Denník N

Program PS/Spolu – kapitola Životné prostredie

Bod zlomu – kapitola Životné prostredie, klimatická kríza a energetika
Bod zlomu – kapitola Životné prostredie, klimatická kríza a energetika

Moje postrehy na pozitívne a negatívne stránky programového dokumentu PS/Spolu v kapitole Životné prostredie a klimatická kríza.

V septembri 2019 odprezentovala koalícia PS/Spolu svoj politický program, ktorý nesie názov Bod zlomu (pdf). V týchto článkoch budem prezentovať môj pohľad na tento programový dokument, pričom sa zameriam na jeho pozitívne a negatívne stránky. Po Spravodlivosti a Vzdelávaní budem pokračovať s kapitolou Životné prostredie, klimatická kríza a energetika, ktorú kvôli rozsahu rozdelím na dve časti a energetiku poriešim až nabudúce.

Oblasť ochrany životného prostredia tvorí jeden zo základných pilierov koalície PS/Spolu. V ostatných eurovoľbách dali občania jasne najavo, že požadujú zmenu a chcú, aby ich hlas bolo počuť aj na pôde Európskeho parlamentu. Do Europarlamentu prekrúžkovali dvoch ochranárov, Martina HojsíkaMichala Wiezika, ktorí sa chopili výzvy s veľkým odhodlaním a v prospech ochrany životného prostredia makajú ako včeličky.

Kapitola Životné prostredie, klimatická kríza a energetika obsahuje aj míľniky, ktoré si neskôr môžete sami odkontrolovať:

–        do roku 2024 sa v mestách a obciach vysadí najmenej 100 tisíc drevín, z čoho najmenej 25 tisíc stromov bude vysadených participatívnym spôsobom samotnými občanmi

–        do roku 2024 dôjde v mestách a obciach k zvýšeniu rozlohy zelene v sídlach za zapojenia obyvateľov, čím sa obnoví 50 hektárov zelene v parkoch a uliciach. Taktiež dôjde k vytvoreniu 50 hektárov zelene na strechách a fasádach budov a vyčlení sa 20 hektárov pre mestské poľnohospodárstvo (na štýl komunitných záhrad)

–        do konca volebného obdobia dôjde k úplnému prechodu verejného sektoru na zelené obstarávanie

Článok som konzultoval s Erikom Balážom, ktorý je známym ekológom a aktivistom a Ladislavom Hegyim, ktorý je taktiež známym environmentalistom, a obaja patria ku gestorom pre programovú kapitolu Životné prostredie, klimatická kríza a energetika. Článok som konzultoval aj s externou spolupracovníčkou programového tímu, krajinnou architektkou Zuzanou Hudekovou.

Klíma

Gro kapitoly sa točí okolo zmierňovania klimatických zmien a ich dopadov na naše životné prostredie. V súčasnosti ide naša krajina opačným smerom, ako ostatné vyspelé krajiny sveta. Slovensku dominuje výrazná ťažba dreva historicky nevídaných rozmerov, obnoviteľné zdroje energie hrajú u nás tretie husle, stále sme v prílišnej miere naviazaní na uhlie a urobili sme krok späť vďaka prechodu od vykurovania zemným plynom k vykurovaniu za pomoci dreva. Robíme príliš málo na to, aby sme minimalizovali vypúšťanie skleníkových plynov do ovzdušia a príliš veľa na to, aby sme likvidovali lesy, ktoré v sebe uskladňujú uhlík.

Klimatická zmena ovplyvňuje naše životné prostredie už dnes. V ostatných rokoch sme si mohli všimnúť akúsi stratu dvoch ročných období a zo zimy prechádzame priamo na horúčavy a z leta priamo na zimu. Nášmu krehkému ekosystému dominuje nestabilita, čo sa prejavuje v návalových vplyvoch počasia (v našich končinách ide najmä o silné lokálne zrážky, ktoré sú jednou z príčin povodní, ale zažívame aj dlhé obdobia sucha a vlny horúčav). Našim cieľom musí byť zminimalizovanie vplyvov klimatickej zmeny (udržanie oteplenia na úrovni 1,5°C) a zároveň adaptácia na tieto zmeny.

Aby sme zminimalizovali vplyv klimatickej zmeny na naše zdravie, životy, hospodárstvo a prostredie, je nevyhnutné, aby sme si stanovili ambiciózny plán postupného prechodu na bezuhlíkovú ekonomiku a adaptáciu na klimatickú zmenu (vyhlásime stav klimatickej núdze v podobe balíka opatrení, ktoré povedú ku konkrétnym zmenám právnych predpisov a spôsobu investičného rozhodovania štátnych inštitúcií). Bezuhlíková ekonomika neznamená, že hospodárstvo nebude tvoriť emisie skleníkových plynov, ale že tieto emisie klesnú na úroveň, ktorú dokáže naša krajina s jej lesmi a pôdou absorbovať.

Aby sme tieto ciele dosiahli, bude nevyhnutné spraviť zásadné zmeny v spravovaní lesov, nelesnej pôdy, chránených území, v energetike a v neposlednom rade aj v mysliach obyvateľov našej krajiny, keďže čo sa týka životného prostredia musíme ťahať za jeden povraz. Pre jednoduchšie zavádzanie zmien by malo dôjsť k obohateniu Ministerstva životného prostredia o agendu lesného hospodárstva a energetiky (z ministerstiev pôdohospodárstva a hospodárstva), čím by vzniklo Ministerstvo životného prostredia, klimatickej zmeny a energetiky SR. Aj preto obsahuje kapitola životného prostredia aj state o lesnom hospodárstve a energetike. Zlúčenie bude výhodou v prípade, že sa ministrom stane silne environmentálne zmýšľajúci odborník a vláda mu zabezpečí potrebné možnosti, ale na druhej strane v tomto kroku vidím aj riziko, lebo záujmy lesného hospodárstva a energetiky boli v našich podmienkach historicky v protiklade so záujmami ochrany životného prostredia.

Všetky kroky vlády a verejné investície budú posudzované z pohľadu ich vplyvu na klimatickú krízu a zamerané na znižovanie negatívnych vplyvov s využitím práce dlhodobo nezamestnaných. Vláda musí zo štátneho rozpočtu vyčleniť signifikantné zdroje, ktoré pôjdu na zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov v našom energetickom mixe (energetickým výzvam som sa venoval v tomto článku). Je absolútne nevyhnutné, aby sme zastavili drancovanie lesov a výrazne znížili ťažbu dreva na Slovensku, čo sa dá dosiahnuť jednak priamym vplyvom na štátne a vojenské lesy, ale aj daňou z ťažby dreva.

Aj keby sa nám podarilo prejsť na bezuhlíkovú ekonomiku, dôsledky zmeny klímy budú mať výrazný vplyv ešte nasledujúcich približne 100 rokov, a tak sa na tieto zmeny musíme pripraviť adaptačnými opatreniami. Na to bude potrebné rozšíriť podiel prirodzených lesov a bezzásahových zón, renaturovať vodné toky a mokrade, chrániť brehové porasty a zvýšiť rozmanitosť štruktúry krajinnej pokrývky. Bude potrebné prepracovať proces posudzovania vplyvov na životné prostredie a povoľovania stavieb a činností tak, aby sa zvýšila váha prvkov územného systému ekologickej stability a chránených území siete NATURA2000. Chránené územia európskeho významu sú u nás na druhej koľaji, a tak pomôže aj rozšírenie siete o územia s predmetom ochrany vodných druhov a ich biotopov. Veľký potenciál vidím vo vrátení sa k našej tradícii pestovania ovocných stromov, ktorú sme si zlikvidovali v ostatných desaťročiach.

Aby sme životné prostredie chránili skutočne dôsledne, je nevyhnutné, aby sme posilnili Slovenskú inšpekciu životného prostredia, ktorá musí mať dostatočné kapacity na napĺňanie svojich činností.

Lesy

V súvislosti so slovenskými lesmi dominujú súkromné záujmy nad verejným záujmom. Na lesy sa ešte stále pozeráme ako na plantáže, z ktorých získavame drevo, pričom to platí aj pre chránené územia. Príroda sa u nás chráni len na papieri a práve situácia s lesmi je katastrofická. Tým pádom idú dôležité funkcie lesa bokom. Ide napr. o prevenciu povodní a sucha, ochranu biodiverzity, zmierňovanie klimatických zmien či rozvoj turistiky, ktorá je u všetkých generácií najpopulárnejším slovenským športom. Keďže mnohé pozemky v chránených územiach sú súkromné, je nevyhnutné zvýšiť kompenzácie za obmedzenie vlastníckych práv, resp. začať diskusiu o odkúpení týchto pozemkov alebo ich výmene.

Ako som už spomenul vyššie, posilnené Ministerstvo životného prostredia by zastrešovalo aj štátne podniky spravujúce lesy, ktoré by sa rozdelili na 26 regionálnych podnikov pod správou lokálnych miest a obcí. Tieto podniky by nebolo možné privatizovať a každý región by si zodpovedal za stav svojich lesov, pričom by sa zabezpečila účasť miestnych obyvateľov na rozhodovaní o manažmente štátnych lesov. Na pozemkoch mimo chránených území by podniky hospodárili omnoho šetrnejšie k životnému prostrediu (žiadne holoruby, ale selektívna ťažba), pričom štátne pozemky v národných parkoch by prešli pod správu národných parkov a dominovali by v nich ekosystémové služby (t.j. zadržiavanie vody, uhlíka, atď.) s citlivo navrhnutým rozvojom turistiky. Na posilnenie chránených území je nevyhnutné, aby mali jednotlivé správy viac nezávislosti a kompetencií, a tak budú mať národné parky a chránené krajinné oblasti vlastnú právnu subjektivitu a centrála Štátnej ochrany prírody by im len pomáhala a neriadila by ich.

Pre zvýšenie finančných zdrojov pre ochranu životného prostredia je potrebné prehodnotiť systém výberu vstupného do národných parkov. Príklad Slovenského raja ukazuje, že obce majú záujem o vyberanie poplatkov, ale už nie na udržiavanie chodníkov, ktoré sú pod ich správou. Zdroje by mali plynúť správe národného parku a je potrebné otvoriť diskusiu o zavádzaní poplatkov aj v iných národných parkoch. Ak sa získané zdroje reinvestujú do dotyčného národného parku a ľudia budú cítiť pozitívne zmeny, tak to má zmysel.

Štátna ochrana prírody a príslušné správy chránených území potrebujú aj väčšie zdroje zo štátneho rozpočtu. Musíme vytvoriť systém rangerov, ktorí budú prítomní v chránených územiach, budú dohliadať na dodržiavanie právnych predpisov a budú mať silný mandát na zastavenie nekalej činnosti. Aby sme zvýšili stabilitu najcennejších lesov v chránených územiach je potrebné, aby výmera bezzásahových území dosiahla minimálne 5% rozlohy Slovenska. Takýmto prírodným prebudovaním lesov sa zvýši ich veková a druhová rôznorodosť, čím sa dosiahne vyšší stupeň stability lesa ako takého.

Voda

Voda je našou najcennejšou surovinou, a preto musíme zabezpečiť jej čo najdlhšiu akumuláciu v rámci územia Slovenska. To sa dá dosiahnuť prostredníctvom zlepšenia stavu našich lesov, zadržiavaním vody v lesných územiach, implementovaním opatrení pre vsakovanie vody v zastavaných územiach, úpravou vodných tokov, nádrží a výstavbou poldrov (pokiaľ sa vyčerpajú prírode bližšie riešenia).

Je potrebné prekopať stavebný zákon, aby investori boli prinútení rátať pri svojich projektoch so zelenými plochami, čo zabezpečí nový regulatív maximálnej nepriepustnosti v územnom plánovaní (stanoví sa maximálny podiel plochy, ktorá nebude prepúšťať vodu a zvyšná plocha bude slúžiť na vsakovanie dažďovej vody). Nové parkoviská budú mať predpísaný minimálny podiel pokrytia stromami, zvýši sa odvádzanie zrážkových vôd do terénnych depresií a zruší sa povinnosť vodonepriepustných povrchov pre parkoviská (zastaralé opatrenie na zadržiavanie prípadných únikov ropných látok, ktoré je v dnešnej dobe už bezpredmetné a neumožňuje vsakovanie dažďových vôd).

Na spopularizovanie využívania zrážkovej vody poslúži dotačný program na zachytávanie a využívanie zrážkových a odpadových vôd pre vlastníkov rodinných domov, bytových domov a záhrad. V žalostnom stave sú rozvodné siete pitnej vody, kde je potrebné zafinancovať kvalitnú diagnostiku a ochranu potrubí.

Ako som už spomenul vyššie, je potrebné revitalizovať vodné toky, aby došlo k zvýšeniu zadržiavania vody na území Slovenska. Z toho dôvodu je nevyhnutné prehodnotiť problematické úseky riek, ktoré by sa prepojili s novými alebo upravenými inundačnými zónami a novovybudovanými poldrami, pričom by sa prehodnotila existencia malých vodných elektrární, ktoré nemajú protipovodňovú funkciu a ich inštalovaný výkon je insignifikantný. Takéto prekážky zbytočne komplikujú migráciu rýb a obmedzujú rozvoj vodáckych športov (pilotný projekt by sa mohol odštartovať práve na rieke Hron). Vodné elektrárne, ktoré budú zachované, musia umožňovať bezproblémovú migráciu rýb, a preto je nevyhnutné, aby sa vybudovali nové a prerobili staré rybovody. Situácia na riekach sa musí pravidelne a dlhodobo monitorovať, čo platí zároveň pre nové a aj staré projekty.

Zaujímavým krokom je vytvorenie registra platných povolení na vodné stavby a povolení na osobitné užívanie vôd, vrátane povolení na odbery a vypúšťanie vôd, ktorý by bol verejne prístupný. Aj z mojich skúseností s výstavbou viem, že je lepšie, keď ľudia majú viac informácií o činnostiach a projektoch, ktoré sa riešia v ich okolí. Program dáva červenú novým veľkým priehradám, v čom by som bol rezervovanejší, lebo plánované výstavby na riekach Váh a Ipeľ majú svoje opodstatnenie a ponechal by som ich v stave výhľadových projektov. Projekt na Váhu mal posilniť lodnú dopravu na rieke a prečerpávacia elektráreň na Ipli by plnila aj protipovodňovú funkciu, čím by pomohla skrotiť stále nevyspytateľnú rieku. Na druhú stranu, program hovorí o zvýšení akumulačnej kapacity existujúcich nádrží, čo je jednoznačne pozitívny krok.

Medzi ostatné opatrenia patrí zákaz používania znečisťujúcich látok v poľnohospodárstve a lesníctve ak dôjde k ohrozeniu zdrojov podzemných vôd. Je potrebné pokračovať aj v rozvoji stokovacej siete s podporením prírodne blízkych systémov (koreňové čistiarne odpadových vôd).

Ovzdušie

Kvalitu ovzdušia na Slovensku ovplyvnili tri výrazné faktory: 1. útlm špinavého priemyslu, ktorý bol z výraznej miery zapríčinený tunelovaním podnikov 2. rozsiahlymi investíciami do odlučovačov a hlavných technológií prevádzok 3. odklonom od využívania uhlia v energetickom mixe. Za tohto stavu je prvoradé, aby mali ľudia oveľa viac ľahko dostupných informácií o kvalite ovzdušia, čo si vyžiada väčšie množstvo monitorovacích staníc a aj presnejšie rozbory jemných prachových častíc, ktoré so sebou prenášajú škodlivé látky. Novinkou je monitorovanie a regulácia pachov z priemyselných prevádzok, pričom najvypuklejším problémom na Slovensku sú papierne v Ružomberku.

Program ďalej spomína podporu aplikácie najlepšie dostupných technológií (best available technologies, ďalej len „BATs“), avšak treba si uvedomiť, že v prípade ochrany ovzdušia došlo v ostatných dvoch dekádach k výraznému sprísneniu limitov na vypúšťanie znečisťujúcich látok, industriálne prevádzky boli prinútené zainvestovať do čistejších technológií a implementácia BATs sa až tak neoplatí. Najlepšie dostupné technológie sú len o krôčik čistejšie, ako si vyžadujú normy, ale pri svojej dnešnej cene sa stráca efekt. Postupne sa dostávame na technickú hranicu znižovania limitov znečisťujúcich látok, a aj keď sa dá predpokladať, že v budúcnosti dôjde k ďalšiemu sprísneniu limitov, treba už myslieť na budúcnosť a nahrádzanie štandardných palív za čistejšie.

Nepriateľom číslo jedna je uhlie a jeho využívanie treba obmedziť ako vo výrobe elektrickej energie, tak aj pri centrálnom zásobovaní teplom a kúrení v domácnostiach. Nová vláda bude stáť pred veľkou výzvou transformácie regiónu Hornej Nitry od ťažby a spracovania uhlia na čistejšiu výrobu a cestovný ruch. Svojho času na vládu zatlačilo aj Progresívne Slovensko svojou úspešnou kampaňou nebanujme.sk, ktorá primäla vládu k záväzkom. Ukončenie spaľovania uhlia v teplárňach a domácnostiach sa má riešiť podporou environmentálne šetrnejších zdrojov, ale zároveň je nevyhnutné spraviť uhlie menej výhodným a na to existujú účinné páky.

Odpady

Problematika odpadov je výrazne závislá od ľudí samotných, ktorí sa musia držať starého hesla: reduce, reuse, recycle (redukuj, znovu používaj, recykluj). Ľudí táto problematika zaujíma, čo dokazujú aj štatistiky o zapojení sa Slovákov do separovaného zberu. Úpravou právnych predpisov a motivačnými finančnými nástrojmi sa dá podporiť rozvoj bezobalovej distribúcie, environmentálneho dizajnu, kompostovania a opätovného používania obalov a výrobkov. Nepriateľom číslo jedna v prípade odpadov sú jednorazové plastové obaly, ktoré treba zakázať, alebo zaviesť systém zálohovania. Problémom sú aj zdvojené obaly (napr. cukríky zabalené ešte jednotlivo) a obaly vytvorené kombináciou viacerých materiálov, ktoré sú len veľmi ťažko recyklovateľné.

Nie všade je zavedený množstvový zber, a tak je potrebné uviesť stav na pravú mieru a zabezpečiť, aby každý platil za svoje množstvo vyprodukovaných zmesových odpadov a mal ponížený poplatok o mieru zapojenia sa do separovaného zberu. Ľudia musia mať dostupnejšie zberné nádoby a zberné dvory, pričom je potrebné zvýšiť pokuty za nelegálne nakladanie s odpadmi a vyčleniť zdroje na odstraňovanie starých environmentálnych záťaží. Motivačné a postihové mechanizmy a poplatky musia viesť k zníženiu: tvorby odpadov, vytvárania čiernych skládok, skládkovania odpadov a k zvýšeniu miery separovania odpadov.

Recyklované materiály su spravidla drahšie, a tak je potrebné nájsť fiškálne a iné možnosti ich podpory, pričom zoznam bude určovať samotné Ministerstvo. Motivačné mechanizmy sú potrebné aj pre výrobcov, ktorí by chceli vymeniť obalové materiály smerom k lepšie recyklovateľným. Jedným z podporných nástrojov je aj zelené obstarávanie, ktoré prinúti verejný sektor, aby preferoval výrobky z recyklovaných meteriálov.

Moje skúsenosti s výstavbou potvrdzujú, že máme veľký neporiadok v systéme poplatkov súvisiacich s rozvojom, a preto je potrebné systém poplatkov zreformovať a získané zdroje nasmerovať do ochrany prírody. Jedná sa najmä o poplatky za trvalý a dočasný záber pôdy a dobývacích priestorov, deforestáciu, odbery a vypúšťanie vody a využívaní vody na výrobu elektrickej energie.

Je skutočne smutné, že v oblasti separovania biologicky rozložiteľných materiálov sme sa za 10 rokov ďaleko nepohli. Potrebujeme viac kompostární a bioplynových staníc, pričom bioplynové stanice musia využívať hlavne biologicky rozložiteľné odpady a energetické plodiny iba doplnkovo. Aj vďaka rozsiahlej plynofikácii krajiny je potrebné, aby sme zvýšili podiel biometánu v distribučnej sieti plynovodov. To si viem predstaviť stanovením výkupnej ceny biometánu, ktorá by fungovala na štýl výkupných cien elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie.

V niektorom z budúcich článkov sa budem venovať aj druhej časti programovej kapitoly, ktorá sa zaoberá energetikou.

Gestormi kapitoly Životné prostredie, klimatická kríza a energetika sú:

Erik Baláž – ekológ a aktivista

Martin Hojsík – environmentálny expert, europoslanec

Dominik Hatiar – odborník na zelené technológie a európske záležitosti

Ladislav Hegyi – environmentalista

Karel Hirman – energetický analytik

Daniel Mušec – analytik v oblasti životného prostredia

Tamara Stohlová – odborníčka na udržateľnú spotrebu a práva zvierat

Teraz najčítanejšie

Vladimír Olej

Zakladajúci člen hnutia Progresívne Slovensko a autor kníh Fire Worshipers: Samo's Empire a The Corner of Death: Czechoslovaks in the Second World War.