Denník N

Závoj klamu, desivé dezinformácie a úloha školy

Hovorí sa škola života. To je možno pre mňa samého argument, prečo som do názvu nedal „úloha školstva“. Veď pre žiaka je dôležitý práve učiteľ, ten konkrétky, ktorý dáva nielen informácie (ako suchý internet), ale ktorý sa dá vnímať ako ľudská bytosť, s citmi, ten, ktorý dáva príklad žitím, osobnosťou (napr. úspechom v živote, v práci). Teda žiak potrebuje učiteľa, potrebuje práve určitú istotu, spravádzanie životom. Ostatné si naštuduje, keď potrebuje. Vzťahy vyvolávajú emócie, reakcie, dialóg sa tvorí… Aj to sú potreby bežných ľudí, potreba vnímať emócie, schopnosť porozumieť im. Škola, s učiteľom, ktorý vie nielen poskytnúť istotu, poriadok, ale dáva i otázky, narúša ten „samozrejmý svet“. Myslím si, že škola má hlavnú úlohu ukázať radosť z poznávania pravdy. Ukázať školu života. Možno sa mnohí zasmiali…

Bol som nedávno na dvoch akciách a obe boli vlastne fajn.

Pozitívne. Prínos.

Dosť podobná téma  ako to u Lukáša  Likavčana (prostredie siete) bola včera pre školy v ULIB a dostal som sa tam asi náhodou, cez pozvanie …cez „sieť“.

Tento článok má byť skôr pomoc na šírenie myšlienky: www.nenalet.im

Je to celé fajn. Podarilo sa niečo uskutočniť a to treba oceniť.

Čo mi však vadí je ten úzky pohľad, ktorý je možno v niečom až desivý.

Či to, že náš svet bude svetom IT, globálny a „studený“.

Vychádzam zo zážitku, keď som sa včera podvečer prešiel po dosť nerozvinutej časti Petržalky. Funguje to tam na žitie minimálne 30 rokov a ľudia, dospelí, si zjavne zvykli na prechod od zastávky MHD po neosvetlenom chodníku, na pohľad na zapýrenú trávnatú plochu s náletovou zeleňou, a možno sú radi, že je tam už nový asfalt a nechodia po blate a lístí. Lebo i na takú cestičku som potom popri ceste druhej triedy, v polotme pod reflektormi áut, natrafil a bol rád, že som nespadol do nejakej jamy, …kto by ma tam našiel…

Ak to teda zoberiem takto, čo ponúkame deťom, keď v princípe (podľa mňa – ako ide i vo vede) má ísť v živote o hľadanie pravdy, krásy, mať radosť z poznania ..epistéme…aby sme si dokázali zlepšovať život v spoločenstve.

Je teda také žitie, keď z práce idem do obchodu, potom domov, zapnem média a sledujem informácie (ak nie skôr zábabu) tým životom v spoločenstve, ktoré chcem vďaka poznaniu pravdy a krásy zmeniť?

Mne sa zdá to sploštenie života, oblasť spoznávania žitia, vedy na to, že kriticky sledujem zdroj informácie, ktorá sa mi predkladá ako pasívnemu prijímateľovi, desivé.

Či je fotka upravená, komu slúži manipulácia…keď som „podozrievavy“,  časom paranoidný, a hrám hru, ktorú mi niekto nareguloval ako členovi „big dát“. Že som vlastne v stave mimo spoločnosti (oni sú tí, ktorí „davaju“, určujú podmienky, a ja ten, ktorý musí byť opatrný).

Chýba mi tam jasne povedané, prečo je tá „šedá zóna“ vymedzené pre veľkú časť spoločnosti – tam, medzi demokraciou a radikalizmom – nebezpečná.

Môj názor, že tie hybridné vojny, tou relativizáciou hodnôt, pravdy, klamu, vlastne znechucujú ľudí v práve žiť normálny život. Mať názor a ísť napr. voliť.

Čím menej ľudí ide voliť, tým skôr mi k víťazstvu stačia „podriadení“. (viď voľby v samospráve, kde stačí veľakrát na sídlisku s počtom 100 000 občanov i 3500 hlasov a je niekto starosta…).

Škola má asi učiť mysleniu. Rozvoj duše. Osobnosti. (čitateľ sa možno smeje…).

Spoločnosť zas zapojiť vylúčených. Nemáme sa asi smiať tým, ktorí vždy uveria autoritárskemu vodcovi, ale ich v dialogu, vďaka kultúre demokracie, ktorá sa tu pestuje už roky….združiť…niečo ponúknuť (napr. nielen slobodu, ale i istotu (napr. pouličné osvetlenie…)).

Veď, čo je to kritické myslenie?

Podľa mňa začína tam, kde i u vedca či umelca jeho myslenie. Teda u zvedavosti. Vníimam, pozorujem, dávam si otázky…mám čas… Skúmam najskôr nezaujate, pozorujem… Mám nejaké pocity, zdieľam, vymieňam si názor, agora, dialóg…

Vyzerá to teda tak, že úloha školy je rozvíjať filozofa…

Teda možno mi tam chýbaju nejaké odkazy na iné stránky na internete, ktoré sa venujú edukacií detí hravou formou, ponúkajú príbeh poznania, napr. chémie, či umenia. Možno i v anglickom jazyku…

Teda ak to porovnam s  Lukášom Likavčanom, kde to malo presne ten filozofický základ, schopnosť pozrieť sa na samotné formy, model, kde sa reguluje naše správanie a myslenie už tým, že niekto sa snaži o zisk. Snaží sa napríklad ušetriť náklady na preprave napr. jablk z Brazilie (kde zistí, že to je lacnejšie doviesť ako u nás dopestovať)… a do toho sa jednoducho človek narodí, je regulovaný… buď má zdroje, prostriedky, buď ho spoločnosť počúva,  rešpektuje, alebo ignoruje… hodnota nie človek, ale peniaze, moc…

Alebo regulácia rytmu života cez grafikon MHD, riadené odchody liniek cez GPS (kontrola času). Alebo šírenie virtuálneho sveta samotným globálnym internetom…ktorý môžeme, ako sa zdá len skúmať, či je niečo upravené, schválne skreslené,  a čo nie…

Kto dočital až sem…tak ide vlastne o to, mať možnosť slobodne ísť von (bez ohrozenia kyslým dažďom). Von, sám na vlastnej koži vnímať – i kritickým myslením, či je mi príjemne, či teplo, sledovať, čo vidím, či netreba poliať zeleň (fľašu s vodou mám, veď pitný režim…), či pršalo …a kedy…a tak…

O to ide i OZ Presadíme s rôznym programom pre každého… sme na sieti…:-)

PS (doplnene 16 42h): Pre zaujimavost, co je za informaciou,,,..a tu znamy Doc. Pinc. prave cca. v 30 min. hovori z prednasky Jana Patocku o tom co je slovo, co je informacia, kde je skusenost a kde je skutocnost…:-)

https://www.youtube.com/watch?v=HfRHHl5YiEc&t=2932s

Teraz najčítanejšie