktoré som napísala ja sama a hoci mi je čudné písať o vlastnej tvorbe, iní ľudia si s nimi dali toľko práce, žeby som ich rada pochválila a poukázala na nich.

Kde sú včely? (od 8 – 13 rokov)

Kniha Kde sú včely vznikla z popudu šéfredaktorky detskej literatúry vo vydavateľstve Ikar, Lucie Hlubeňovej. Nebyť nej, do témy by som sa zrejme z vlastnej iniciatívy nepustila, ale ostala som ňou úplne ohúrená. Na začiatku sa kostra príbehu nerodila ľahko, situovala som ju do staršej vekovky, pričom pôvodný zámer bol osloviť predškolákov, ale vďaka môjmu vnútornému rozkolu vznikla samostatná knižka ilustrátorky Simony Čechovej Včelár Jožko, ktorá zaznamenala medzi malými čitateľmi zaslúžený úspech. Simona je sama včelárka, ja som musela veľa doháňať, absolvovala som včelársky kurz pre začiatočníkov a dokonca som začala intenzívne uvažovať o chove včiel. Ich svet je totiž fascinujúci a všetko som sa to snažila do knihy vložiť tak, aby deti neboli ochudobnené ani o dramatickú zápletku. Kto vie. Možno na budúci rok. Úľ už mám.

Kým sa kniha doklepla, s redaktorkou Alenou Hoškovou sme si vymenili desiatky mailov a pravdupovediac, ešte som nezažila takúto intenzívnu prácu na jednom texte. Veľa som sa pri tom naučila. Mám obrovské šťastie na literárne redaktorky, Alenkin vklad je neviditeľný, ale kniha nesie jej výraznú stopu. Samotný príbeh je o desaťročnej Eve, ktorá v úvode ujde z domu, mamu má totiž fanatickú selfie-zdieľačku a už jej to lezie krkom. Skončí u svojho strýka Pištu, kde sa jej celkom nečakane a neplánovane stane veľké životné dobrodružstvo, jedno z tých, ktoré si so sebou nesiete celý život. Veľkú rolu v ňom hrajú včely. Deťom som text okorenila tajomnou rozprávačkou, ktorá do nich vŕta, zapára, provokuje a dáva otázky čitateľskej pozornosti. Nech sa pri čítaní decká aj zabavia, veď prečo byť vážny, keď netreba.

Nadšená som bola aj výberom ilustrátorky. Knihu Kde sú včely posunula Tina Minorová do celkom novej dimenzie. Jej tvorbu som dlho sledovala a tajne snívala o spolupráci. Ani by mi nenapadlo, že práve moja kniha bude jej debutom v žánri detskej literatúry. Jej akvarely sú skvelé a prístup a zodpovednosť ma nadchli. Intenzívne na finálnom vizuáli pracovala s grafikom Petrom Gálom a dielo sa im podarilo. Ak by ste si túto knihu vybrali len pre jej obrázky, vôbec by som sa nečudovala. Tine prajem ešte veľa a veľa ďalších takýchto čarovných výstupov.

Vydal Ikar v edícii Stonožka.

Experiment so Sofiou (od 11 – 15 rokov)

V knihe Experiment so Sofiou je šesť pauzákov, nikdy pred tým som sa s niečím podobným v knihe nestretla. Medzi stránkami je vložený priesvitný papier, ktorý z jednej ilustrácie urobí dve, príbeh zdvojí, posunie do novej roviny, prekvapí a nutká vás prikladať obrázok na obrázok zas a znova a tešiť sa z výsledku. Nič z toho nie je moja zásluha. Opäť som mala nekonečné šťastie na ľudí, ktorí sa mojim textom zaoberali. V prvom rade redaktorka Magda Poppelková, Poppy, ktorá Sofii od začiatku verila a vymyslela ako bude kniha vyzerať, aj že ju bude ilustrovať Petra Lukovicsová, z čoho mi srdce vyskočilo na šieste poschodie, keďže ľúbim tváričky Petiných postáv a ticho som dúfala, že spolupráca s ňou je už len otázkou času. Poppy to akosi vycítila a bez opýtania nás dve dala dokopy, za čo jej nesmierne ďakujem. A následne grafik Peter Gála, ktorý bol v kontakte už len s Petrou, to oni dvaja dali hlavy dokopy a spravili s Poppiným požehnaním zo Sofie čitateľský zážitok, ja som sa o všetkom dozvedela až keď to bolo hotové a padla mi sánka.

Môj Experiment so Sofiou nie je prvoplánovým tínedžerským príbehom. Je o nesmelosti a úzkosti, s ktorou bojuje každý, o našich strachoch a odhodlaní prezradiť niekomu, čo nami lomcuje. Sofia sa mi takmer v ničom nepodobá, sme veľmi rozdielne, no rozumiem jej strachu, i ja ho mám, nech som akokoľvek hlučná a prostoreká. Ona našla svoju spovedníčku v celkom obyčajnej muche. Je to pomerne divná zápletka, ale všetkým sa páčila, nuž mlčím o detailoch. Prišlo mi len veľmi milé a láskavé – zľutovať sa nad niečím, čo by sme za iných okolností bez rozmyslu zniesli zo sveta. Teraz to žije pri nás a čo ďalej? Žila som tou myšlienkou veľmi dlho a taká som ňou bola pohltená, že som knihu ani nechcela dopísať. Vedela som, ako mi bude ľúto, keď sa tento príbeh raz skončí. Poppy mala so mnou nekonečnú trpezlivosť, keď som text prechádzala zas a znova a prosila ju, nech hľadá pasáže, ktoré ešte vyhodíme, kde to vylepšíme, čo zdynamizujeme.

Všetci ľudia, ktorí sa podieľajú na tvorbe kníh, sú pre mňa malým zázrakom. A všetkým vám nekonečne ďakujem.

Vydal Albatros.

VŠETKY VIANOČNÉ KNIŽNÉ TIPY PRE DETI:

Prvý diel (príroda a vesmír)

Druhý diel (s dievčenskými hrdinkami)

Tretí diel (s chlapčenskými hrdinami)

Štvrtý diel (detská humorná detektívna séria)

Piaty diel (jednorožce sú skutočné!)

Šiesty diel (výnimočné detské romány)

Siedmy diel (nevšedné encyklopédie)

Ôsmy diel (les, hmyz a strašidlá)

Deviaty diel (slovenskí autori a mladší čitatelia)

Viac z mojej tvorby a recenzií si prečítate tu.
Môj fotoblog s detskými knihami nájdete tu.

 

 

Teraz najčítanejšie