Denník N

Lubyová opäť ukázala hodnotovú plytkosť.

Menovanie Martiny Lubyovej na post ministerky školstva sprevádzali veľké očakávania, najmä v odborných a akademických kruhoch, kde mala určitý kredit. Áno, mala. Avšak to, čo predviedla za dva roky pôsobenia v úrade, ho významne skresalo a to, čo odkazuje akademikom dnes, zmietlo aj jeho zbytky.

Facebookové vyčíňanie neomarxistu Blahu je povestné. Okrem toho, že rád hejtuje (najnovšie prokurátora), vo svojich príspevkoch otvorene propaguje diktatúry potláčajúce ľudské práva a rád spomína aj na staré časy socializmu s priam detinskou nostalgiou.

Na jeho výplody o anexii Krymu musel v minulosti reagovať aj minister zahraničných vecí či predseda vlády. Jednou z jeho posledných perál boli útoky na novinárky Tódovú a Hanzelovú, za ktoré si už vyslúžil aj medzinárodné opovrhnutie od International Press Institute.

Práve po posledných Blahových excesoch zareagovala (konečne) aj jeho zamestnávateľská inštitúcia Slovenská akadémia vied, ktorá by mala, aj podľa vlastného kódexu, zachovávať tie najvyššie štandardy korektnosti. Predsedníctvo SAV sa dištancovalo od jeho výrokov a vyzvali ho k zváženiu zotrvania v akadémii.

Prekvapením bola promptná reakcia ministerky Lubyovej, ktorá okamžite zahriakla svojich kolegov zo SAV a apelovala na ich apolitickosť (?) Vraj na to majú etickú komisiu. Aké plytké!

A nebezpečné, najmä v dnešnej, defraudantmi traumatizovanej, spoločnosti. To, čoho sme na Slovensku svedkami, sa dá bez preháňania nazvať morálnou  apokalypsou. Totálny rozvrat hodnôt, kedy sa už stierajú hranice medzi zákonom a zločinom, pravdou a lžou, a hlavne, vytráca sa viera v elementárnu spravodlivosť, poctivosť a slušnosť.

Spomeňte si, keď sa Slovensko zabávalo na plagiátorstve predsedu parlamentu, Lubyová sa postavila k problému opäť bezhodnotovo a alibisticky. Šéfka rezortu, ktorý sa stará o výchovu a vzdelávanie mládeže, akademička, ktorá vie presne o čom by mala byť vedecká práca a preukazovanie odbornosti. Vraj nejaké chyby v citovaní a odlišné kritériá v minulosti. Taká morálna ekvilibristika už nenechala chladnými ani učiteľov.

Takže veľké očakávania narazili na politickú realitu. V rezorte máme bábku SNS, ktorá navyše robí jeden lapsus za druhým. Oklieštené kvázi reformy, nedotiahnutá transformácia SAV. Neschopnosť čerpania eurofondov a hrozbu ich prepadnutia zachraňujeme ich presunom pod iné rezorty, čo je pre podvyživené školstvo doslova morovou ranou. Neplatenie členských príspevkov do CERN-u, či netestovanie finančnej gramotnosti v PISA sú už len čerešničkou na torte. Odborná neschopnosť, organizačná nemohúcnosť a až nepochopiteľná morálna povrchnosť sú charakteristickými črtami pôsobenia ministerky Lubyovej. Bohužiaľ, pozitíva sa hľadajú len veľmi ťažko, vo všetkých rebríčkoch naďalej klesáme.

Áno, akademická pôda má byť nestranná a teda apolitická, avšak je aj určitým etalónom, predovšetkým duchovných a morálnych hodnôt, ku ktorým by sa mala vyjadrovať, keď sú pošliapané. A snáď aj častejšie ako doteraz, pokiaľ túto rolu nechceme prenechať biskupom či farárovi Kuffovi. Kto iný by sa mal vyjadrovať k spoločenským problémom, keď nie tí najvzdelanejší, ktorí sa starajú o poznanie a osvetu národa?  Nie, to nie je nevhodné politikárčenie, práve naopak, to sa očakáva. Učené spoločnosti by mali stáť vždy na strane hodnôt a ak zlyhávajú politické elity, musia sa ozvať.

O tom, že tu politici zlyhávajú snáď už nepochybuje nikto.

Teraz najčítanejšie

Ivan Holko

Mojou prácou je veterinárna medicína. Venujem sa výskumu mikróbov a infekčných chorôb zvierat, občas prednášam na univerzite a som aj "kancelárskou krysou" v malej obchodno-poradenskej firme v Nitre. Trochu sa angažujem aj spoločensky a som členom strany SaS, v ktorej pomáham pri tvorbe programu v oblasti poľnohopodárstva, vedy a výskumu.