Denník N

Vystúpili sme zo „šedej zóny“. Postačí to?

Slovensko dnes stojí na prahu zlomových parlamentných volieb a do etablovaných politických strán našťastie aj naďalej prichádzajú noví rómski kandidáti, ktorí majú chuť veci meniť a ovplyvňovať ich z tých najvyšších poschodí slovenskej politiky. Dá sa povedať, že v posledných rokoch sme svedkami prebúdzania a nových výziev pre rómske komunity. Diskusiou týchto volieb by však malo byť aj to, čo všetko budeme očakávať od nových kandidátov a budúcich poslancov, aby naša voľba napokon nevyšla nazmar.

Vo voľbách do obecných samospráv v roku 2018 sme si na Slovensku zvolili viac ako 45 rómskych starostov a viac ako 500 poslancov obecných zastupiteľstiev. V tomto smere ide o európsky unikát, problémom naďalej zostáva, že tento pozitívny trend ešte celkom nedorazil do najvyšších poschodí národnej politiky. Rómovia tak, ako ostatné menšiny, by mali mať nepochybne svoje zastúpenie aj vo vysokej politike. Dodnes mi však tento naratív vyznieva skôr ako výčitka, alebo politická požiadavka, menej už ako osobná výzva.

I napriek tomu v posledných rokoch badať na Slovensku zvýšený záujem zo strany vzdelaných Rómov aj o miesta vo vysokej politike. Do marcových volieb 2016 kandidovalo po prvý raz v histórii Slovenska najviac Rómov (10 kandidátov) na kandidátkach etablovaných majoritných politických strán. Počet rómskych kandidátov bude v nasledujúcich februárových voľbách o čosi nižší. Stále sú však aj takí, ktorí by opäť radi kandidovali aj za strany, ktoré kopírujú 90. roky a sú definované na etnickom princípe. Dlhodobí problém takýchto strán je okre iného aj ich zlá finančná situácia. Niektoré z nich preto ani tieto voľby nechceli riskovať a ani tentokrát nezložili predvolebnú kauciu v hodnote 17 tisíc Eur, ktorá by sa im po voľbách – za predpokladu, ak by dosiahli aspoň 2% preferenčných hlasov –  následne vrátila.

Nazdávam sa, že nasledujúce parlamentné voľby na Slovensku by už nemuseli byť len o tom, či si sme schopní a vlastne aj ochotní zvoliť si do parlamentu rómskych zástupcov. Na túto otázku voliči na Slovensku zodpovedali už v roku 2012, keď si prvý krát po rozdelení Československa ochotne do parlamentu volili poslanca rómskej národnosti – Petra Polláka za stranu OĽaNO. Vo voľbách 2016 Pollák už neuspel, no nahradil ho v parlamente ďalší poslanec rómskej národnosti – Štefan Vavrek zo strany Most-Híd. Pollák si tri roky musel oddýchnuť na to, aby ho v roku 2019 v eurovoľbách poslali jeho voliči až do Európskeho parlamentu.

foto: eduRoma

Jednou z hlavných otázok týchto volieb preto je, čo by mal so sebou priniesť vstup Rómov do vysokej politiky. Čo vôbec od nových rómskych kandidátov a budúcich poslancov budeme očakávať? Doterajšia politická angažovanosť niektorých z nich zatiaľ prezradila, že by nám malo postačovať ak Rómov vidíme len ako pozitívne politické vzory. Lenže, naozaj to stačí? Ak sa na to budeme pozerať v etnickom kontexte, môžeme dôjsť k záveru, že takéto zastúpenie Rómov vo vysokej politike môže priniesť do chudobných lokalít pozitívne vzory. To je ale ešte ten lepší prípad.

Horšie je, keď pre väčšinovú spoločnosť takéto „vzory“ utvrdzujú najmä stereotyp o lenivosti Rómov a súčasne posilňujú presvedčenie o tom, že ak Rómovia na sebe „popracujú“ majú predsa rovnaké možnosti (tak, ako ostatní) dostať až na pomyselný vrchol. Akákoľvek debata o tom, že niektorí jednotlivci sa dokázali vyšplhať „na vrchol“ i napriek predsudkom, rasizmu a mnohým iným úskaliam a bariéram ktorým ako Rómovia musia každý deň objektívne čeliť, tu potom stráca zmysel. Uvedomujem si, že je ťažké uniknúť stigmatizácii takýchto „verejnoprospešných vzorov“, no myslím si, že sa s tým dá vo politickom priestore šikovne pracovať.

foto: eduRoma

Rád by som z časti parafrázoval koncept „šedej zóny“ od českej sociologičky a disidentky Jiřiny Šiklovej, ktorá ním definovala priestor pre väčšinu bežných ľudí v komunistickom Československu, ktorí v dôsledku normalizácie stratili záujem o veci verejné a pohŕdali vtedajšou gerontokratickou politiku. V akomsi fázovom posune sledujem na Slovensku u Rómov, ako až v poslednej dekáde začínajú vystupovať z pomyselnej „šedej zóny“, pričom sa ich dlhodobá nechuť a nezáujem o politiku – ako čohosi cudzieho, nezaujímavého a často namiereného proti nim – začali aktívne meniť najskôr na lokálnej úrovni a dnes už postupne aj na tej národnej. Kým pre väčšinu ľudí v „šedej zóne“ v komunistickom Československu boli referenčnou skupinou disidenti, pre väčšinu Rómov by to dnes mohli byť azda nastupujúci politickí „rebeli“, ktorí takéto prebúdzanie začali a pkračujú v ňom. Dôležité je, aby riešenie problémov chudoby, alebo národnostných otázkok pochopili a prijali ako výzvu, no súčasne odmietli byť politickými obeťami, zajatcami týchto tém.

Áno, vystúpili sme zo „šedej zóny“. Viac sa v poslednej dekáde politicky angažujeme a viac o politike premýšľame. Lenže to nestačí. Slovensko dnes stojí 3 mesiace pred zlomovými parlamentnými voľbami a do politických strán našťastie prichádzajú aj noví rómski kandidáti. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov sledujem posun aj v tom, že viacerí z nich sú už vyzreté osobnosti a majú jasnú predstavu a vybudovanú expertízu. V nasledujúcich rokoch sa teda dozvieme, či bude mať každá etablovaná politická strana na svojej kandidátke naďalej len „svojho Róma“ alebo naopak, rómski politici z najvyšších miest začnú tvoriť a sebavedome navrhovať účinné riešenia aj pre ľudí žujúcich na okraji spoločnosti a verejného záujmu.

                                                                                                                                                       Text bol pôvodne napísaný pre český časopis Romano voďi

 Vlado Rafael, autor je riaditeľ občianskeho združenia eduRoma

Teraz najčítanejšie

eduRoma - Roma Education Project

eduRoma je vzdelávacia mimovládna organizácia, ktorá vznikla v roku 2012 a ktorej víziou je inkluzívna spoločnosť. Za hlavný prameň tvorby inkluzívnej spoločnosti považujeme vzdelávacie inštitúcie. Každý deň sa snažíme podnecovať zmeny v školskom systéme a vzdelávacej praxi tak, aby školy a školské zariadenia poskytovali kvalitné vzdelávanie aj rómskym deťom a aby nikto nebol v prístupe ku kvalitnému vzdelávaniu diskriminovaný. Našim hlavným cieľom je presadzovať prístup rómskych detí ku kvalitnému vzdelávaniu a podporovať ich školskú úspešnosť.