Denník N

Udržateľná mobilita

Source: pinterest.com
Source: pinterest.com

Pohľad na riešenie dopravy s ohľadom na súčasný stav a vývoj životného prostredia. Návrh na zamyslenie sa.

Čoraz viac ľudí si v súčasnosti uvedomuje svoju zodpovednosť voči nášmu životnému prostrediu. Príroda nás formou (globálneho) otepľovania upozorňuje, že sme už ako pacienti, ktorých priviezli do nemocnice, neuvedomujeme si to, stále sa nechceme správať zodpovedne a naopak, ešte si sami priškrcujeme hadičky, ktorými dostávame kyslík a výživu.

Jednou z oblastí, kde musíme zmeniť svoje konzumné a nezodpovedné návyky, je doprava. Roky sme boli zvyknutí, že sa musíme fyzicky prepraviť na miesto, kde pracujeme, chodíme do školy či ordinuje lekár.  Autom, autobusom, vlakom, prípadne iným dopravným prostriedkom. No v ostatnom čase najmä autom. A najlepšie každý sám, veď na to máme. Naozaj? Nepýtam sa na peniaze. Ale naozaj máme na to, aby každý obyvateľ našej krajiny sadol do auta a odviezol sa tam, kam chce? Až keď politici dobudujú všade nové a široké cesty, aby sme sa na ne všetci zmestili? A to, že každé auto znamená ešte viac úmrtí, že každý kúsok cesty a parkoviska najskôr naakumuluje teplo a následne ho vyžiari do atmosféry, to nám vôbec nevadí? Vedci a ekologickí aktivisti si vymýšľajú? Máme radšej veriť nezodpovedným politikom, ktorých usvedčili z klamstva aj v iných oblastiach? Či sme presvedčení, že ešte stále máme čas? Možno ľudia v mojom veku ešte prežijú pár desiatok rokov života s tým, že sami pocítia, ako sa ešte viac zvýši priemerná teplota, zažijú potopy a suchá, konečne sa budú môcť pochváliť susedom, že aj im priniesla veterná smršť na záhradu strechu zo vzdialeného logistického parku. A čo naše deti? Čo zanecháme im?

Preto si myslím, že sa musíme od základu zmeniť. Miesto dopravy dnes viac uvažujeme o mobilite. Potrebujeme zvažovať alternatívne druhy dopravy, ktoré sú čo najpriateľskejšie k nášmu životnému prostrediu. No mobilita nie je len o tom, ako sa dostať z miesta A na miesto B. Je aj o tom, že sa nemusíme fyzicky prepravovať, aby sme mohli pracovať, učiť sa, či prežívať kultúrny zážitok. Moderné technológie nám umožňujú priniesť všetko priamo do nášho domova, alebo jeho blízkosti.

1         Minimalizujme potrebu prepravovať sa

V prvom rade musíme všetci, vrátane skostnateného štátu a jeho zamestnancov , začať  podporovať prácu z domu a teleprácu. Použitie to nemá len v prímestských oblastiach, kde sú časté dopravné zápchy. Pomôcť nám to môže aj v oblastiach, kde ľudia nemajú k dispozícii vyhovujúce dopravné spojenia. Prečo by sme nemohli začať budovať teleškoly, v ktorých by sme virtuálne prepojili učiteľov, ktorí ostatnú doma, so žiakmi, ktorí tiež ostanú doma, nech je to kdekoľvek na Slovensku? Viete si predstaviť vyučovaciu hodinu, kde učiteľ je zo stredného Slovenska a žiaci od Sniny až po Skalicu? Ja áno. Je to určite lepšie, ako keď má rodina s nízkymi príjmami problém zaplatiť dieťaťu každodennú cestu do vzdialenej školy, kde je aj tak nízka kvalita výuky. A podobne už dnes vieme riešiť bežné návštevy  u lekára, na pošte či úrade.

Podobne to platí aj pre prepravovanie za voľnočasovými aktivitami. Nemusíme sadnúť do auta, aby sme sa prepravili napr. do vylešteného fitka, ktoré je súčasťou obrovského nákupného centra. Pokiaľ máme bližšie podobnú možnosť, len nie je tak atraktívna, skúsme si porovnať rozdiely v uhlíkovej stope oboch možností. Viem, že to (zatiaľ) nie je prirodzené. Alebo si môžeme sadnúť na bicykel, či si ísť radšej zabehať.

2         Nenasadajme do auta pri každej príležitosti

Nájdite podstatný rozdiel medzi týmito dvomi vetami:

  • Potrebujem odviesť dieťa do školy.
  • Potrebujem odviezť dieťa do školy.

To prvé je často v prípade malých detí nutnosť. To druhé môže byť nutnosť v prípade, že je škola v susednej obci. Ale určite nemusíme sadať do auta každé ráno, pokiaľ je škola od nás vzdialená niekoľko stoviek metrov. Deti chodia radi do školy peši. Ak na to majú príležitosť. Skúste si do vyhľadávača zadať Pešibus. S touto iniciatívou vyhrali aktivisti z Novák jednu z cien kampane Európsky týždeň mobility v roku 2019, ktorého témou  bola Bezpečná chôdza a cyklistika so sloganom PREJDIME SA SPOLU!

Podobne to platí v prípade, že ideme len na poštu, nákup či k lekárovi. Viem, že u niektorých to nie je tak jednoduché. Ale u mnohých to možné je a závisí to len na tom, ako veľmi chceme a sme ochotní sa obmedziť, vymaniť sa z každodennej pohodlnosti. Každoročne nám pribúdajú kampane typu Do práce na bicykli, Do školy na bicykli či Do obchodu na bicykli. Každoročne sa pridávajú ďalší a ďalší ľudia, tak prečo nie aj vy. Platí, že prejdením 4 kilometrov na bicykli ušetríme približne 1 kilogram CO2. Prosím Vás, poťažkajte si v ruke 1 kilogram a očami si odmerajte vzdialenosť 4 kilometre. Stojí to za to.

3         Budujme modernú infraštruktúru pre udržateľnú mobilitu

Z domu do práce to mám vzdušnou čiarou približne 5 km. Autom, po diaľnici asi 9 km. Časovo to môže trvať od 10 minút po niekoľko desiatok minút v závislosti od aktuálnej dopravnej situácie. Niet pracovného dňa, keby v dopravných správach nespomínali situáciu pri Metre v Ivanke pri Dunaji. Ak by som chcel ísť verejnou dopravou, bude mi to väčšinou trvať ešte dlhšie, pretože sieť nie je vybudovaná v rozsahu pokrývajúcom všetky potreby. Ani v prípade kombinovania rôznych druhov dopravy to nie je ružové. Preto často uprednostňujem bicykel. Žiaľ, som ovplyvnený rôznymi obmedzeniami. Pokiaľ mi to umožňuje počasie, používam radšej horský bicykel a idem po poľných chodníčkoch. Občas sadnem aj na cestný bicykel, ale to len preto, že som extrémne odolný voči stresu, ktorý vytvára vysoká intenzita automobilovej dopravy na vjazde do Bratislavy. Väčšina ľudí sa bojí používať bicykel a je to oprávnený strach. Preto musíme začať budovať infraštruktúru pre všetkých, ktorí sú ochotní sa odtrhnúť od auta. Je to rozsiahly komplex často aj drobných opatrení, ktoré pomáhajú tým viac, čím viac sa ich zrealizuje. Klasický synergický efekt, na ktorý u nás na Slovensku často zabúdame.

Svojim príkladom chcem len priblížiť realitu. Nestačí, ak budeme čakať na štát, že vybuduje diaľnice, rýchlostné cesty a vysokorýchlostné železničné spojenie. Naopak. Šetrime prostriedky a zdroje na tisíce malých stavieb, ktoré samosprávam a iným investorom pomôžu vybudovať sieť chodníkov pre chodcov a cyklistov v sídlach, kde žijeme. Presviedčajme zamestnávateľov, že je efektívnejšie investovať do stojísk pre bicykle, vybudovania spŕch a prezliekarní, ako do parkovacích domov pre autá. A ani tu nezabudnime na možnosť pracovať z domu. J

Nie všetci ľudia chcú používať bicykle. Preto je dôležité, aby štát, samosprávy, zamestnávatelia i zamestnanci podporovali verejnú dopravu. V prvom rade treba zmeniť pohľad, že verejná doprava je určená pre slabšie sociálne vrstvy. Veď to už aj tak nie je pravda, všetci chodia autom. L Ale vážne.

Treba nakúpiť množstvo vlakov a začať intenzívne využívať existujúce železnice. Pokiaľ si nevieme poradiť sami, pozrime sa, prosím, do vyspelého sveta. Učme sa od lepších, kopírujme a vylepšujme ich existujúce riešenia. Neviem prečo, ale všade sa mi chce doplniť – nekradnime. Tu sa tomu už nedalo vyhnúť.

Na cestách treba uprednostňovať autobusy zabezpečujúce hromadnú prepravu osôb. Prestaňme diskriminovať ľudí v autobusoch na úkor ľudí v autách. Urobme to presne naopak. Nebudujme v mestách a obciach utopené zastávky autobusov, aby mohli všetky autá vezúce väčšinou len jednotlivcov predbiehať pasažierov autobusov a ďalších prostriedkov hromadnej dopravy, ktorí pomáhajú chrániť naše životné prostredie. Nepoužívajme výhovorky, prečo tak musíme urobiť. Priam naopak. Hľadajme ďalšie bariéry, aby sme vodičov z áut vypudili. Aj ja som vodič, aj ja mám rád pohodlie. Ale viac mi záleží na tom, čo dýchame a čo zanecháme našim deťom a ďalším generáciám po nás.

Úplne zmeňme pohľad. Vybudujme chodníky tak, aby čo najviac skrátili cestu peším, prerušili cesty pre autá, išli krížom cez križovatky. Opäť pripomínam. Nevyhovárajme sa, že to nejde, že to nemáme v legislatíve. Zmeňme legislatívu a začnime to zavádzať najskôr na vedľajších cestách, v blízkosti škôl a všade tam, kde sa dá očakávať veľký pohyb ľudí. Veď na sídliskách už čosi podobné (hrby) máme.

Náš cieľ musí byť dostať v čase dopravných špičiek čo najviac ľudí mimo áut. Na to im treba vytvoriť také podmienky, aby sami buď presadli do prostriedkov verejnej dopravy, alebo aby používali alternatívnu dopravu (chôdzu, bicykel, kolobežku a pod.), alebo aby si vyskúšali ich kombináciu. Potom nebude ani pre nás nemožné dosiahnuť to, aby chodilo po našich mestách a obciach oveľa viac ľudí peši a na bicykli ako autom, ako sa to podarilo v Holandsku či Dánsku. Bývalý starosta Kodane aktívny v oblasti infraštruktúry a životného prostredia tvrdí, že stačí budovať vyhovujúcu a bezpečnú infraštruktúru a tí, ktorým je určená, ju budú používať. Doposiaľ sme všetko podriaďovali autám. Poďme sa odteraz zamerať viac na ľudí.

4         Dokončime významné magistrály prepájajúce veľké vzdialenosti

Aj napriek predchádzajúcim návrhom je stále potrebné urýchliť na Slovensku dobudovanie diaľnic, pretože na prepravu tovaru a osôb na dlhé vzdialenosti neexistuje iná alternatíva. Diaľnice treba napojiť na medzinárodnú sieť v súlade s prioritami stanovenými EÚ a plánmi dohodnutými s našimi partnermi. Postupne, bez zbytočných zdržaní, opravme a udržujme aj ostatné pozemné komunikácie, pretože niektoré sú ozaj v katastrofálnom stave. Ale súčasne začnime kontrolovať ich používanie, aby sme zabránili ich ničeniu nadrozmernými nákladmi. Dajme dopravnej polícii a správcom ciest právomoci  a k dispozícii technické prostriedky, aby sme z ciest v čo najkratšej dobe vyhnali neserióznych prepravcov, ktorí uprednostňujú vlastný zisk pred bezpečnosťou a záujmami nás všetkých.

Obdobne sa treba postaviť k obnove a rozvoju železničnej infraštruktúry. Cieľom musí byť čo najrýchlejšie zvýšenie prepravných kapacít tam, kde je to najpotrebnejšie, pri zachovaní alebo zvýšení bezpečnosti. Na železniciach treba zlepšiť aj komfort cestujúcich vo vlakoch a v priestoroch, kde do vlakov nastupujú, alebo z nich vystupujú. Bezpečnosť, plynulosť, hospodárnosť a minimalizácia vplyvu na životné prostredie, to sú výkonnostné indikátory, ktoré platia pre všetky druhy dopravy. Ľudia potrebujú čo najskôr opätovne nadobudnúť dôveru v železničnú dopravu, dôveru v to, že vlaky ich prepravia bezpečne a budú premávať v súlade s cestovným poriadkom. Inak môžeme zabudnúť, že ľudia presadnú na vlak.

Myslime vždy strategicky a v prospech celého Slovenska. Plánujme tak, aby nás budúce zmeny stáli čo najmenej. Majme pripravenú víziu, akým smerom pôjdeme ďalej a napĺňajme ju postupne, v súlade s logicky stanovenými prioritami. Medzi také nepatrí určite prístup v duchu kam vietor, tam plášť, ako sme to videli pri dvoch predchádzajúcich vládach. Priority sa nesmú meniť podľa toho, kto je práve vo vláde, prípadne v blízkosti čieho priemyselného parku sa práve výstavba realizuje.

Vyberajme a dlhodobo podporujme odborníkov na rozhodujúcich miestach, nie kamarátov či iných prisluhovačov. Vždy majme na pamäti, že aj my či naši blízki budeme v budúcnosti používať infraštruktúru, a preto majme vždy na pamäti bezpečnosť, životy a zdravie ľudí.

5         Musíme prijať aj reštriktívne opatrenia

Doprava, ktorá nie je priateľská k životnému prostrediu, nesmie byť lacná. To je súčasť úspechu v krajinách, kde sa už vydali cestou udržateľnej dopravy. Staré autá, dieselové autá a autobusy, to všetko musí čo najskôr zmiznúť z povrchu zemského. Pokiaľ budú mať ľudia alternatívu (o tom som písal vyššie), budú o niečo ľahšie prijímať svoj diel zodpovednosti za životné prostredie pre nich samotných a pre ich potomkov. Tejto zodpovednosti sa nedá zbaviť, žiadna výnimka z nej sa nedá kúpiť. Mnohí ľudia budú zrejme najskôr nahnevaní. No pokiaľ budú schopní sa auta úplne zbaviť, čoskoro zistia, že s ním odišli aj mnohé skryté náklady. A predstavte si, že by ste sa mohli opäť rozhodnúť, ako chcete využívať priestor, kde väčšinu času stojí vaše auto. Auto je jednou z najhorších

Teraz najčítanejšie

Marián Mališ

Odborník v oblasti medzinárodnej leteckej dopravy, občiansky aktivista a kandidát za PS/Spolu.