Denník N

Výsledky PISA opäť nepotešili

Čitateľská gramotnosť na Slovensku ostáva pod priemerom krajín OECD | NÚCEM podľa OECD
Čitateľská gramotnosť na Slovensku ostáva pod priemerom krajín OECD | NÚCEM podľa OECD

Témy týždňa 2. 12. 2019 – 8. 12. 2019 | PISA opäť potvrdila zlú úroveň čitateľskej gramotnosti žiakov a vplyv sociálneho zázemia na vzdelávacie výsledky • Parlament schválil budúcoročný rozpočet aj pre školstvo • Škôlky budú naďalej môcť navštevovať aj nezaočkované deti

Výroky týždňa

„Nová PISA: poväčšine podpriemer pre Slovensko, no existuje kategória, kde nám pódiové umiestnenie TOP 3 krajín ušlo len veľmi tesne: segregácia znevýhodnených študentov. V tom sme dobrí, svetoví, predbehlo nás len Bulharsko, Mexiko a Kolumbia. Nabudúce to už dáme.

Fedor Blaščák
hovorca Slovenskej technickej univerzity
reakcii na výsledky PISA 2018 | 3. 12. 2019

 

,,Politici rôznych krajín reagujú na výsledky PISA testov rôznym spôsobom, zrejme v závislosti od toho, či si majú schopnosť uvedomiť si praktické spoločensko-ekonomické dôsledky smutných výsledkov alebo v závislosti od toho, či majú v sebe zakorenený pocit zodpovednosti za budúcnosť krajiny. Sú dobre známe príklady krajín, ktoré zásadným spôsobom zmenili svoj vzdelávací systém aj pod vplyvom výsledkov PISA testov a sú známe krajiny, kde neustále zhoršujúca sa pozícia ich žiakov neviedla k žiadnym zmysluplným zmenám. Slovenská republika, žiaľ, patrí k tej druhej skupine.“

Viera Kalmárová
hlavná školská inšpektorka
reakcii na výsledky PISA 2018 | 5. 12. 2019

 

Výber z udalostí

• Ministerstvo školstva a Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) 3. decembra zverejnili výsledky medzinárodnej štúdie OECD PISA 2018, ktorá na reprezentatívnej vzorke 15-ročných žiakov a žiačok aj na Slovensku už po šiestykrát testovala čitateľskú, matematickú a prírodovednú gramotnosť. Čo sa zo zistení dozvedáme?

x V oblasti čitateľskej gramotnosti sa výkony 15-ročných žiakov naďalej pohybujú pod priemerom zúčastnených krajín OECD. Výkon porovnateľný so Slovenskom má Čile, Grécko či Ukrajina.

x V rizikovej skupine sa podľa PISA 2018 nachádza takmer tretina našich žiakov (31,4 %), čo je porovnateľné s výsledkami PISA  2015 (32,1 %). Prešľapujeme na mieste, no niet sa čo čudovať.

x Oproti roku 2009 štatisticky narástlo percentuálne zastúpenie žiakov v rizikovej skupine.

Títo žiaci nemajú ani základné čitateľské zručnosti, ktoré sú nevyhnutné pre ďalšie vzdelávanie. Najviac žiakov z rizikovej skupiny študuje nematuritné odbory stredných odborných škôl (65,4 %) a základné školy (44,4 %).

x Výsledky slovenských žiakov v matematickej gramotnosti sú na úrovni priemeru krajín OECD. Priemerný počet bodov bol 489, Slovensko dosiahlo 486 bodov. V porovnaní s predchádzajúcim cyklom sa priemerné skóre zvýšilo o 11 bodov.

x Výkon žiakov v prírodovednej gramotnosti je pod priemerom krajín OECD a to už od roku 2006.

x Podiel žiakov v rizikovej skupine sa v matematickej i prírodovednej gramotnosti v porovnaní s rokom 2015 významne nezmenil.

Viac informácií o zisteniach PISA 2018 ministerstvo zverejnilo na svojej webovej stránke. O výsledkoch obsiahlo informovali médiá (napr. tu, tu, tu, tu, tu, tutu).

• Výsledky PISA 2018 prezentovala ministerka školstva Martina Lubyová (SNS) ako „historický úspech“, ktorým sme sa „odrazili od dna.“ Ministerka najprv reagovala na výsledky v matematickej gramotnosti, aby vzápätí vysvetľovala, prečo výrazne zaostávame v gramotnosti čitateľskej.

„U nás je oveľa väčší vplyv sociálneho zázemia na výsledky žiakov. To svedčí o segregovanosti systému. Potrebujeme zvýšiť jeho inkluzívnosť, aby aj u detí z chudobného znevýhodneného prostredia boli tie výsledky porovnateľné s ostatnými deťmi. Vtedy sa náš celonárodný priemer výraznejšie posunie hore,“ vyhlásila ministerka.

• Zlé výsledky v čitateľskej gramotnosti a vplyv zázemia na vzdelávacie výsledky komentovali viacerí odborníci. „Títo žiaci nemajú elementárne zručnosti zodpovedajúce ich veku, napríklad majú veľké problémy s interpretáciou informácií, nevedia zhodnotiť text, ktorý má neobvyklý obsah či formu, a zriedkavo vedia z textu určiť hlavnú myšlienku, prepojiť niekoľko častí textu, dedukovať, argumentovať či rozlíšiť protichodné informácie,“ reagoval Inštitút vzdelávacej politiky.

„To znamená, že budú mať problém ďalej sa vzdelávať, orientovať sa vo svete, zodpovedne sa rozhodovať napríklad ako voliči. Môžu byť ľahko vmanipulovateľní do rozhodnutí, ktoré nevedia kriticky vyhodnotiť,“ objasňovala riaditeľka NÚCEM Romana Kanovská. „Kým nevyriešime ten hlavný problém – podporu žiakov s rôznymi potrebami, vrátane detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, obávam sa, že rapídne zlepšenie nie je možné očakávať,“ doplnila analytička projektu To dá rozum Petra Fridrichová.

„Ak nezmeníme trendy, o chvíľu nie zanedbateľná časť stredoškolákov nedokáže pochopiť jednoduchý text, ktorý im bude predložený – napríklad aj taký o Počiatkovi – o zlodejinách a úbohosti ducha. A keď potom rastúce množstvo popletených mladých ľudí bude voliť fašistov a všetky typy politického bizáru, pri hľadaní odpovede „prečo“ začnime s výsledkami PISA,“ napísal na margo zistení sociológ Michal Vašečka.

• Výsledky testovania PISA 2018 okomentovali aj viacerí politici.

x „Ministerka školstva sa bude radovať, že sme neskončili katastrofálne. Slovensko má však na viac ako tešiť sa, že nie sme úplne najhorší,“ skonštatoval Miroslav Beblavý z koalície PS-Spolu. „Tento stav je vizitkou riadenia rezortu školstva za uplynulé roky. Vzdelávanie dlhodobo nebolo prioritou, Slovensko malo za 27 rokov svojej nezávislosti šestnásť ministrov školstva a väčšina z nich prichádzala do funkcie nepripravená,“ reagovali gestori tejto koalície pre vzdelávanie Juraj HipšVladimír Šucha.

x „Ministerstvo školstva vyhlásilo rok 2016 za rok čitateľskej gramotnosti, ale neurobilo v tejto oblasti nič. Schopnosť čítať s porozumením a kriticky overovať informácie je v dnešnej dobe hoaxov a dezinformácií nevyhnutná,“ komentoval výsledky Branislav Gröhling zo SaS.

x Dobré výsledky v PISA majú byť len vedľajším efektom dobrého školstva, nie cieľom, na ktorý nadrilujete deti,“ píše v blogu expert strany Za ľudí Michal Kovács.

• S tým, že z testovania PISA by sme nemali robiť posvätnú kravu a alfou a omegou reformy školstva nemôže byť len sústredenie sa na jeho výsledky, súhlasí aj analytik INESS Róbert Chovanculiak.

„Ak nabudúce dopadnú naše deti v testoch matematických či čitateľských zručností lepšie než teraz a ďalší minister to označí za bod zlomu či ovocie nejakých školských reforiem, bude to opäť len plochá propaganda. Výsledky testov PISA majú istú výpovednú hodnotu, ale len veľmi obmedzene vypovedajú o úrovni nášho školstva,“ pridáva sa s kritickým postojom Martin Hanus z Konzervatívneho denníka Postoj.

• O viacerých návrhoch zmien v oblasti školstva mali poslanci a poslankyne parlamentu rozhodovať na poslednej riadnej schôdzi v tomto roku. Poslanec a predseda strany Smer-SD Robert Fico však v úvode schôdze požiadalo presunutie návrhov zaradených na prvé čítanie na ďalšiu schôdzu. Väčšina poslancov jeho návrh podporila a opozícii tak vyradila z rokovania aj všetky školské návrhy.

V reakcii na to opozícia požiadala o zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu, na ktorej chcela vyradené návrhy prerokovať. Plénum však jej program neschválilo.

• Počas riadnej schôdze parlament schválil vládny návrh štátneho rozpočtu na rok 2020. Podľa neho majú celkové výdavky dosiahnuť takmer 18,6 miliardy eur, čo je takmer o 2,7 miliardy viac, ako má štát získať na príjmoch. Predpokladaný schodok tak má dosiahnuť 0,49 % HDP.

Zo schváleného rozpočtu sa majú 3 miliardy minúť na vzdelávanie, vedu, výskum a šport, a to z dvoch rozpočtových kapitol. Z ministerstva školstva má byť financovaných 1,6 miliardy a z ministerstva vnútra 1,4 miliardy. V oboch rezortoch sa tak má hospodáriť s rozpočtami zvýšenými o viac ako 200 miliónov eur. Oproti výdavkom plánovaným na aktuálny rok sa má minúť o 361 miliónov eur viac na regionálne školstvo a o 98 miliónov eur navyše na vysoké školstvo.

Okrem uvedených výdavkov rozpočet ráta aj s transfermi financií obciam a krajom v oblasti školstva vo výške 1,6 miliardy eur. V konečnom súčte to znamená, že na vzdelávanie má byť z verejných zdrojov v roku 2020 použitých 4,6 miliardy eur, čo je o vyše pol miliardy viac ako v tomto roku.

• Najväčším výdavkom v školstve sú už tradične mzdy pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov. Ich platy, ako aj platy vysokoškolských učiteľov a výskumných pracovníkov, sa od začiatku roku 2019 zvýšili o 10 %. Od januára 2020 budú platy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme opäť valorizované o 10 %, čo sa premietlo aj do rozpočtu školstva.

V rozpočte je zohľadnený aj dopad nového zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorý ponechal tzv. kreditové príplatky učiteľov. Ďalšie financie vo výške 33 miliónov eur sú určené na vyššie platy pre začínajúcich učiteľov, výskumných a vývojových zamestnancov.

Z kapitoly Všeobecná pokladničná správa budú kryté aj výdavky na podporu výchovy k stravovacím návykom detí (“obedy zadarmo”) a na zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania (povinné škôlky pre 5-ročné deti).

• O tom, že sa v kapitole ministerstva školstva myslí na platy, no rozpočet ignoruje čoraz viac sa zmenšujúci balík na peňazí na prevádzku, hovorí reportáž televízie Markíza. „Na chod škôl sa dokonca dáva menej peňazí ako v roku 2004,“ uviedla poslankyňa Zuzana Zimenová (nez., klub SaS) a riaditeľky škôl jej slová potvrdili. Ministerka Lubyová s kritikou nesúhlasí a konštatuje, že objem financií na prevádzku sa stále drží na rovnakej úrovni. Na to, že zriaďovatelia musia na prevádzkové náklady školám doplácať, naopak upozornilo Združenie miest a obcí Slovenska.

• Parlamentné plénum sa počas decembrovej schôdze zaoberalo aj návrhom ministerky zdravotníctva Andrey Kalavskej (nom. Smer-SD), aby materské školy prijímali s výnimkou 5-ročných detí len tie, ktoré absolvovali povinné očkovanie. Návrh napokon získal podporu len necelej tretiny prítomných poslancov.

„Cieľom zákona bolo rozšíriť povinné očkovanie, keďže zaočkovanosť klesá aj na Slovensku. S povinným očkovaním majú problém najmä dve skupiny – deti rodičov najmä z veľkých miest, ktorí odmietajú očkovať pre mýty a často prehnané obavy, druhá skupina sú rómske komunity,“ napísal Denník N.

• Na to, že ministerstvo školstva stále nedokáže zaplatiť tímy ľudí, ktoré školy potrebujú na prácu s deťmi so zdravotným či sociálnym znevýhodnením a využíva na to financie z eurofondov, upozorňuje reportáž televízie Markíza. „To systémové nie je. Asistenti jednoznačne potrebujú byť nárokovateľní a hradení zo štátneho rozpočtu,“ myslí si poslankyňa Zimenová.

O tom, že aj deti z najchudobnejších pomerov sa môžu stať úspešnými a inšpirovať svoje okolie, rozprávali na základe vlastných skúseností učiteľky z Dobšinej, Erika PolgáriováEleonóra Liptáková. To, že aj na ekonomicky prosperujúcom západe Slovenska žijú deti zo znevýhodneného prostredia, konštatuje učiteľ Slavomír Lalík v rozhovore pre týždenník Trend.

 

Všimli sme si

• Časopis .týždeň zverejnil tri rozhovory o tom, prečo sa na Slovensku nedarí reformným pokusom v školstve s riaditeľom spoločnosti Exam testing Vladimírom Burjanom, exministrom školstva Jurajom Draxlerom a riaditeľom občianskeho združenia Nové školstvo Petrom Dráľom.

• Denník N publikoval rozhovory s gestormi pre oblasť vzdelávania viacerých politických strán uchádzajúcich sa o hlasy voličov v nadchádzajúcich parlamentných voľbách. Rozhovor s Bohdanom Hroboňom (KDH), Máriou Šofranko (OľaNO) a Adrianou Pčolinskou (Sme rodina) si môžete prečítať tu, tutu.

„Šikana môže na deťoch zanechať hlboké a trvalé následky. Ako zistiť, že sa šikana deje? Ako reagovať? S kým to riešiť? Existujú nejaké preventívne opatrenia?“ Na tieto otázky hľadá Veronika Pizano odpovede so psychológom Matúšom Bakytom a sociálnou pedagogičkou Janou Lednickou.

• Piatkový výbuch plynu v paneláku na Mukačevskej ulici v Prešove zasiahol aj školu, ktorej tlaková vlna rozbila okná. Rozhovor s riaditeľkou školy Zuzanou Peržeľovou o tragickej udalosti a aj o vlne solidarity, ktorá sa v škole vzápätí prejavila, si môžete prečítať tu.

 

Editor: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

Teraz najčítanejšie