Denník N

Ochota trpieť tvrdou hlavou

foto z výstavy v KHB, navšívené dnes, pred stretnutím s Olegom S.
foto z výstavy v KHB, navšívené dnes, pred stretnutím s Olegom S.

Nie každý deň môže človek stretnúť človeka, ktorý je ochotný pre „svoju vec“ nedožičiť si napr. jedlo. Teda nie každý deň môžeme stretnúť človeka, ktorý nás môže niečo naučiť (aj keď nie je učiteľ a nechodia sa k nemu deti učiť – bezplatne z výsad, aké nám dáva naša ústava… (viď. téma naše školstvo a jeho výsledky)). Teda dnes napriek všetkému som videl a stretol človeka, ktorý držal hladovku až ku kritickému bodu. Spojím teda túto úvahu i s témou, ktorá je skôr opačná a žiaľ skôr vídaná.

(váčšina fotiek je z výstavy v KHB)

Oleg Sencov (ktorého spomínam v úvode) mi bol známy z akcie AI Slovenko.

Bol mi v nedávnej minulosti predstavený jeho osud vďaka sociálnym médiálm, internetu, …a možnosť pomôcť podpisom pod petíciu za jeho oslobodenie. Tak som podpísal a potom, keď sa podarilo dostať ho „von“ som sa potešil, že tá trocha z mojej strany mala možno význam….

Išiel som teda dnes s odhodlaním na akciu, kde som ho mohol stretnúť osobne. Spravil si i foto jeho CV.

Ako som si uvedomil po rozhodnutí, že žiaľ, nemám síl vydržať tu cca. tri hodiny hladný…že to je tá „parabola“, že on nejedol za svoju pravdu – ochotný aj umrieť – ja nevydržím pár hodín…

A ako som spravil pár fotiek pred školou, idúc domov, ani som si neuvedomil, že veľký Oleg S. ide priamo oproti mne.

Dosť vysoký… na fotke vľavo:-)

Tak sme sa nakoniec stretli:-) Pán v kapucni:-)

Ako spieva Kristína Prekopová i tu v tomto amatérskom videu v remixe, Džungľoraj, ktorý rád zdieľam (v kapucni päste otváram)…https://www.youtube.com/watch?v=zfGx1qhaYhU&t=10s

Prečo to celé hovorím, je tá téma, ku ktorej som sa chcel dostať.

Spomínal som v nedávnom blogu príbeh rozhodovania, či uskutočňovania slobody ľudí, ktorí sú mi susedia.

Spoluvlastníci bytov a NP.

Nakoniec som ten príbeh dotiahol do bodu, že som odniesol do podateľne žiadosť o pokračovanie schôdze, ktorú nám ukončil vrátnik, s tým, že hádam ako vlastníci máme nejaké práva rozhodovať o svojom majetku. Uvidím, čo odpíše najväčší správca bytov na Slovensku.

Predpoklad je ten, že obvinia mňa, či to budú ignorovať v štýle, uvidíme, koľko sa dá zniesť, sme veľkí a silní (podobná taktika riešenia konfliktov v ZSSR – model ich vyjednávania so súperom). Akoby sa to štepilo do DNA či učilo…neviem…

Ale tento malý sociologický model, ktorý asi mám spoznávať a trvá to roky mi umožnil úvahu, že čo by sa stalo, keby takto ľuďom (väčšine) povedal: „ľudia, na….. Vám na hlavu!“ – „boli ste podvedení, uverili ste šmejdom, ktorí Vás využívali a robili si z Vás srandu!“

Aj keď nehovorím priamo o svojich susedoch, skôr taká generalizácia, mám dojem na základe skúsenosti, keď som im navrhol, že „skúsme sa zamyslieť a uvažovať nad výpoveďou takémuto správcovi bytov“, a môj oznam nevydržal ani nie 24 hodín a iný názor nebol a nie je verejne v diskusii (v našom stave demokracie a rešpektu voči sebe), tak si myslím, že to je podobné tomu, čo možno vidieť i vo veľkej politike.

Čo sa teda  – podľa mňa – stane v rámci rozhodovania, postoja k pravde, postoja k sebe a k svetu, ak sa povie ľuďom: „vidíte, uverili ste zas gaunerom, ktorí Vám sľubovali sociálnu demokraciu a v princípe Vám ukradli štát“?

Teda to sa stane, čo je prirodzené. Ako i ja som človek slabý a omylný a nepáčilo by sa mi, keby mi niekto kriticky povedal: „Mário, ty sviňa nenažraná, nevydržíš pár hodín bez jedla, unavený!?“

Sme teda ľudia omylní a slabí a cesta je skôr v tom mať ochotu porozumieť si, nenálepkovať, nemudrovať, keď má niekto iný názor, patrí do iného politického „tábora“, ale riešiť skôr to, čo sa  dá spoločne riešiť.

Môj príklad je teda poučný. Nemajú ma radi:-)

Nepomôže našej terajšej opozícií k vyšším percentám ako tých žiaľ klasických cca 8 – 12%, ak sa nepokúsia pochopiť a osloviť tých, ktorí chcú skôr istotu, presný program, sľuby o žiarivej budúcnosti,…

My tiež nebudeme v rámci našej ďalšej činnosti politizovať, polarizovať …(OZ Presadíme)… aj človek, ktorý volí roky z presvedčenia „Mečiara“ môže urobiť i dobré veci, napr. v práci, alebo inde, napr. vysadí strom…postavý dom…

K takejto „rade“ napriek tomu, že čítanosť mám takú akú mám (akú si zaslúžim) som sa chcel dostať. Ak chceme zmenu, progres… skoro sa mi „podaril“ preklep so slovom „proglas“:-) Hodné tiež úvahy:-)

P.S. (dodatok zo 7.12. 12. 55 h): Píšem tento dodatok, z úcty k čitateľovi, v snahe lepšie vysvetliť tú hlavnú myšlienku som sa sem vrátil…. Ako tu v živote niekedy býva, náhoda. Čítam po dlhej dobe z knihy Rámajana od Č. Rádžagópálačáriho (politik a spisovateľ z Indie) a práve tu popisuje, že toto je to veľmi cenené. Ten dar pre „tápajíci lidstvo“. Teda, vznešený vládca prijme každého, kto hľadá útočisko u jeho nôh. Kto s odovzdanosťou takto príde, bez ohľadu na to, aké dobré či zlé skutky vykonal. „Nemaj strach, zbav sa pochybností,  já ťa zbavímvšetkých tvojich hriechov…“ (parafráza…). Dobrý vládca koná prirodzene a ponúka podporu. (viac, v podobnom duchu…str. 285, vydanie Pragma…)

Teda, ak väčšina s zmýlila, roky sa mýli, či má možno v niečo vlastne i pravdu (väčšina, duch národa, sa predsa v podstatnom nemýli…), je dobré to vedieť a prijať ich….ako inak chce mať niekto väčšinu a dôveru???

Nálepkovanie, rozdeľovanie, hry na pravdu nerobia víťazov…

xxx

P.S.2 (dodatok o 14.29 h, 7,12): Nepochybujem, ze nejakí čitatelia sa ešte nájdu. Zaujímavosť, sadol som si a že trochu ešte prečítam z tej knihy, nech po rokoch čítania to uzavrieme…a tu o stranu ďalej, ako citát, či myšlienka predtým zdieľaná, je toto. Sadol si Ráma na breh mora, aby v rámci pôstu skúsil pri meditácií k Bohu mora nájsť riešenie….(niečo ako hladovka…). A citát: „Hrubiáni zaměnují slušnost a mírnost za touhu po moci. Nemá smysl jednat příliš jemně. Teď uvidíš, jak přivedu to pyšné moře k rozumu…“

Tak  takto…:.) Hľadajme s srdci a buďme silní…:-)

 

Teraz najčítanejšie