Choč prišiel o vlčiu svorku. Zastavenie lovu vlka žiada už 100-tisíc ľudí.

 „Pozorujem tú vlčiu svorku už od začiatku roka, viem i kde mali brložisko. Hneď, ako prešla kvóta na lov vlka, vedel som, že táto sezóna bude pre nich konečná. Tušil som to, lebo kvôli riziku afrického moru a lovu diviačej zveri majú poľovníci schválenú výnimku na použitie prístrojov na nočné videnie,“ hovorí Peter Jakoby, poľovný a lesný hospodár z Chočských vrchov. Bol medzi prvými, ktorí podpísali Otvorenú výzvu za zákaz lovu vlka na Slovensku. Počet podpisov pod výzvou práve prekročil 100-tisíc!

Komisia na ministerstve pôdohospodárstva však lov vlka v čase od 1. 11. 2019 do 15.1.2020 povolila a kvótu stanovila na 35 vlkov. Proti lovu boli i zástupcovia ministerstva životného prostredia a Štátnej ochrany prírody SR.

Tušenie P. Jakobyho sa potvrdilo. V stredu zverejnila Správa TANAPu informáciu, že z 5-člennej vlčej rodiny v Chočských vrchoch zostali len dve 8-mesačné mláďatá „K dnešnému dňu bolo v kompetenčnom území Správy TANAPu usmrtených 11 jedincov vlka dravého. Pre jedno územie príliš veľká strata, nielen po stránke genetickej variability, ale aj ako nenahraditeľného sanitára lesa a tlmitela vysokej, srnčej, diviačej zveri. Z vlčej rodiny v Chočských vrchoch ostali len dve tohtoročné mláďatá, ich šanca na prežitie bez rodičov je veľmi malá,“ píše Správa TANAPu.

Mláďatá bez skúsenosti

Samec – otec rodiny, bol zastrelený hneď 1. novembra, o dva týždne nasledovala matka a 1. 12. mláďa. „Bola som pri  obhliadke, išlo o tohtoročnú samicu, mala približne 27 kilogramov, ešte mala mliečne zuby. Zo svorky zostali dve mláďatá. Uvidíme, či prežijú zimu, pretože im budú chýbať pri love skúsenosti rodičov. Budú vyhľadávať drobnú či uhynutú zver, možno hlodavce, ale vzhľadom na výdaj energie v zime, to nemusí pre ich prežitie stačiť, “ hovorí zoologička zo Správy TANAPu Erika Feriancová.

Peter Jakoby dúfa, že sa pridajú k inej svorke, alebo že sneh napadne čím neskôr, čo by mohlo zvýšiť šance mláďat na prežitie. Nerád by o vlkov v revíri prišiel, hoci mu na jar, keď učili svoje mladé loviť, zabili na salaši 14 oviec. Hovorí, že za ovce dostal kompenzácie a škody, ktoré mu spôsobí jelenia a srnčia zver na mladých stromoch sú ďaleko väčšie. „Som i poľovný hospodár, ale nedokážem pochopiť, prečo ministerstvo povolilo lov vlka vzhľadom na stav početnosti jelenej zveri. Keby aspoň vylúčili z lovu tie poľovné revíry, ktoré susedia s prírodnými rezerváciami.“

Ochrana nestačí

Celkovo bolo v tejto sezóne ulovených v kompetenčnom území Správy TANAPu už 11 vlkov, posledný práve dnes ( 11. 12.). To znamená, že skoro tretina kvóty bola ulovená v okolí nášho najstaršieho národného parku. “Nemôžeme mlčať, ide síce o povolenú aktivitu poľovníkov, ale územie určené na ich ochranu je malé. Vlka síce nie je možné loviť na území národného parku a na území európskeho významu, to ale siaha viac-menej po magistrálu, ďalej je už ochranné pásmo. V zime sa však raticová zver presúva do podhoria a vlky idú prirodzene za svojou potravou, kde však už nie sú chránené,“ hovorí riaditeľ Správy TANAPu Pavol Majko.

Aj on zdôrazňuje význam vlka pri ochrane lesa, keď preháňa vysokú a srnčiu zver a tak chráni mladý les. Pre poľovníkov a lesníkov by tam mal byť skôr partnerom. „Keby išlo slimáka, vedel by som, že na takom území je v bezpečí, ale vlk je bežec, za noc prebehne desiatky kilometrov, takže ochrana na takom malom území je na smiech. Nastal čas, aby sme si na Slovensku povedali, či chceme vlka skutočne chrániť. Kto popiera jeho prínos v ekosystéme, nemá pravdu.“

Význam vlka v ekosystéme zdôrazňovala aj otvorená výzva na zákaz lovu vlka, ktorú spustilo 30 mimovládnych organizácii, medzi nimi i WWF Slovensko či občianska iniciatíva My sme les. Upozornili v nej na dôležitosť vlka v regulácii diviačej zveri, vysokej a srnčej zveri a pri obnove lesa. Premnožená poľovná zver spôsobuje škody vo výške desiatkov miliónov eur nielen lesníkom, ale i poľnohospodárom. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora uvádzala škody na úrode za rok 2017 vo výške 16,8 milióna eur, za rok 2018 vo výške 19,8 milióna eur.

Rodina z Belianskych Tatier

Lov vlka je možný do 15. januára, kvóta je však už dnes takmer naplnená. Ulovených bolo 30 vlkov. Z 11 vlkov ulovených okolo TANAPu boli traja spomenutí z Chočských vrchov, štyroch zastrelili v predhorí Západných Tatier – dvoch pri Važci a dvoch pri Varišove, po jednom v katastroch obcí Šuňava, Kvetnica pri Poprade, Gerlachov a Spišská Belá. Tunajšiu svorku pozná strážca Juraj Ksiažek zo Správy TANAPu. „Sledujem ich už  štyri roky, dlho chodili sami – mladý vlčí pár, až tento rok vyviedli 5-6 mláďat. Brložisko majú v ťažko dostupnom teréne s kalamitou, takže som ich videl prvý raz na záberoch z fotopasce v auguste, keď s mladými vyšli na lov. Potom už chodili spolu, až kým nezišli za hranicu, kde stratili ochranu.“

Dospelý vlk sa vzdialil len necelé dva kilometre od tejto hranice. Juraj Ksiažek bol pri jeho obhliadke po odstrelení. „Keď som ho uvidel, povedal som si – to nie je možné, teraz, keď sa im začalo dariť, tak prišiel otec o život. Kolegovi som hneď vravel – dnes v noci budú zavíjať ako blázniví, lebo sa budú hľadať.“ Čo bude s touto svorkou? Juraj hovorí, že je to ťažké odhadnúť – v území je veľké množstvo kopytníkov, takže ani v tomto zložení by nemala mať problém uloviť srnu. Ak nepríde o ďalších členov. Na naplnenie kvóty stále zostáva uloviť niekoľko vlkov.

V Poľsku chránení u nás lovení

Od roku 2010 bolo na kompetenčnom území Správy TANAPu ulovených 59 vlkov (2010-2016 – 31 vlkov, 2016/17 – 7, 2017/18 a 2018/19 po 5 vlkov, tento rok 11). Správa parku vidí dôvod, prečo zastrelili toľko vlkov na takom území i v tom, že kým v minulosti pri určení kvóty ministerstvo určilo, koľko vlkov možno uloviť v danom regióne, tento rok to neplatí. Neplatí ani pravidlo, že nemožno uloviť alfa jedinca. V praxi sa ani nedodržiavalo. Šanca streliť vlka sa počíta v sekundách, nie je čas zisťovať, v akom postavení je v svorke.

Celkovo bolo na celom Slovensku od roku 2000 legálne ulovených viac ako 1760 vlkov.  Ochranári navyše upozorňujú ešte na dva problémy, ktoré ohrozujú populáciu vlka – jedným je nelegálny lov – teda vlci, ktorí sa ulovia mimo kvóty a úhyn. „Vlky, ktoré uhynuli z dôvodu  napr. kolízie s autami či vlakmi, alebo boli nájdené  bez určenia dôvodu úhynu, sa do ročných kvót nezarátavajú. Paradoxom je, že v poľovníckej praxi sa úhyn poľovnej zveri (jelenej, srnčej, diviačej a pod.) započíta do plnenia plánu lovu,“ hovorí Erika Feriancová.

V TANAPe navyše lov vlka presahuje hranice. Migrujú sem vlky z Poľska, kde sú celoročne chránené.  U susedov ich teda chránia, keď prejdú k nám, strieľame ich. Správa TANAPu práve rieši čerstvý dopyt z Poľska – podozrenie na nelegálny odstrel vlčice Halky.

Otvorenú výzvu na zastavenie lovu vlka na Slovensku stále možno podpísať na: http://www.ekoforum.sk/peticia/vlci

Andrea Settey Hajdúchová, WWF Slovensko