Denník N

Muži a ženy, ktorí nenávidia ženy

Dovolila som si poupraviť a použiť názov knihy od Stieg Larssona, pretože skvele vystihuje súčasné aktivity našich poslancov a poslankýň. Je absurdné, aby sme v 21. storočí museli vôbec riešiť ich útoky na naše základné ľudské práva. Aj keď je to očividne stále veľmi kontroverzná skutočnosť pre istú časť našej spoločnosti – ženské práva sú ľudské práva. Bodka.

Veľmi sa snažím pochopiť motiváciu a názor tých, ktorí tak agresívne útočia na naše práva, ale napriek veľkému úsiliu si ho nedokážem vysvetliť inak ako nenávisť. Tieto agresívne útoky už dávno nie sú o nevedomosti, strachu alebo ignorancii. Z jednej strany na nás útočia cez Istanbulský dohovor, z druhej sa snažia všetkými možnými prostriedkami obmedziť naše reprodukčné práva.

Niektorí to tak možno vnútorne cítia, iní to robia zo svojho ideologického, náboženského presvedčenia a potom sú tu tí, ktorí toto barbarstvo voči ľudským právam využívajú na získanie hlasov v blížiacich sa voľbách. 

Paradoxne, mnohí sa odvolávajú na svoje náboženské presvedčenie. Upresnime – selektívne náboženské presvedčenie, pretože sa im niekde po ceste vytratila tá láska a tolerancia. Hodnoty, ktoré majú všetky náboženstvá spoločné, a ktoré musíte hľadať mikroskopom v situáciach, kde sa náboženstvo začne miešať s mocou. Dokonca sa neštítia používať klamstvá a širenie poplašnej správy, ktoré je mimochodom trestným činom, tak ako tomu bolo v prípade Istanbulského dohovoru.

Opätovné odmietnutie Istanbulského dohovoru vzhľadom na nedávnu vraždu a výzvu Európskeho parlamentu je už čistá tragédia a výsmech nielen žien, ale nás všetkých. Expertné skupiny odborníčok a odborníkov opakovane vyvrátili všetky klamstvá a dohady o Dohovore, no my sa napriek tomu tvrdohlavo držíme nepravdivého výkladu, ktorý tak svedomito a efektívne šíri prekvapivo úzka skupina náboženských konzervatívcov.

Na pripomenutie, čl. 1 Ústavy jasne hovorí, že „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“

To isté platí aj v prípade obmedzovania našich reprodukčných práv. Náboženská sloboda sa vzťahuje na konkrétne osoby a ich presvedčenie, v žiadnom prípade im nedáva právomoc vnucovať svoje ideologické presvedčenie iným osobám, k niečomu ich zaväzovať a už vôbec nie obmedzovať ich práva.

Navrhovaná novela z dielne SNS a špeciálne pozmeňujúce návrhy sú skvelým príkladom diletantizmu. Čo je však naozaj zarážujúce, že takýto neodborný a idelogický návrh, ktorý navyše obmedzuje práva, bol len kúsok od schválenia. Čo však možno čakať od parlamentu, ktorý ústavnou väčšinou schválil 50 dňové moratórium?

Útok na ženské práva je častým politickým prostriedkom na odvrátenie pozornosti od iných aktivít. Ako píše turecká novinárka Ece Temelkuran vo svojej knihe How to lose a country, „ženské práva sú vždy úrodnou pôdou“ ak treba zmiasť spoločnosť a destabilizovať politickú debatu. Otázka potratov je určite dostupnejšia ako zložité ekonomické problémy a zároveň „užitočnejšia“ pri destabilizácii politickej diskusie a zamestnaní oponentov.“ Trik z hernej príručky Erdogana: pravidelne hovorte niečo pohoršujúce na tému žien, nechajte obecenstvo šokované a udržiavajte kontroverziu dovtedy, kým čokoľvek ste robili v pozadí, je dokončené.“ Podobnosť so Slovenskom čisto náhodná…

Pri súčasných politických kauzách a blížiacich sa parlamentných voľbách je preto dôvodné očakávať, že dôjde k ďalším útokom na naše práva a slobody, viď. 50 dňové moratórium a nekončiace pokusy o obmedzenie reprodukčných práv.

V Amerike si momentálne pripomínajú blížiace sa 100. výročie práva žien voliť. Pretože sme nemuseli o naše práva bojovať, často ich vnímame ako samozrejmosť. Nie nadarmo sa hovorí, že nevieš čo máš, kým to nestratíš. Naše práva nie sú ani dnes samozrejmosťou. Za ich zachovanie bojovali a bojujú mnohé odvážne ženy a muži. Ženy nezískali svoje práva preto, že by im ich niekto veľkodušne daroval. Získali ich vďaka tomu, že sa organizovali a vzájomne podporovali. Ako zhrnuli autori Acemoglu a Robinson vo svojej knihe The Narrow Corridor, sloboda takmer vždy závisí od schopnosti spoločnosti sa mobilizovať a postaviť sa štátu a jeho elitám. Sloboda potrebuje zmobilizovanú spoločnosť, ktorá sa zapája do politky, protestuje keď je to nevyhnutné a keď môže, hlasovaním zbaví vládu moci.

Preto 29.2. využime naše volebné právo k tomu, aby ľudia, ktorí úmyselne obmedzujú naše práva a slobody už viac nesedeli v parlamente. Je našim právom a zároveň povinnosťou im zobrať moc.

Na záver veľké poďakovanie všetkým tým, ktorí sa pričinili o to, že týchto 6 návrhov neprešlo a hlavne organizáciám Možnosť voľby, Aspekt a Povstanie pokračuje. Ďakujeme.

Teraz najčítanejšie

Natalia Kochanova

Verím v rovnosť, ľudské práva a nespravodlivosť beriem osobne.