Denník N

Všetko by mohlo byť inak (Stav ľudských práv v roku 2019)

V Amnesty Slovensko sme pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudských práv (10. decembra) pripravili krátke zhodnotenie situácie v oblasti ľudských práv za rok 2019 na Slovensku a v ďalších vybraných krajinách. Pri vyhodnotení sme sa zamerali na témy, ktoré v uplynulom roku najviac rezonovali na Slovensku a v zahraničí.

Policajná razia v Moldave nad Bodovou

Ešte v marci 2018 podalo Európske centrum pre práva Rómov a Rómok v mene viacerých poškodených v prípade policajnej razie v Moldave nad Bodvou sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva. V januári 2019 požiadali organizácie Amnesty International Slovensko a Equity, o. z. spolu s verejnou ochrankyňou práv Máriou Patakyovou Európsky súd pre ľudské práva o možnosť vyjadriť sa ku konaniu ako jeho vedľajší účastníci – tretie strany. Prezident Komory ESĽP všetkým trom žiadostiam vyhovel.

Od septembra 2018 a počas celého roka 2019 prebiehali súdne pojednávania s obžalovanými obeťami policajnej razie. Obhajoba v prípadoch upozornila na niekoľko vážnych procesných pochybení; niektorým obžalovaným nebolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia, obhajoba tiež poukázala na to, že viacerí klienti a klientky nedostatočne rozumejú slovenskému jazyku a potrebujú tlmočníka z maďarčiny. Pojednávania boli v priebehu uplynulého roka niekoľkokrát odročené.

Vývojom v prípade policajného násilia v Moldave nad Bodvou sa Amnesty Slovensko v spolupráci s Equity, o. z. a ďalšími partnerskými organizáciami zaoberala, rovnako ako v predošlých rokoch, aj v priebehu celého roka 2019. Amnesty monitorovala priebeh súdnych pojednávaní s obeťami razie, ktoré boli obvinené z krivej výpovede. Amnesty tiež počas roka organizovala verejné diskusie o prípade, zbierala podpisy pod petíciu s urgentným apelom na bezodkladné spravodlivé vyšetrenie prípadu a oslobodenie obetí a zorganizovala verejné zhromaždenie v deň výročia razie, 19. 6. pred ministerstvom vnútra SR.

Policajná represívno-pátracia akcia z 19. 6. 2013 v Moldave nad Bodvou sa nikdy nemala uskutočniť, pretože na raziu neexistovali zákonné dôvody. Organizácie, ktoré sa prípadom zaoberajú, naďalej upozorňujú na nespravodlivosť a pochybnosti vo vyšetrovaní razie, ako aj v prípade obžalôb zbitých obetí.

Práva žienreprodukčné práva

V roku 2019 boli práva žien a reprodukčné práva na Slovensku aj vo svete pod neustálym tlakom. Podarilo sa však dosiahnuť aj niekoľko úspechov.

Na Slovensku predstavili poslanci a poslankyne NR SR v jedinom roku dovedna 7 návrhov na obmedzenie reprodukčných práv žien a dievčat. Päť z nich po nátlaku zo strany ľudskoprávnych organizácií a verejnosti poslanci a poslankyne neschválili, dva návrhy neboli nakoniec do schôdze parlamentu zaradené. Parlament tiež dvakrát odmietol ratifikáciu Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu, tzv. Istanbulský dohovor.

Počas septembrovej schôdze NR SR navrhli poslanci a poslankyne niekoľko zmien vrátane úpravy textu poučenia pred vykonaním interrupcie, skrátenie obdobia, počas ktorého môže žena interrupciu legálne podstúpiť, a jeden návrh dokonca úplne zakazoval interrupcie, ktorých žiadateľka by nepredložila „vážne dôvody“.

Ani jeden zo septembrových návrhov neprešiel, na novembrovej schôdzi však SNS predstavila ďalší návrh, ktorý obsahoval zákaz reklamy na umelé prerušenie tehotenstva, povinnosť ukázať žene pred interrupciou obrázok embria alebo plodu a prehrať jej zvuk tlkotu srdca embria alebo plodu. V pozmeňujúcom návrhu chceli navrhovateľky predĺžiť čakaciu lehotu na vykonanie zákroku na 4 dni a taktiež zaviesť úpravu, aby núdzová antikoncepcia bola dostupná iba na predpis.

Intenzívny tlak ľudskoprávnych organizácií Možnosť voľby, Aspekt a iniciatívy Povstanie pokračuje, ku ktorému sa pridala aj Amnesty International, dopomohol k tomu, že ani jeden z vyššie uvedených návrhov v konečnom dôsledku nebol schválený. Do kampane proti obmedzovaniu reprodukčných práv na Slovensku sa zapojilo vyše 30 medzinárodných organizácií a tisíce jednotlivcov a jednotlivkýň.

Odmietnutie Istanbulského dohovoru

NR SR sa v roku 2019 postavila aj proti Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu. Tzv. Istanbulský dohovor podpísala Slovenská republika už v roku 2011. V marci tohto roka však 101 poslancov a poslankýň NR SR schválilo uznesenie, v ktorom žiadajú vládu o zastavenie ratifikačného procesu. Na novembrovej parlamentnej schôdzi poslanci a poslankyne opätovne hlasovali proti ratifikácii dohovoru na Slovensku a na odstúpenie od dohovoru dokonca vyzvali aj Európsku úniu.

Segregácia rómskych detí vo vzdelávaní

Segregácia rómskych detí vo vzdelávaní na Slovensku stále pretrváva. Európska komisia začala v tejto veci konanie už v roku 2015. V októbri 2019 Európska komisia zhodnotila, že na Slovensku sa doteraz situácia dostatočne nezlepšila a opätovne vyzvala Slovenskú republiku, aby do dvoch mesiacov prijala opatrenia na odstránenie segregácie, inak podá voči Slovensku žalobu.

Amnesty International Slovensko a ERRC (Európske stredisko pre práva Rómov a Rómok) v správe z roku 2017 LEKCIA Z DISKRIMINÁCIE: SEGREGÁCIA RÓMSKYCH DETÍ V ZÁKLADNOM VZDELÁVANÍ V SLOVENSKEJ REPUBLIKE upozorňuje, že Rómskym deťom v Slovenskej republike sa systematicky upiera právo na vzdelanie a ochranu pred diskrimináciou v základnom školstve. Prevažná väčšina týchto detí je segregovaná v čisto rómskych bežných školách a triedach, alebo v špeciálnych školách pre deti s ‚ľahkým stupňom mentálneho postihnutia , v dôsledku čoho sú odsúdené na nekvalitné segregované vzdelávanie.

Na tento problém dlhodobo upozorňuje aj Kancelária verejnej ochrankyne práv, pričom opakovane poukazuje na to, že jeho riešenie musí byť komplexné. Vo svojej poslednej tlačovej správe upozorňuje, že „Školský zákon výslovne zakazuje diskrimináciu a segregáciu, nie je dostatočne konkrétny, nevysvetľuje definíciu pojmu segregácia a neukladá sankcie za porušenie tohto princípu. Preto v praxi nedokáže zabrániť prípadom segregácie.“ Správa Amnesty International Slovensko tiež upozorňuje, že „čisto formálne zákazy sú bezvýznamné, pokiaľ nebudú prijaté cielené a aktívne opatrenia na odstránenie všadeprítomných predsudkov a taktiež štrukturálnych nedostatkov, ktoré napomáhajú diskriminácii a podporujú segregáciu.“

Amnesty International Slovensko sa problémom segregácie rómskych detí vo vzdelávaní bude zaoberať v roku 2020, pričom bude požadovať prijatie záväzkov od novej vlády po parlamentných voľbách vo februári 2020.

Práva LGBTQ+ ľudí

Práva LGBTQ+ ľudí boli aj v roku 2019, spolu s právami žien a reprodukčnými právami jednou z tém, ktorú slovenskí politici a političky zneužívali pri podnecovaním nenávisti a diskriminácie. Porušovanie a obmedzovanie ľudských práv sa tak stalo súčasťou politických kampaní.

LGBTQ+ ľudia na Slovensku pritom dlhodobo nemajú zaručené dodržiavanie základných ľudských práv. Jedným z nich je právo na rodinný život, ktoré si nemôžu uplatniť. Naopak, v roku 2018 došlo k zmene Ústavy a manželstvo bolo definované výlučne ako „zväzok muža a ženy“. Slovenská republika doteraz nevytvorila žiadnu právnu formu pre uzavretie partnerstva párov rovnakého pohlavia.

Porušované sú aj práva ľudí, ktorí prechádzajú medicínskou tranzíciou. V rámci procesu tranzície sa od nich vyžaduje absolvovať množstvo vyšetrení. Po skompletizovaní výsledkov vyšetrení, ktoré bývajú pre odmietanie spolupráce lekárov a lekárok s osobami v tranzícii často zdĺhavé, sa pristupuje k hormonálnej terapii a následne ku kastrácii/sterilizácii. Vo väčšine prípadov lekársky personál od klientov a klientok vyžaduje kastráciu/sterilizáciu aj napriek tomu, že to je v rozpore s ľudskoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky.

Politiky Slovenskej republiky vo vzťahuľuďom na úteku

V roku 2019 bolo v Stredomorí zdokumentovaných 1235 úmrtí alebo zmiznutí. Vlády európskych štátov a ani Európska únia doteraz nedokázali zreformovať pravidlá pre udeľovanie azylu alebo dohodnúť sa na spoločnom systéme zdieľanej zodpovednosti a spolupráce pri ochrane a pomoci ľuďom na úteku pri vstupe do Európy. Najviac žiadostí o azyl naďalej spracovávajú stredomorské štáty. Aj kvôli týmto politikám musia ľudia naďalej znášať nevyhovujúce podmienky v táboroch s mnohonásobne prekročenou kapacitou.

Slovensko v rámci vlastných politík, ako ani na úrovni Európskej únie, ani v minulom roku neprispelo k vytvoreniu bezpečných legálnych ciest pre ľudí na úteku a migrujúcich či prijatiu opatrení smerujúcich k spoločnému európskemu systému zdieľanej zodpovednosti.

Ministri a ministerky vnútra rokovali 8. októbra v Luxemburgu o pridaní sa k deklarácii Nemecka, Francúzska, Talianska a Malty o zdieľanej zodpovednosti pri prijímaní ľudí na úteku. Ministerka vnútra Denisa Saková na stretnutí ministrov a ministeriek vnútra EÚ túto deklaráciu odmietla. Svoje rozhodnutie zdôvodnila tak, že deklarácia „podporuje migráciu“.

Porušovanie ľudských právrámci tureckej ofenzívySýrii

Porušovaním ľudských práv v Turecku sa Amnesty International zaoberá dlhodobo. Protiteroristické zákony a vykonštruované obvinenia z trestných činov proti súčasnému režimu sú v Turecku desaťročia používané na potláčanie legitímneho odporu. Novinári a novinárky, akademičky, akademici a ďalší predstavitelia a predstaviteľky občianskej spoločnosti sú dlhodobo obeťami svojvoľných zadržaní a trestných stíhaní.

Amnesty tiež upozorňuje na porušovanie ľudských práv zo strany Turecka v rámci prebiehajúcej vojenskej ofenzívy v Sýrii. Turecká armáda spolu s koalíciou sýrskych ozbrojených skupín podporovaných Tureckom zahájila na území Sýrie dňa 9. októbra vojenskú ofenzívu s názvom „Prameň mieru“ proti demokratickému projektu Autonómnej samosprávy Severnej a Východnej Sýrie (Rojava). Turecko tak preukázalo hanebnú neúctu k životom civilného obyvateľstva, voči ktorému spáchali vojnové zločiny. Amnesty International zozbierala v priebehu októbra mnoho svedeckých výpovedí, ktoré poukazujú na ozbrojené násilie páchané tureckou armádou a jej spojencami na civilistoch a civilistkách v severovýchodnej Sýrii.

Turecké úrady zároveň pokračujú v potláčaní slobody tlače a vyjadrovania. Stovky obyvateľov a obyvateliek Turecka čelia obvineniam len za to, že na sociálnych sieťach písali kriticky o tureckej ofenzíve v Sýrii. Po usvedčení a odsúdení im za vyjadrenie názoru hrozí väzenie.

Porušovanie ľudských práv zo strany Číny

Hongkong

Od 9. júna 2019 vychádzali v Hongkongu do ulíc stovky tisíc ľudí, ktorí protestovali proti kontroverznému návrhu zákona umožňujúceho vydávanie osôb do kontinentálnej Číny. Namiesto stiahnutia návrhu zákona úrady hneď zozačiatku zareagovali potlačením protestov a brutálnym policajným násilím.

Polícia pri zákrokoch proti pokojne protestujúcim nasadila slzotvorný plyn, paralyzačné spreje aj streľbu gumovými projektilmi. V septembri najvyššia predstaviteľka Hongkongu Hongkongu Carrie Lam oznámila formálne stiahnutie návrhu zákona. Napriek tomu, že demonštranti a demonštrantky žiadali vyšetrenie policajného násilia, ozbrojené zložky v zásahoch voči nim pokračujú aj naďalej.

V septembri vydala Amnesty International správu Beijing’s Red Line in Hong Kong, v ktorej sa zameriava na obdobie medzi dvoma kritickými míľnikmi – hnutím Umbrella Movement v roku 2014 a protestmi proti vydávaniu ľudí z Hongkongu do kontinentálnej Číny z roku 2019. Správa poukazuje na to, ako čínske orgány v uplynulých rokoch zneužili vágnu definíciu pojmu „národná bezpečnosť“, aby ospravedlnili útoky na médiá, aktivistky, aktivistov a kritikov a kritičky zákona o vydávaní osôb a čínskej kontroly v Hongkongu.

Počas pretrvávajúcich protestov zahynuli najmenej 4 ľudia, najmenej 9 ďalší spáchali v dôsledku protestov samovraždu a ďalšie stovky protestujúcich utrpeli zranenia alebo ich počas protestov zadržala polícia.

Ujgurské obyvateľstvo v detenčných táboroch

Od roku 2017 vzniklo naprieč provinciou Sin-Ťiang viacero väzobných zariadení s rôznymi prívlastkami („protiextrémistické“, „vzdelávacie“, či „reedukačné“), v ktorých sú na dobu neurčitú zadržiavaní občania a občianky provincie. Na „prevýchovu“ do nich posielajú najmä ľudí, o ktorých sa vie, že praktizujú určité náboženstvo, majú kontakty v zahraničí alebo sa zapojili (prípadne ich rodinní príslušníci) do sociálnych hnutí. Títo ľudia sú v táboroch nútení učiť sa o čínskych zákonoch, politike a osvojovať si čínske kultúrne zvyklosti.

Ujgurské a ostatné väčšinovo moslimské etnické skupiny v provincii Sin-Ťiang dlhodobo trpia porušovaním ľudských práv. V posledných rokoch ich úrady začali prenasledovať vo väčšej miere a dôslednejšie. Medzi nástroje represie patrí hromadné zatýkanie, stály technologický dozor, zvýšené nasadzovanie ťažko ozbrojených pouličných hliadok, zvýšenie počtu bezpečnostných stanovíšť na cestách a mnoho ďalších metód porušujúcich ľudské práva.

Podľa odhadov je v detenčných táboroch v Číne väznených viac ako milión Ujgurov, Ujguriek a príslušníkov a príslušníčok ďalších menšín. Krátky dokumentárny film z dielne BBC a mnohé ďalšie výskumy dokazujú, že podmienky, v ktorých sú ľudia zadržiavaní, nekorešpondujú s čínskou oficiálnou verziou. V novembri tohto roka dokonca na verejnosť unikli čínskym orgánom stovky strán interných dokumentov, ktoré ukazujú mieru čínskych zásahov voči menšinám v oblasti Sin-Ťiang.

Porušovanie ľudských práv v USA 

Podľa právnych predpisov USA môže byť pohyb detí zadržaných v imigračných detenčných centrách na území Spojených štátov amerických podmienečne povolený v sprievode dospelej osoby, ktorá je takisto zadržaná. Aj v prípade umiestnenia ľudí do imigračného detenčného centra je Úrad colnej a hraničnej ochrany (Customs and Border Protection – CBP) povinný v čo najväčšej miere zabezpečiť „jednotnosť rodín, ak neexistuje podozrenie, že by predstavovali vážne bezpečnostné ohrozenie“. CBP má tiež povinnosť zabezpečiť, aby nedochádzalo k rozdeľovaniu rodín v rámci ich pobytu v imigračných detenčných centrách.

Napriek tomu Amnesty International v správe NO HOME FOR CHILDREN: THE HOMESTEAD “TEMPORARY EMERGENCY” FACILITY zdokumentovala škodlivé opatrenia, počnúc násilným rozdeľovaním rodín na južnej hranici USA, ktoré v niektorých prípadoch vyúsťuje do zlého zaobchádzania a mučenia, až po vytváranie stanových táborov, v ktorých sú zadržiavané deti a mladiství žiadajúci o azyl.

Každý rok do USA utekajú pred násilím a prenasledovaním vo svojich domovských krajinách tisíce detí bez sprievodu dospelej osoby. Tieto deti často hľadajú bezpečie a azyl alebo inú formu doplnkovej ochrany, ktorú im garantuje medzinárodné aj federálne právo USA. Počas spracovania ich žiadostí sú tisíce detí zadržiavané na dlhé mesiace v detenčných zariadeniach, čím sú porušované ich ľudské práva.

Porušovanie ľudských práv zo strany Izraela

Porušovanie ľudských práv Palestínčanov a Palestínčaniek zo strany Izraela je problémom, na ktorý Amnesty International spolu s ďalšími medzinárodnými a lokálnymi ľudskoprávnymi organizáciami, aktivistkami a aktivistami upozorňujú dlhodobo. Izrael vo svojich represívnych politikách pokračoval aj v uplynulom roku.

Izraelské úrady už desaťročia uplatňujú svojvoľné a disproporčné opatrenia, na základe ktorých pod zámienkou bezpečnosti rozširujú svoju vojenskú a civilnú nadvládu nad palestínskymi územiami na Západnom brehu Jordánu a východným Jeruzalemom, kde pokračujú v budovaní okupačných sídel (tzv. osád) a postupne vytláčajú palestínske obyvateľstvo z oblastí, ktoré považujú za strategické. Násilne pri tom vysídľujú celé dediny a nezákonne búrajú domy, ktoré boli domovom pre desiatky tisíc domácností.

Transfer vlastnej populácie na okupované územia je nezákonný a podľa medzinárodného práva predstavuje vojnový zločin. Izrael v ňom pokračoval vo vysokom tempe aj počas roka 2019.

Veľký pochod návratu v Gaze

V pásme Gazy po celý rok 2019 pokračovali pravidelné protestné zhromaždenia pod názvom Veľký pochod návratu (Great March of Return), ktoré začali 30. marca 2018. Na prevažne pokojných zhromaždeniach sa každý piatok schádzajú tisíce obyvateľov a obyvateliek pásma Gazy, ktoré je od roku 2007 pod extrémne tvrdou izraelskou blokádou. OSN už pred siedmimi rokmi varovala, že v dôsledku ekonomického úpadku, nedostatku elektrickej energie (4 – 5 hod. denne), znečistenia vody (až 95 % populácie v Gaze nemá prístup k pitnej vode), podvýživy a ďalších neprekonateľných problémov, spôsobených blokádou a pravidelným izraelským bombardovaním miestnej infraštruktúry, môže byť pásmo Gazy už v roku 2020 miestom, kde nebude možné žiť.

Populáciu pásma Gazy tvoria približne 2 milióny ľudí, z toho 1,4 milióna predstavujú rodiny utečencov a utečeniek vyhnaných zo svojich domovov v dôsledku vyhlásenia štátu Izrael v roku 1948. Až polovicu ľudí žijúcich v pásme Gazy tvoria deti. Účastníci a účastníčky Veľkého pochodu návratu žiadajú oslobodenie spod neľudskej blokády, ktorou ich Izrael zadržiava ako vo väzení na území s rozlohou Bratislavy.

Izrael pri potláčaní občianskych protestov Veľkého pochodu návratu používa neprimeranú vojenskú silu. Medzi obeťami potláčania protestov sú aj deti a riadne označení členovia a členky záchranného zdravotníckeho personálu a reportéri. Na následky streľby izraelskej armády ostrou muníciou zahynuli aj tento rok desiatky neozbrojených protestujúcich, ktorí nikoho neohrozovali.  Tisícky ľudí boli zranené, stovky z nich vrátane detí museli v dôsledku devastačných poranení trieštivou muníciou podstúpiť amputácie končatín.

Prípady neoprávnených zásahov izraelskej armády voči obyvateľstvu pásma Gazy ostávajú nevyšetrené a nepotrestané.

Administratívna väzba

Aj v roku 2019 Izrael pokračoval v uplatňovaní administratívnej väzby ako jedného zo spôsobov trestania kritikov a kritičiek izraelských vojnových zločinov a politík porušujúcich záväzky vyplývajúce z medzinárodného humanitárneho práva. Pri administratívnej väzbe sú zadržané osoby v rozpore so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv až pol roka väznené bez vzneseného obvinenia, bez súdu a bez možnosti odvolania. Po uplynutí 6 mesiacov izraelské úradu často administratívnu väzbu bez predošlého oznámenia predlžujú na ďalších 6 mesiacov, takže väznené osoby a ich rodiny nevedia, kedy sa opäť stretnú.

V uplynulom roku do konca novembra 2019 izraelské orgány uväznili 5190 Palestínčanov a Palestínčaniek. V novembri sa v izraelských väzniciach nachádzalo približne 5 000 palestínskych väzňov a väzenkýň, medzi nimi 185 detí, 38 žien, 8 členov a členiek palestínskeho zákonodarného zboru. Okolo 460 uväznených je v súčasnosti v administratívnej väzbe a približne 700 uväznených potrebuje lekársku starostlivosť. Izrael uplatňuje voči väzneným Palestínčanom a Palestínčankám zastrašovanie, zlé zaobchádzanie a mučenie, odopieranie zdravotnej starostlivosti či návštev. Od roku 1967 zahynulo v izraelských väzniciach 222 palestínskych väzňov, z toho 67 na následky zanedbania zdravotnej starostlivosti.

Porušovanie ľudských práv Rusku

Ruské úrady v uplynulom roku po prvýkrát využili represívny zákon o „nežiaducich organizáciách“ pri stíhaní obrankyne ľudských práv Anastasie Ševčenko z Open Russia movement, ktorej v prípade odsúdenia hrozí až 6 rokov väzenia.

Ruské úrady v posledných rokoch postupne sprísňovali legislatívu a vyjadrenia smerom k obmedzovaniu disentu. Nový precedens na uplatňovanie zákona o „nežiaducich organizáciách“ je jasným odkazom, že autority chcú a budú pokračovať v potláčaní občianskej spoločnosti, nezávislých novinárov a novinárok, aktivistiek, aktivistov a zástupcov a zástupkýň občianskej spoločnosti a porušovať tak práva na slobodou tlače, vyjadrovania a zhromažďovania sa.

Ak by ruské úrady pokračovali v uplatňovaní tejto regresívnej legislatívy, bude to mať rozsiahle následky na ľudské práva v Rusku.

 

Text pripravila kampanierka Amnesty Slovensko Natália Šmídová a editorka Elena Teplanová.

Ak sa vám páči, čo robíme, sledujte nás na FacebookuInstagrame a majte vždy aktuálne informácie o našej prácipetíciách a/alebo sa zapojte do tohtoročného Maratónu písania listov a pomôžte nám dosiahnuť spravodlivosť v 6 medzinárodných prípadoch. Ďakujeme!

Teraz najčítanejšie

Amnesty Slovensko

Chceli by ste žiť v krajine, kde sú si všetci ľudia rovní a kde vládne ľudskosť a dôstojnosť? My rozhodne. Preto v Amnesty International bojujeme za ľudské práva pre všetkých. V tomto blogu sa dozviete viac o našich projektoch, ľuďoch, ktorých podporujeme alebo ktorí podporujú nás a mnoho ďalšieho. A ak chcete nášmu zápasu pomôcť, môžete nás podporiť svojím podpisom na www.pripady.amnesty.sk alebo si môžete zaobstarať Pas do Krajiny ľudskosti, aby sa vám ľahšie cestovalo https://darujme.sk/2405/