Denník N

Ružomberok ako bašta Kotlebovcov?

Človek by očakával, že v meste kde je už druhé volebné obdobie primátorom bývalý riaditeľ Ústrednej vojenskej nemocnice Slovenského národného povstania, generál a podpredseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, si Kotlebovci ani neškrtnú. Žiaľ, opak je pravdou a skôr sa dá povedať, že v Ružomberku sa cítia ako doma.

24. marca 2018 v Kultúrnom dome Andreja Hlinku na Celoštátnom sneme ĽS Naše Slovensko za účasti cca 450 „starostlivo vybraných delegátov“ predstavili verejnosti nové stranícke logo, v ktorom „pôvodný rovnoramenný dvojkríž nahradili cyrilo-metodským dvojkrížom, aký je aj v štátnom znaku 2. Slovenskej republiky.

Podľa ich interpretácie preto, lebo „Pôvodný rovnoramenný dvojkríž je totiž u veľkej časti populácie stále mylne vnímaný ako symbol akéhosi fašizmu. Žiaľ, zatiaľ nie je v našich silách túto desaťročiami vytváranú mediálnu a historickú dezinterpretáciu vyvrátiť.“ Ak je reč o údajnej „dezinterpretácii,“ niečo napovedia trebárs tieto fotografie, ktoré zároveň naznačujú, prečo sa Kotlebovci snažia mať svoje megapodujatia práve v Ružomberku. Téme som sa venoval v blogu: „Ako Kotlebovci premaľovali firmu.“

A k tvrdeniu, že rovnoramenný dvojkríž „je totiž u veľkej časti populácie stále mylne vnímaný ako symbol akéhosi fašizmuznak používaný Hlinkovou gardou, Slovenskou pospolitosťou a Kotlebovou Ľudovou stranou naše Slovensko. Podoba určite iba čisto náhodná.

Ďalším plánovaným podujatím v priestoroch kina „Kultúra,“ ktoré je súčasťou Kultúrneho domu Andreja Hlinku, pričom tento je prostredníctvom akciovej spoločnosti vo vlastníctve mesta, mala byť 14. marca 2019 akadémia k „80. výročiu slovenskej štátnosti.“ Po tom, ako som na chystané podujatie upozornil 25. februára v blogu: „V Ružomberku sa chystá spomienkové podujatie k 14. marcu,“ mesto prenájom kinosály zrušilo a jeho konanie bolo presunuté do hotelovej časti, ktorá je v prenájme súkromných osôb.

Napriek tomu, že chystané podujatie k 14. marcu v mestských priestoroch vzbudilo rozruch v meste aj na radnici, 10 marca sa vo veľkej dvorane KDAH nerušene konalo pompézne podujatie Kotlebovej ľudovej strany Naše Slovensko k rovnakému výročiu. Podujatiu som sa venoval v blogu: „Kotlebovci oslavovali v Ružomberku 80. výročie slovenskej štátnosti.“

Po tomto podujatí, na základe tlaku verejnosti a najmä vďaka intervenciám vplyvných osôb na primátora, mesto alibisticky zakázalo prenájom priestorov v KDAH pre všetky politické strany. Hoci viacerí poslanci, vrátane niektorých, ktorí sa prezentujú ako alternatíva súčasného vedenia, nevideli na prenájme mestských priestorov extrémistom, nič zlé. Keď vraj zaplatia, je všetko v poriadku. Príjem ako príjem. Kotlebova strana je podľa nich ako každá iná. Nuž, neviem. Viete si predstaviť, aby v inej strane pokračovala funkcionárska kariéra kohokoľvek tak, ako kariéra Rastislava Jakubíka z Levíc, ktorý sa hrdil hákovým krížom vytetovaným na hrudi?

Po zverejnení blogu „Kotlebov okresný predseda s hákovým krížom na hrudi,“ podpredseda strany Milan Uhrík usporiadal tlačovku, kde záležitosť spochybnil tvrdením, že ide o 10 rokov starú vec. A nič sa nestalo ani keď som ho v ďalšom blogu „Kotlebovci a hákový kríž na hrudi ich okresného predsedu,“ usvedčil z lži. Práve naopak. Z okresného predsedu Jakubíka sa stal oblastný predseda pre dva okresy a najnovšie dokonca krajský predseda a člen predsedníctva strany.

Alebo, že by sa na kandidátke niektorej strany objavil niekto, kto bol právoplatne odsúdený za rasistické výroky, tak ako je to v prípade Milana Mazureka?

Zákaz prenájmu platil, keď sa zrazu z ničoho nič objavilo na rokovaní mestského zastupiteľstva uznesenie č. 228/2019, ktorým zastupiteľstvo berie na vedomie informáciu predstavenstva KDAH (ktoré tvoria zástupcovia mesta) v znení: „Predstavenstvo spoločnosti KD AH, a.s. rozhodlo o zámere poskytnúť priestory Kultúrneho domu Veľkej dvorany všatkým kandidujúcim politickým stranám, zoskupeniam do volieb Národnej rady SR za rovnakého princípu, ale súčasne sa dištancujeme od akýchkoľvek prejavov extrémizmu, rasovej neznášanlivosti a za priebeh akcií mesto nezodpovedá a v prípade zistenia akýchkoľvek skutkov urobí mesto všetky kroky preto, aby bol akcia prerušená a zastavená.“ Pri hlasovaní bolo 24 poslancov za a proti bol jediný poslanec, Ján Kuráň.

Prečo sa mesto na čele ktorého je protifašistický bojovník a hrdí sa tradíciou ružomberskej vzbury z roku 1939, tak ponáhľalo s uznesením, vyšlo najavo symbolicky 17. novembra. V tento významný deň, ktorý bol zároveň 30. výročím zhodenia okov totality, bol najmasovejšou akciou v Ružomberku, Celoslovenský snem Kotlebovej ľudovej strany Naše Slovensko za účasti 600 delegátov z celého Slovenska. Ako sa v inom kontexte hrdí pán primátor, je to určite aj jeho vizitka. A má pravdu, za každého z nás, naozaj hovoria naše činy.

Slová ale vždy nestačia. Najmä ak ich neuplatníme v praxi. Na druhej strane, na nápravu nie je nikdy neskoro.

Honosný snem prebehol v pokoji, mesto vyvesilo na dvere papier veľkosti A4 s prijatým uznesením a malo vystarané. Protifašistický bojovník, ani ružomberská verejnosť, zrejme zaskočená bezočivosťou a absolútnou nevhodnosťou podujatia usporiadaného v deň, keď v mnohých mestách prebiehali masové spomienkové akcie na 17. novembre 1989, sa nezmohla na nič. Odhalenie pamätnej tabule na niekdajšom sídle VPN si síce zaslúži vďaku, ale ani ono, ani koncert speváka zo susedného mesta venovaný pamiatke Novembra, to nevyvážili. Nabubrelú akciu extrémistov, konanú práve v tento deň, sme mnohí vnímali ako facku. Ja som bol 17. novembra v Bratislave na odovzdávaní cien „Biela vrana“ a o akcii som sa dozvedel až po jej konaní.

Uznesenie muselo byť ústretovo schválené v predstihu, veď Kotlebovci potrebovali čas na prípravu snemu a najmä rozoslanie pozvánok, kde bolo uvedené miesto konania.

Za predsedníckym stolom okrem Mariána Kotlebu, sedeli aj ďalší starí členovia Slovenskej pospolitosti, ktorým to kedysi tak pristalo v tmavých kvázigardistických uniformách: ústredný tajomník strany, Rastislav  Schlosár, podpredseda, Martin Beluský a krajský predseda, Andrej Medvecký.

Okrem nich aj podpredseda strany, Milan Uhrík.

Podpredseda Rastislav Kysel.

Podpredseda Ján Mikovčák.

Ďalší podpredseda, bývalý „Černákov vojak“ Miroslav Suja.

Predseda Východoslovenského krajského klubu, bývalý poslanec Milan Mazurek, odsúdený za rasistické prejavy voči rómskemu etniku.

Aj predseda západoslovenského krajského klubu, Rastislav Jakubík, ktorý sa preslávil hakenkrajcom vytetovaným na hrudi.

Nechýbal ani hovorca strany, donedávna frontman neonacistickej kapely Biely Odpor, Ondrej Ďurica.

Delegátom zahrali, zaspievali a zakrepčili Podpoľanci. Deti za to nemôžu. Ale čo páni vedúci súborov?

Zahral im trestne stíhaný spevák gýčových slovänských popevkov, Jaroslav Pagáč, ktorý si hovorí v cudzej hatmatilke, Reborn.

Zaspieval Ondrej Ďurica.

Medzičasom sa objavila správa, že ružomberský primátor a podpredseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, Igor Čombor, kandiduje ako číslo 5. na kandidátke strany „Vlasť,“ bývalého Mečiarovho ministra, Štefana Harabina. Povráva sa však, že variantov bolo viac… Na každý pád primátor kandidatúru oznámil aj vo videu, kde okrem, iného povedal: „Nie som za to, aby tu vládol permanentný súboj v Ružomberku rôznych názorových prúdov, ktorý je neprospešný pre mesto a mesto vlastne z vlastných radov si kazí povesť a oslabuje sa.“ Nuž, „jednoty“ sme si užili dosýta za minulého režimu a ozvať sa je niekedy nielen prospešné, ale dokonca aj nutné.

Všetkým poslancom mestského zastupiteľstva nie je ľahostajné časté bačovanie Kotlebovcov v priestoroch v správe mesta a tak neváhali a navrhli spôsob ako im to zamedziť. Spracovali návrh uznesenia, ktorým sa Mestské zastupiteľstvo bude zaoberať v stredu, 11. decembra. Predkladateľmi návrhu sú poslanci Juraj Burgan (KDH), Ján KuráňĽubomír Kubáň (Za slušný Ružomberok), ktorí kandidovali ako názávislí.

V návrhu uznesenia sa píše: „Mestské zastupiteľstvo žiada primátora mesta a vedenie spoločnosti Kultúrny dom Andreja Hlinku a.s. prijať také opatrenia, ktoré zabránia prenájmu alebo inému spôsobu využívania nehnuteľností vo vlastníctve alebo správe Kultúrneho domu A. Hlinku a.s. právnickým alebo fyzickým osobám, vrátane politických strán (ďalej iba „tretie osoby“), ktorých členovia alebo kandidáti vo voľbách boli právoplatné uznaní vinnými zo spáchania niektorého úmyselného trestného činu, najmä trestných činov extrémizmu (trestných činov súvisiacich s rasovou, etnickou, náboženskou neznášanlivosťou a podobne), a teda trestných činov uvedených v § 421 až 425 Trestného zákona, pričom táto tretia osoba sa od týchto činov alebo osôb verejne nedištancovala spôsobom nespochybňujúcim záver, že verejne odsudzuje spáchanie týchto trestných činov a konanie ich páchateľov.“ A odporúča: „primátorovi mesta neposkytovať na užívanie priestory Mestského úradu v Ružomberku všetkým politickým stranám a hnutiam.

V dôvodovej správe predkladatelia uvádzajú: „Problémom verejnej diskusie a politiky všeobecne sa čoraz viac stáva extrémizmus a rôzne spôsoby umelého a žiaľ často úmyselného zvyšovania napätia v spoločnosti nielen zhrubnutím slovníka, ale často aj priamou a neskrývanou podporou myšlienok prezentujúcich neznášanlivosť v akejkoľvek forme. Verejná akceptácia ľudí a myšlienok prezentujúcich neznášanlivosť podnecuje jej prejavy v čoraz širších vrstvách spoločnosti. Ako nás poučila história, nevyhnutným následkom takéhoto „zhrubnutia“ slovníka, býva necitlivosť, ktorá v konečnom dôsledku často vedie k agresivite a násiliu. Verbálnemu, aj fyzickému. Navrhovatelia tohto uznesenia zastávajú názor, že je zodpovednosťou každého jednotlivca postaviť sa zlu a urobiť všetko preto, aby sa spoločnosť z histórie poučila a nebola odkázaná si ju zopakovať. Reakcia spoločnosti na extrémizmus je nedostatočná. Neboli sme pripravení na to, že tieto temné pudy po následkoch, ktoré priniesli počas 2. svetovej vojny a neskôr, môžu v takejto miere opäť vyplávať na povrch. Takéto snahy skupín, či dokonca politických strán (akou je žiaľ neodškriepiteľne i ĽSNS), ktoré si zaradia človeka (Mazurek) právoplatne odsúdeného za extrémizmus, na kandidátnu listinu do volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, si zaslúžia jasný, odsudzujúci postoj slušných ľudí. Pretože svojimi krokmi a postojmi prejavujú extrémizmu svoju verejnú otvorenú podporu. Zodpovednosť predstaviteľov mesta Ružomberok, teda aj Mestského zastupiteľstva v Ružomberku, je v tomto prípade aj symbolická. Naše mesto stále je vnímané ako mesto, ktoré stálo pri zrode slovenského fašizmu v prvej polovici 20. storočia. Tento názor je historicky nesprávny a je príkladom účelového prekrúcania reality a zneužívania mena Andreja Hlinku počas vojnového Slovenského štátu. Andrej Hlinka pritom patrí k najväčším slovenským politikom 20. storočia. Aj preto by Mesto Ružomberok nemalo rešpektovať vo svojich priestoroch pokusy extrémistov využívať pre svoje neakceptovateľné správanie a ciele symboliku Andreja Hlinku a Mesta Ružomberok. Zastávame názor, že keďže je pôsobenie Andreja Hlinku spojené s Mestom Ružomberok, nesieme i v tejto symbolickej rovine o to väčšiu zodpovednosť. Priestory Kultúrneho domu Andreja Hlinku a.s. patria obyvateľom mesta, a tí majú právo poskytovať tieto priestory podľa vlastnej vôle, alebo ich dokonca neposkytovať nikomu. Najmä nie ľuďom, ktorí slobodu zneužívajú na deformovanie pravdy či dokonca na šírenie nenávisti a inštitúty demokracie zneužívajú voči demokracii samej. Nemáme najmenšiu pochybnosť, že ak by títo ľudia získali tú moc, o slobodu a demokraciu by sme prišli veľmi rýchlo. O to väčšia je naša zodpovednosť a naša povinnosť sa brániť. Je nutné poznamenať, že cieľom navrhovaného uznesenia nie je diskriminácia ani „porušovanie práv“ nikoho. Snahou nie je nikomu zakázať prejavovať svoje názory (pokiaľ tieto nie sú oficiálne v rozpore sústavou či iným právnym predpisom Slovenskej republiky). Je však právom občanov mesta a nimi zvolených zástupcov NEPODPOROVAŤ a nijako sa NEPODIEĽAŤ na šírení myšlienok a aktivít, ktoré sú v rozpore s hodnotami, ktoré mesto zastáva a o ktorých sú zástupcovia mesta a jeho organizácií presvedčení, že v konečnom dôsledku mestu môžu škodiť. Navrhovatelia majú zato, že je našou morálnou povinnosťou urobiť všetko preto, aby sme zodpovedným pri ochrane hodnôt pomohli a stáli za nimi.
Nám nezostáva nič iné, ako držať poslancom Mestského zastupiteľstva palce, aby prijali správne rozhodnutie. Rozhodnutie, ktoré zbaví Ružomberok biľagu bašty extrémistov.

Ružomberská radnica stojí vedľa chrámu. V závere slávneho Abuladzeho filmu „Pokánie, “ zaznie veta, ktorá je metaforou: „Načo je taká cesta, čo nevedie k chrámu?“ Dúfajme, že aj po stredajšom hlasovaní bude cesta k chrámu a k radnici spoločná.

Doplnené 14.12.2019

Pred zasadnutím Mestského zastupiteľstva som poslal všetkým poslankyniam a poslancom tento e-mail:

Vážená pani poslankyňa, vážený pán poslanec,
Obraciam sa na vás ako občan mesta Ružomberok, aj ako otec dvoch synov a dvoch vnukov, ktorí žijú v našom meste. Tiež ako bloger, ktorý venuje nemalú energiu boju proti extrémizmu.
Dnes budete rozhodovať o tom, či mesto Ružomberok bude v rámci Slovenska vnímané ako miesto kde žijú ľudia, ktorí nie sú ľahostajní k šíreniu nebezpečných myšlienok, ktoré svet už raz uvrhli do nešťastia a ich realizácia v praxi stála milióny ľudských životov. Hitlerovský nacizmus má na svedomí nielen 6 miliónov Židov, ktorí padli za obeť holokaustu, ale aj 25% obyvateľov Bieloruska, 18% obyvateľov Ukrajiny, 12% obyvateľov Ruska a milóny obetí pochádzajúcich z ďalších krajín, Slovensko nevynímajúc. Alebo bude meno mesta aj naďalej spájané s podporou, či ľahostajnosťou, alebo dokonca ústretovosťou jeho vedenia a občanov k ideových nástupcom zhubných ideológií fašizmu, či jeho metastázy, nacizmu. Verím, že aj vy si uvedomujete vážnosť tejto otázky, najmä z dôvodu minulosti, keď bol Ružomberok často spájaný s reálnou či domnelou podporou predstaviteľov vojnovej Slovenskej republiky a jej fašizoidného režimu.
O tom, že strana Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko nie je štandardnou politickou stranou, svedčí nielen minulosť jej predsedu a viacerých popredných funkcionárov strany, vrátane jej miestneho reprezentanta, Michala Buchtu, ktorý je v súčasnosti trestne stíhaný pre výrobu a rozširovanie extrémistických materiálov prostredníctvom internetového obchodu „Brotherhood,“ ale aj ďalšie závažné skutočnosti, ktoré som opakovane opísal v mojich blogoch. Verte, že keby som v blogoch uvádzal klamstvá či výmysly, ako lživo tvrdia kotlebovci, dávno by som právom čelil trestnému stíhaniu. Nič také sa však nestalo, pretože fakty, ktoré v blogoch uvádzam sú pravdivé a ukazujú pravú tvár tejto strany a jej funkcionárov, členov a podporovateľov. Na veci nič nemení súčasná snaha Kotlebu a jeho spolustraníkov, naoko sa verbálne dištancovať od minulosti a tváriť, sa, že s ňou nemajú nič spoločné. Zaradenie Milana Mazureka, ktorý bol právoplatne odsúdený za rasistické výroky na adresu Rómov v rádiu Frontinus na kandidátnu listinu ĽSNS, túto usvedčujú z toho, že jej súčasné hranie sa na politický štandard, je iba účelovou pretvárkou, ktorá jej má zabezpečiť akceptáciu zo strany štandardných politických strán a zvýšiť jej donedávna nulový koaličný potenciál.
V mestách ako Hlohovec, Hriňová či Fiľakovo, občania na čele s primátormi týchto miest jasne odmietli šírenie nenávisti a demagógie stranou ĽSNS, svoje priestory im neposkytli, verejne sa im postavili a vyjadrili svoj odpor voči neonacizmu. Ružomberok, na čele ktorého stojí už druhé volebné obdobie podpredseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, žiaľ, nič také doposiaľ neurobil. Verím, že je najvyšší čas to zmeniť. Preto Vás prosím, aby ste pri dnešnom hlasovaní mali na mysli spomínané fakty a súvislosti a hlasovali spôsobom, za ktorý sa občania Ružomberka, vy sami, ani vaši voliči, nebudú musieť v budúcnosti hanbiť.
S úctou
Ján Benčík, občan, dôchodca a bloger
Návrh zastupiteľstvu predložil poslanec za KDH Juraj Burgan a z odborného hľadiska sa k nemu vyjadril právnik Martin Alušic. Môj e-mail, na ktorý mi mimochodom neodpovedal ani jeden z jeho adresátov, prečítal nezávislý poslanec Ján Kuráň. V rozprave vystúpili viacerí poslanci, nezaškodí pozrieť si jej záznam.
Ako prvý reagoval poslanec Milan Šlávka (NEKA), podľa ktorého je uznesenie „nevykonateľné“ a vraj podľa konzultácií s právnikmi sa „z toho črtá nejaký právny spor po súdoch.“ Karol Javorka (NEKA), ktorý kandidoval na primátora, argumentoval finančnou stránkou návrhu a prevádzkovým poriadkom KDAH, ktorý podľa Javorku „plne stačí na riešenie akýchkoľvek problémov“ a vyhlásil, že „nechápe prečo sa poslanci vôbec majú zaoberať takýmto návrhom?“ Položil podľa mňa absurdnú otázku, či vraj má riaditeľ Kultúrneho domu „žiadať 4-5 tisíc výpisov z registra trestov členov akejkoľvek strany.“ Údajne na odľahčenie spomenul, že „nedávno boli v Kultúrnom dome Transformery, z ktorých niektoré chceli zničiť planétu“ a položil otázku „či ich tam teda nemali pustiť?“ Podľa Javorku „nie je možné pripustiť aby Kultúrny dom niekoho diskriminoval.“ Iba pripomeniem, že Javorka sa prezentoval ako alternatíva súčasného primátora a nová tvár mesta. Pre mňa ňou, najmä po tomto vystúpení, určite nie je. Myslím, že vlastná tvár je viac ako eurá.
Na Javorku reagoval predkladateľ návrhu, Juraj Burgan (KDH), ktorý odmietol Javorkovu podivnú konštrukciu o údajnej „lustrácii tisícov členov strany žiadajúcej o prenájom mestských priestorov“ a zdôraznil, že morálka pre neho znamená viac ako peniaze: „To, že každé euro nám je dobré, to asi nie je celkom pravda. Ja za nejaké euro neposuniem morálku iba kvôli nejakým eurám a tých eur od strán, ktoré budú tu vylúčené, nebolo v Kultúrnom dome až tak veľa.“  Za nešťastné označil vystúpenie poslanca Javorku aj Ján Kuráň (NEKA). Predložený návrh uznesenia jednoznačne podporili poslanci Pavel Šípoš (KDH) a Martin Hromada (OKS). Podporu uzneseniu odmietol poslanec Vojtech Macko, podľa ktoréhu uznesenie „polarizuje spoločnosť“ a poslankyňa Jana Halušková (SMER-SD), položila otázku „či ide o stratu pamäti,“ keď pred pár týždňami poslanci schválil, že „kultúrny dom bude poskytovať priestor všetkým stranám, vrátane tej nemenovanej“ a vyjadrila údiv „prečo sa vôbec týmto návrhom má zastupiteľstvo zaoberať?
V následnom hlasovaní návrh podporilo sedem poslancov, traja boli proti a pätnásť sa hlasovania zdržalo. Alibizmus a zbabelosť, bohužiaľ, opäť raz zvíťazili.
Výsledky hlasovania – takto hlasovali jednotliví poslanci. Predkladateľ návrhu Juraj Burgan počas hlasovania stál za rečníckym pultom a samozrejme hlasoval ZA. Ibaže pre nefunkčnosť hlasovacieho zariadenia tu nie je jeho hlas započítaný. V oficiálnom zápise by mal byť jeho hlas započítaný.
Hlasovanie podľa klubov:
Za: 3 x NEKA, 2 x KDH, 1 x OKS
Proti: 2 x KDH, 1 x NEKA
Zdržali sa: 9 x NEKA, 3 x SMER-SD, 2 x Spolu, 1 x KDH
Dnes, 14. decembra zverejnil svoje stanovisko poslanec Juraj Burgan. Každé jeho slovo podpisujem. Poslanec Burgan má moju hlbokú úctu a myslím, že KDH môže byť na svojho poslanca hrdé. Ľudia ako Juraj Burgan sú nielen budúcnosťou Ružomberka, ale celého Slovenska.

Teraz najčítanejšie

Ján Benčík

Nakoľko mi nie sú ľahostajné pomery na Slovensku, píšem na webe Denníka N blogy o tom, čo považujem za nebezpečné. Píšem o konšpirátoroch, kremeľských trolloch, pravicových aj ľavicových antiliberálnych extrémistoch. Niektorí ľudia ma za to majú úprimne radi, iní ma rovnako úprimne nenávidia. A niektorí sa mi dokonca vyhrážajú. Beriem to ako niečo, čo súvisí s tým, čo robím . V parlamentných voľbách v roku 2020 som na 150. mieste kandidátky strany Za ľudí.