Kritizujeme Facebook a Google, ale pritom ich potrebujeme. A to je ten problém.

Google a Facebook pomáhajú prepájať ľudí z celého sveta. Poskytujú zásadné služby pre miliardy používateliek a používateľov, ktorí sa vďaka nim môžu zmysluplne zúčastňovať na ekonomickom a spoločenskom dianí. Na prístup k internetovým službám sa spoliehajú aj pri uplatňovaní svojich ľudských práv – a mnohé nástroje im na to ponúkajú práve Google a Facebook.

Prístup na tieto platformy je zdanlivo zadarmo, avšak namiesto poplatku platia jeho používatelia a používateľky poskytovaním osobných údajov. Tie sú následne analyzované a ľudia sú podľa nich začlenení do skupín s predpokladanými charakteristikami a záujmami. Primárnym cieľom je zisk z reklamy. V správe Amnesty sa uvádza, že tieto platformy zbierajú a speňažujú osobné informácie v rozsahu, ktorý je nezlučiteľný s právom ľudí na súkromie.

Obchodný model založený na sledovaní súkromia zároveň ohrozuje ďalšie práva, ako napríklad právo na slobodu prejavu, právo na slobodné myslenie a názory či právo na rovnosť a život bez diskriminácie.

Správa je adresovaná v prvom rade vládam, od ktorých požaduje zavedenie regulácií pre toto odvetvie. Všetkým ostatným pripomína, aby sme venovali dostatočnú pozornosť tomu, akú rolu v ňom zohrávame.

My v Amnesty sme od týchto platforiem závislí podobne ako veľké korporácie, politické strany či drobné lokálne podniky – všetci totiž potrebujeme oslovovať svoje publikum a želáme si, aby bolo aktívne a rozrastalo sa. A práve rastúca moc Facebooku a Googlu je dôvodom, prečo sa im Amnesty venuje vo svojej správe.

Aké máme možnosti? Opustiť tieto platformy si jednoducho nemôžeme dovoliť. Už dávno nie sú len akýmsi virtuálnym námestím, kde trávite svoj voľný čas; sformovala sa z nich skôr centrálna obchodná štvrť. Nájdete tam nielen svoju banku, ale aj lekára, ktorý vás bude operovať. Jednotlivé dieliky dohromady vytvárajú celé mestá a dediny.

Presunúť v tejto chvíli našu prácu mimo Facebooku a Googlu by nebolo správne. Takéto rozhodnutie by malo negatívne dôsledky pre ľudské práva, pretože by sme už viac nedokázali osloviť toľko ľudí ako dnes. V tomto sú skrátka bezkonkurenčné.

To najetickejšie, čo môžeme v tejto situácii urobiť, je otvorene hovoriť o našej dileme a o tom, ako k tomuto problému pristupujeme. Naďalej budeme túto tému prinášať svojmu publiku.

Pracovníci a pracovníčky reklamného priemyslu zvyknú hovoriť, že ku hegemónii Facebooku a Googlu nejestvuje alternatíva. Akoby pri tom zabúdali, že Silicon Valley je postavené na príbehu podnikavcov, ktorí začínali v garáži. V nadchádzajúcich mesiacoch a rokoch môže tak isto prísť niečo nové, obzvlášť ak tomu bude priaznivo naklonené legislatívne prostredie.

Gigantov z oblasti informačných technológií by to malo povzbudiť, aby sa reformovali. Práve oni boli pred rokmi katalyzátormi slobody, dokonca zohrávali významnú úlohu pri zvrhnutí diktátorov. Táto povesť im vydržala relatívne dlho. Dnes však pôsobia ako súčasť prepojenia veľkých korporácií a politických záujmov. To im dočasne prináša zisk, ale zároveň vytvára príležitosť pre nováčikov na scéne.

Nepochybne je množstvo ďalších subjektov, ktoré si tak ako Amnesty lámu hlavu nad tým, ako tento tvrdý oriešok rozlúsknuť. My sa pokúšame nájsť rovnováhu medzi našou úlohou šíriť informácie týkajúce sa ľudských práv k čo najväčšiemu publiku a utrácaním peňazí v prospech spoločností profitujúcich zo sledovania online aktivity. S každým ich škandálom pritom pre nás narastá riziko straty dobrého mena.

Veľké spoločnosti z oblasti informačných technológií dnes pracujú spôsobom, od ktorého nie je možné oddeliť množstvo ich problematických záujmov. Vzhľadom na to, že prevádzkujú aj rozsiahle lobingové kampane tých istých vlád, ktoré by ich pôsobenie mali regulovať, je odôvodnený predpoklad, že samy sa dobrovoľne obmedzovať nezačnú. Preto sme zriadili pracovnú skupinu, ktorej úlohou je hľadať možnosti, ako by v budúcnosti mohlo fungovať šírenie informácií a angažovanie verejnosti. Chceme komunikovať s ľuďmi z rozličných odvetví, ktorí sa touto témou zaoberajú. Chceme prekonať skeptické tunelové vnímanie. Neváhajte, prosím, a spojte sa s nami, ak si myslíte, že aj vy by ste nám k tomuto cieľu mohli pomôcť.

Stojí pred nami vysoká a strmá hora. Ale my ju zdoláme. Jednou rukou si pri tom budeme zapchávať nos a v druhej niesť transparent s nápisom, že chceme sociálne a informačné siete, ktoré budú fungovať inak.

Reguláciu gigantických IT spoločností by uvítalo až 7 z 10 ľudí. Obávajú sa zneužitia svojich osobných údajov.

Sedem z desiatich ľudí (73 %) chce, aby vlády zabezpečili prísnejšiu reguláciu korporácií v oblasti informačných technológií, vyplýva z prieskumu verejnej mienky, ktorý na podnet Amnesty International zrealizovala spoločnosť YouGov. Výrazná väčšina ľudí (71 %) má obavy z toho, že spoločnosti ako Facebook a Google zbierajú a používajú ich osobné údaje.

Prieskumu, ktorý zisťoval názory respondentov a respondentiek na súkromie na internete a veľké IT spoločnosti, sa zúčastnilo takmer 10 000 ľudí z deviatich krajín:  Brazílie, Dánska, Egypta, Francúzska, Nemecka, Indie, Nórska, Juhoafrickej republiky a Spojených štátov amerických.

„Výsledky prieskumu hovoria jasnou rečou – veľkú väčšinu ľudí znepokojuje, akú moc majú veľké IT korporácie nad ich životmi. Želajú si, aby štáty zaviedli opatrenia, ktoré budú činnosť týchto spoločností regulovať,“ povedala Tanya O’Carroll, riaditeľka programu Amnesty Tech. „Ľudia preukázateľne odsudzujú takýto zber a používanie našich osobných údajov a chcú, aby korporácie v oblasti informačných technológií prestali pošliapavať naše právo na súkromie.“

Respondentky a respondenti, ktorí sú znepokojení zbieraním osobných údajov, sa najviac obávajú porušenia svojho práva na súkromie (62 %), pričom väčšinu (59 %) znepokojuje aj strata kontroly nad svojimi osobnými informáciami. Viac ako polovica znepokojených (51 %) sa obáva, že záznamy o ich aktivite na internete môžu prezrádzať veľa z ich súkromia, a takmer tretina (32 %) má strach, že zozbierané osobné informácie by mohla proti nim použiť štátna moc.

Internet je dnes postavený na centralizovanom obchodnom modeli, ktorý zbiera osobné dáta, aby z nich vytváral podrobné profily ľudí a na ich základe im adresoval reklamu, a ktorý takmer 8 z 10 ľudí (77 %) považuje za vážny problém. Na upresňujúcu otázku, čo im na tomto obchodnom modeli prekáža, 6 ľudí z 10 (59 %) odpovedalo, že ide o hrubý zásah do súkromia. Viac ako polovica (53 %) sa obáva toho, že ľudia takto môžu byť nevedomky ovplyvnení neférovou politickou kampaňou. Takmer polovica (48 %) má obavy z cielenia reklamných kampaní na ľudí v najzraniteľnejšom rozpoložení.

V Spojených štátoch amerických, kde v súčasnosti prebiehajú politické kampane k budúcoročným prezidentským voľbám, 3 zo 4 opýtaných (75 %) odpovedali, že vytváranie podrobných osobných používateľských profilov a predaj prístupu k nim tretím stranám vnímajú ako problém. Spomedzi nich ďalej 6 z 10 (61 %) vyjadrilo obavu, že ľudia môžu byť nevedomky ovplyvnení neférovou politickou kampaňou.

„Škandály ako odhalenie spoločnosti Cambridge Analytica v súvislosti s jej neoprávneným zberom osobných údajov o miliónoch ľudí vážne poškodili dôveru verejnosti v IT spoločnosti,“ povedala Tanya O’Carroll. „Teraz je potrebné, aby vlády zakročili proti manipulatívnej, cielenej online politickej reklame. Náš prieskum ukazuje, že ľudia jednoducho nedôverujú veľkým IT spoločnostiam natoľko, aby akceptovali, že práve ony by mali určovať politickú debatu.“

Takmer polovica opýtaných (49 %) pristupuje opatrne k zdieľaniu svojich osobných informácií cez internet. Viac ako tretina (37 %) sa pri vyhľadávaní vyhýba určitým kľúčovým slovám alebo internetovým stránkam kvôli obavám zo zaznamenávania ich online aktivity. Rovnaký podiel (37 %) tvoria ľudia, ktorí sa rozhodli nepoužívať nejakú internetovú platformu kvôli obavám zo zneužitia osobných údajov. Na týchto výsledkoch prieskumu verejnej mienky sa ukazuje, že permanentný dohľad IT korporácií ochromuje slobodný prístup ľudí k informáciám na internete. Skoro tretina respondentov a respondentiek (32 %) používa nástroje, ktoré slúžia na znižovanie možnosti sledovania ich online aktivity.

Výsledky prieskumu tak podporujú závery analýzy Amnesty, podľa ktorej základný obchodný model Facebooku a Googlu predstavuje systémové ohrozenie ľudských práv.

Amnesty International preto vyzýva vlády, aby preverili obchodný model založený na sledovaní súkromia ľudí a zaviedli opatrenia na ochranu obyvateľstva pred porušovaním ľudských práv zo strany IT korporácií. Prvým krokom musí byť zavedenie legislatívy, ktorá spoločnostiam nedovolí podmieňovať prístup k službám, ktoré prevádzkujú, „poskytnutím súhlasu“ používateľov a používateliek so zberom, spracovaním alebo zdieľaním osobných údajov a informácií na marketingové účely.

Autorom je Osama Bhutta, riaditeľ Amnesty International pre marketing a komunikáciu. Z anglického originálu preložila Elena Teplanová.

Ak sa vám páči, čo robíme, sledujte nás na Facebooku a Instagrame a majte vždy aktuálne informácie o našej práci a petíciách. Ďakujeme!