Problémom pôsobenia pedagogických asistentov v školách nie je len ich nedostatok

Chýbajúci asistent môže viesť až k vylúčeniu dieťaťa zo vzdelávania v škole

Úlohou pedagogického asistenta je podľa zákona „vytvárať rovnosť príležitostí vo výchove a vzdelávaní, pomáhať dieťaťu, žiakovi alebo skupine detí alebo žiakov pri prekonávaní architektonických, informačných, jazykových, zdravotných, sociálnych alebo kultúrnych bariér“ [1] podľa požiadaviek učiteľa. Jedným z problémov však je, že podpora pedagogického asistenta nie je nárokovateľná a nie sú jednoznačne stanovené kritériá, pri akých typoch bariér má mať dieťa a jeho učiteľ nárok na pomoc asistenta. Neschopnosť škôl zabezpečiť asistentov pritom môže viesť k neprijatiu dieťaťa so zdravotným postihnutím do bežnej školy či dokonca k vylúčeniu niektorých z nich zo vzdelávania v školách. Na základe prieskumu To dá rozum je časť detí, pre ktoré školy nevedia zabezpečiť asistenta, vzdelávaná formou individuálneho vzdelávania v domácom prostredí. V odpovedi na otázku, komu je na škole umožnené individuálne vzdelávanie, to potvrdilo až 25,6 % výchovných poradcov z bežných a 17,9 % zo špeciálnych škôl.

Počet asistentov v bežných ani špeciálnych školách nie je dostatočný

Na nedostatočný počet asistentov opakovane upozorňujú mimovládne organizácie [2], ale aj Štátna školská inšpekcia [3]. Za jeden z najväčších problémov pri vzdelávaní detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) ho považuje až 40 % všetkých respondentov z bežných aj špeciálnych škôl, ktorí sa zúčastnili dotazníkového prieskumu To dá rozum. Ako sa vyjadril riaditeľ základnej školy, „stále riešime problém nedostatočného počtu asistentov učiteľa a nedostatočnej podpory zo štátu, čo sa týka financovania. Máme 36 integrovaných žiakov a štát mi dal ,ažʻ jedného asistenta učiteľa, ktorého si môžem zaplatiť.“

Z nasledujúcej tabuľky je zjavné, že služba pedagogickej asistencie nie je na jednotlivých stupňoch vzdelávania dostatočne zabezpečená v bežných ani v špeciálnych školách. Aj keď počet žiakov so ŠVVP narastá, na základných školách dnes na 1 triedu v priemere pripadá len 0,13 asistenta učiteľa. V špeciálnych ZŠ, ktoré sú navštevované výhradne žiakmi so zdravotným znevýhodnením, na jednu triedu pripadá 0,3 asistenta učiteľa. V materských a na stredných školách, vrátane špeciálnych, je situácia ešte horšia.

Nedostatok pedagogických asistentov je spôsobený najmä chýbajúcimi finančnými prostriedkami. Aj keď školy môžu využívať na financovanie ich miezd rôzne zdroje, najčastejším sú prostriedky prideľované ministerstvom školstva pre asistentov žiakov so zdravotným znevýhodnením. Požiadavky škôl, ktoré vychádzajú z posúdenia potrieb konkrétnych žiakov zariadeniami výchovného poradenstva a prevencie, sú však dlhodobo viac ako dvojnásobné oproti počtom asistentov, na ktorých ministerstvo školstva prideľuje financie. Z tejto možnosti podpory sú zároveň vylúčené materské školy. Okrem nedostatočného objemu zdrojov je podľa zistení prieskumu To dá rozum problémom aj netransparentnosť procesu ich prerozdeľovania a diskontinuita financovania. Mzda pedagogického asistenta je totiž školám garantovaná iba na jeden rok. Tento stav odzrkadľuje aj vyjadrenie riaditeľky základnej školy: „nech je to garantované a nech na to dajú peniaze, pretože my požiadame na asistenta učiteľa každý rok a nemáme istotu, či dostaneme, či nedostaneme.“

Diskontinuitu vnímali respondenti ako najväčší problém aj pri financovaní asistentov prostredníctvom štrukturálnych fondov EÚ. Ako sa vyjadrila zástupkyňa mimovládnej organizácie združujúcej rodiny detí so zdravotným znevýhodnením, „keď skončila jedna výzva, tak než sa otvorila druhá, vzniklo vákuum. Trvalo to rok a pol. Nechceli deti zobrať do škôl, nemali personál, nemali nikoho.“ Zároveň viacerí respondenti poukazovali na nesystémovosť tohto spôsobu financovania. Ako upozornil riaditeľ základnej školy, „štát nemá peniaze, tak to zahrnú do európskych zdrojov a musí to ísť cez projekty. Ale viete, nevidím význam, aby sa školy uchádzali o niečo, čo by štát mal garantovať.“

Iba relatívne malá časť škôl využíva na financovanie asistentov aj vlastné mzdové prostriedky či  príspevky od zriaďovateľov.  V rámci prieskumu boli dokonca identifikované prípady, keď sa financovanie asistentov vyžaduje od rodičov a je to podmienka na prijatie dieťaťa do školy.

Nedostatok asistentov zhoršuje neefektívne nastavená náplň práce

Na základe zistení prieskumu To dá rozum, časť pedagogických asistentov nevykonáva asistenciu učiteľovi pri vzdelávaní všetkých žiakov v triede, ale poskytuje asistenciu jednému žiakovi so zdravotným znevýhodnením. Rola asistenta, ktorá by mala spočívať najmä v pomoci učiteľovi, sa tým posúva do úlohy asistenta konkrétneho žiaka, čo následne zvyšuje aj nároky na počet asistentov v systéme. Ako je zrejmé z nasledujúceho grafu, až takmer tretina asistentov v bežných základných školách, ktorí sa zúčastnili dotazníkového prieskumu, pracuje primárne s jedným žiakom so zdravotným znevýhodnením. Ďalšia takmer tretina asistentov z bežných škôl uviedla, že ich činnosť je zameraná na viacerých žiakov so zdravotným znevýhodnením z rôznych tried. Len menšia časť asistentov v bežných školách deklarovala, že ich činnosť je viazaná na celú triedu, v ktorej sa nachádzajú buď viacerí žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia (7,1 % respondentov), alebo viacero žiakov so zdravotným znevýhodnením (6,7 %).

Naviazanie činnosti asistenta na konkrétneho žiaka so zdravotným znevýhodnením potvrdzovali aj viacerí účastníci rozhovorov. Ako sa vyjadril pracovník centra špeciálno-pedagogického poradenstva, „oni sú takí hodení do vody. Budeš sa venovať tomuto dieťaťu a pri ňom budeš sedieť. A potom sa z nich pri deťoch s ADHD [porucha aktivity a pozornosti] stávajú šťuchači, tak to nazývame. Šťuchá do toho dieťaťa, že píš, dávaj pozor a rob to, čo povedala pani učiteľka, sleduj! No a potom sa nám dieťa začne správať agresívne voči asistentovi. Riaditeľ, keď už vymení štyroch asistentov pri jednom dieťati, tak označí to dieťa za problémové, veď už sme urobili všetko. Len sme nezorganizovali vhodne proces pôsobenia toho asistenta.“

Hoci pre prácu pedagogických asistentov existujú profesijné štandardy, ich postavenie a úloha pri vyučovaní, a najmä spôsob a forma spolupráce s učiteľom, v nich nie sú dostatočne rozpracované. Alarmujúce zistenie z dotazníkového prieskumu je, že takmer tretina asistentov bežne vzdeláva žiaka so ŠVVP mimo jeho kmeňovej triedy. Pedagogická asistentka v rozhovore poukázala na náročnosť takéhoto vzdelávania pre asistenta aj pre dieťa: „Keď ste sa pýtali, čo je pre mňa pri práci najnáročnejšie, tak to, že stále sme boli len dve, že sme museli z triedy odchádzať a ja aj ona sme chceli byť aj v kolektíve. […] Videla som, že ju to prestáva baviť. Lebo stále iba mňa vidieť a v triede sú rôzne veci, rôzne aktivity a tu bolo stále také monotónne, stále to isté.“

V prípade, že významná časť vzdelávania dieťaťa prebieha pod vedením asistenta mimo jeho kmeňovej triedy, nemožno hovoriť o integrácii. Ako sa vyjadrila ďalšia pedagogická asistentka na základnej škole, „z jeho integrácie v rámci triedy sa stáva segregácia mimo triedy. Rovnako aj tým, keď asistent sedí iba s integrovaným žiakom. Aj asistent ho môže oddeľovať a odďaľovať od ostatných.“

Spoločné vyučovanie všetkých žiakov v triede pod vedením učiteľa, ktoré by malo tvoriť hlavnú náplň činnosti asistenta, na základe vyjadrenia účastníkov prieskumu To dá rozum bežne vykonáva len polovica z nich. Rovnaké percento asistentov zároveň bežne pomáha konkrétnemu žiakovi so sebaobslužnými činnosťami. To by však nemala byť primárna úloha pedagogického, ale osobného asistenta, ktorý však dnes v školách chýba.

Asistentom učiteľa chýba ďalšie vzdelávanie a metodická podpora

Jednou z príčin neefektívneho nastavenia činnosti a náplne práce časti pedagogických asistentov môže byť aj chýbajúce vzdelávanie, supervízia a metodická podpora. Takmer tretina asistentov, ktorí sa zúčastnili dotazníkového prieskumu To dá rozum, hodnotí nedostupnosť ďalšieho vzdelávania ako veľký problém. Chýbajúce ďalšie vzdelávanie nie je kompenzované ani kvalitnou metodickou podporou či supervíziou. Na základe zistení väčšina asistentov nedostáva žiadnu externú metodickú podporu. Hoci poradenstvo pre asistentov by malo, rovnako ako pre ostatných pedagogických zamestnancov, zabezpečovať zariadenie výchovného poradenstva a prevencie, ich metodická podpora a usmerňovanie nie sú v súčasnosti v legislatíve nijako upravené. Odborné vedenie im tak najčastejšie poskytujú učitelia žiakov, ku ktorým sú pridelení (81 % respondentov). Učitelia sa však na základe vlastných vyjadrení nezriedka sami necítia pripravení na vzdelávanie detí a žiakov s rozmanitými potrebami. Zároveň mnohí z nich nemali možnosť sa v rámci vzdelávania oboznámiť s modelom efektívnej spolupráce  medzi učiteľom a asistentom v triede.

Štát zlyháva nielen v zabezpečení adekvátneho počtu asistentov, ale aj v zabezpečení vhodných podmienok pre ich prácu

Zabezpečenie podpory pedagogického asistenta v triede, v ktorej sa vzdelávajú žiaci a žiačky s rozmanitými vzdelávacími potrebami, je základným predpokladom efektívneho vzdelávania všetkých žiakov. Hoci nedostatok pedagogických asistentov zásadným spôsobom znižuje rovnosť šancí detí so znevýhodnením v prístupe ku kvalitnému vzdelávaniu, diskusiu o asistentoch učiteľa nemožno redukovať iba na tento problém. Bez vypracovania jasných štandardov ich činnosti a ich pretaveniu do praxe totiž nemusí byť ich podpora efektívna. Rastúce požiadavky na kvalifikáciu a zručnosti asistentov by sa mali zároveň odrážať aj v ich platovom ohodnotení a poskytovanej podpore, pretože v budúcnosti môže nastať situácia, keď nedostatok asistentov nebude len dôsledkom nedostatku financií, ale aj nedostatku ľudí ochotných túto náročnú prácu vykonávať.

Miroslava Hapalová

Analytička projektu To dá rozum

Článok je skrátenou verziou kapitoly Pedagogický asistenti v Analýze zistení o stave školstva na Slovensku, dostupnej na: https://analyza.todarozum.sk/docs/346829001cc1a/

Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa.

Zdroje:

[1] Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 21, ods. 1

[2] Napríklad tlačová správa Koalície za spoločné vzdelávanie: Štátny rozpočet nemyslí na zlepšenie kvality podporných služieb v školách. Údaje z prieskumu ukazujú narastajúce problémy vo vzdelávaní detí s rozmanitými potrebami zo dňa 16. 11. 2018. Dostupné na: https://inklukoalicia.sk/wp-content/uploads/2018/11/TDR_TS_v_01_bez_log.pdf?x93840 , Slovenská komora učiteľov: Tlačová správa k aktuálnemu prideľovaniu asistentov učiteľa zo dňa 28. júla 2019. Dostupné na: http://sku.sk/tlacova-sprava-k-aktualnemu-pridelovaniu-asistentov-ucitela/

[3] Štátna školská inšpekcia. Správa o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach v Slovenskej republike v školskom roku 2017/2018, str. 32. Dostupné na: http://www.ssiba.sk/admin/fckeditor/editor/userfiles/file/Dokumenty/velka_sprava/sprava_17_18_1.pdf

[4] CVTI SR. Štatistická ročenka 2018/2019. Dostupné na: http://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia.html?page_id=9580