Denník N

Zákaz volebných prieskumov: Nebezpečná nadpráca ministerstva vnútra

Ministerstvo vnútra sa občanom vyhráža porušovaním zákona. Len preto, aby zabezpečilo čo najdôslednejšiu realizáciu pomýleného Dankovho nápadu zakázať zverejňovanie volebných prieskumov 50 dní pred voľbami. A to aj nad rámec toho, čo koalícia dankovci – ficovci – fašisti dostala do zákona o volebnej kampani.

Ministerstvo vnútra dnes oznámilo, že sa snaží od Facebooku získať informácie o ľuďoch, ktorí by porušovali 50-dňové moratórium na zverejňovanie volebných prieskumov. „Všetky prieskumy, ktoré budú uverejnené od 10. januára, budú podliehať sankcii bez ohľadu na to, či ich uverejnila politická strana, právnická osoba alebo fyzická osoba. Ani nie je dôležité, či uverejnenie bolo zadarmo alebo sponzorované. Dôležitý je fakt uverejnenia prieskumu verejnej mienky,“ tvrdí riaditeľka odboru volieb, referenda a politických strán na ministerstve vnútra Eva Chmelová. Za zverejnenie predvolebných prieskumov v čase zákazu vraj hrozí fyzickým osobám sankcia až 100-tisíc eur. Nie je to pravda.

Ministerstvo vnútra zavádza verejnosť

Ministerstvo vnútra je síce poverené kontrolou dodržiavania zákona o volebnej kampani, v tomto prípade však robí zjavnú nadprácu a dokonca zavádza verejnosť nepravdivou informáciou.

Je pravda, že zákon o volebnej kampani v § 17 zakazuje zverejňovať výsledky volebných prieskumov 50 dní pred voľbami, teda od 10. januára 2020, a zakazuje to všetkým, teda aj fyzickým osobám. Nie je však pravda, že by zákon umožňoval za porušenie tohto zákazu sankcionovať aj fyzické osoby.

Koho možno sankcionovať za porušenie moratória na prieskumy?

Za porušenie zákazu zverejňovať výsledky volebných prieskumov 50 dní pred voľbami hrozí sankcia politickej strane (od 30 000 eur do 300 000 eur – § 19 ods. 1 písm. b)), kandidátovi na prezidenta (od 5 000 eur do 50 000 eur – § 19 ods. 3 písm. b), v parlamentných voľbách irelevantné), kandidátovi vo voľbách do orgánov územnej samosprávy (od 1 000 eur do 10 000 eur – § 19 ods. 5 písm. b), v parlamentných voľbách irelevantné), vydavateľovi periodickej alebo neperiodickej publikácie alebo tlačovej agentúre (od 1 000 eur do 10 000 eur – § 19 ods. 8), fyzickej osobe – podnikateľovi (teda živnostníkovi) alebo právnickej osobe (100 000 eur – § 19 ods. 9).

Fyzickú osobu (nie podnikateľa) však za porušenie zákazu zverejňovania volebných prieskumov sankcionovať nemožno. Ak ministerstvo vnútra tvrdí niečo iné, nepozná zákon, vedome klame, alebo prinajmenšom zavádza.

Za čo možno sankcionovať fyzickú osobu?

Fyzickú osobu možno za porušenie zákona o volebnej kampani sankcionovať iba za štyri priestupky, pričom ani jeden z nich sa netýka zverejňovania výsledkov volebných prieskumov. Ide o:

Priestupku sa podľa § 20 ods. 1 zákona o volebnej kampani dopustí ten, kto

a) po uplynutí času podľa § 2 ods. 2 (48 hodín pred dňom konania volieb – pozn. OD) na verejne prístupnom mieste vykonáva činnosť v prospech alebo v neprospech politickej strany alebo kandidáta vo voľbách, najmä slovnými prejavmi, umiestňovaním volebných plagátov alebo poskytovaním vecných darov,

b) poruší zákaz podľa § 2 ods. 3 (zákaz vedenia volebnej kampane inými subjektmi ako politickými stranami, politickými hnutiami, ich koalíciami a kandidátmi – pozn. OD),

c) prisľúbi voličovi finančnú odmenu alebo vecný dar za hlasovací lístok, ktorý volič nevložil do volebnej schránky, alebo

d) ako volič prevezme finančnú odmenu alebo vecný dar za hlasovací lístok, ktorý nevložil do volebnej schránky“.

O tom, že by porušenie zákazu zverejňovania volebných prieskumov bolo priestupkom, za ktorý možno uložiť fyzickej osobe sankciu, sa v § 20, ktorý sa týka fyzických osôb, nenachádza vôbec nič.

Ktoré fyzické osoby možno sankcionovať za porušenie moratória na prieskumy?

Ministerstvo vnútra sa svojimi dnešnými vyjadreniami snaží navodiť dojem, že za porušenie zákazu zverejňovať výsledky volebných prieskumov hrozí sankcia ktorejkoľvek fyzickej osobe. Nie je to však pravda.

Sankcionovať za porušenie moratória na prieskumy možno iba fyzické osoby – podnikateľov, teda živnostníkov. Ak by vyššie citovaná veta predstaviteľky ministerstva vnútra znela „Všetky prieskumy, ktoré budú uverejnené od 10. januára, budú podliehať sankcii bez ohľadu na to, či ich uverejnila politická strana, právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ“, bola by informácia v nej obsiahnutá korektná. Vypustením slova „podnikateľ“ zo slovného spojenia „fyzická osoba – podnikateľ“ sa však tento výrok mení na zavádzanie, pretože vyvoláva dojem, že sankcionovať možno všetky fyzické osoby. A to nie je pravda.

Aj to sankcionovanie fyzických osôb – podnikateľov by pritom bolo možné iba v prípade, že by výsledky prieskumu tieto fyzické osoby – podnikatelia zverejnili pri výkone svojej podnikateľskej činnosti. Určite by nebolo v súlade so zásadou rovnosti občanov, ak by dvaja ľudia zverejnili na svojich súkromných facebookových profiloch rovnakú informáciu a jeden by za to dostal pokutu 100 000 eur, lebo sa živí ako živnostník, a druhý by nedostal žiadnu pokutu, lebo nie je živnostník, ale zamestnanec.

Pokušenie sankcionovať

Štátna komisia pre voľby, ministerstvo vnútra, či ministerstvo kultúry by možno boli v pokušení uložiť sankciu, ak by výsledky prieskumu zverejnila fyzická osoba, ktorá je zároveň predstaviteľom politickej strany, kandidátom politickej strany, predstaviteľom právnickej osoby, či novinárom.

Ani v takom prípade by však nemohla sankciu udeliť dotyčnej fyzickej osobe, ale len príslušnej politickej strane, právnickej osobe, či médiu, s ktorou by dotyčná fyzická osoba bola nejako spojená. Aj v takomto prípade je však otázne, či by bol takýto postup v súlade so zákonom, ak by bola informácia zverejnená na súkromnom facebookovom profile politika, novinára, štatutárneho zástupcu mimovládnej organizácie, či obchodnej spoločnosti, nie na oficiálnej facebookovej stránke politickej strany, média, mimovládnej organizácie, či obchodnej spoločnosti.

A skôr sa zdá, že takýto výklad zákona by bol príliš extenzívny a nemal by sa uplatňovať v situácii, keď ide o zásah do ústavou garantovaného práva na slobodu prejavu a práva šíriť informácie a o možné narušenie zásady rovnosti občanov.

Fyzické osoby úplne mimo ohrozenia

Ale pripusťme na chvíľu, že by sa štátne orgány rozhodli vykladať zákaz uvedený v zákone extenzívne, udeľovali by pokuty vyššie zmieneným kategóriám fyzických osôb, resp. právnickým osobám, s ktorými sú spojené. A že by im súdy v následných sporoch dali za pravdu a potvrdili ich krkolomný výklad zákona.

Dokonca ani v takomto prípade by neexistoval žiadny zákonný dôvod sankcionovať fyzické osoby, ktoré nie sú podnikateľmi, ani predstaviteľmi politických strán, ani kandidátmi, ani novinármi, či pracovníkmi médií, ani predstaviteľmi právnických osôb.

Ministerstvo vnútra sa však svojimi zavádzajúcimi vyjadreniami snaží navodiť dojem, že pokuta 100 000 eur hrozí za porušenie zákazu zverejňovať výsledky volebných prieskumov všetkým fyzickým osobám.

Ešte raz – nie je to pravda. Nehrozí.

A čo ochrana osobných údajov?

Nadpráca ministerstva vnútra si zaslúži pozornosť aj z ďalšieho dôvodu. Štátne orgány môžu konať iba to, čo im zákon vyslovene dovoľuje. Ministerstvo vnútra je síce poverené kontrolou volebnej kampane (§ 9 zákona o volebnej kampani), musí však rešpektovať aj iné zákony, napr. zákon o ochrane osobných údajov.

Ministerstvo vnútra sa od Facebooku snaží získať informácie o osobách, ktoré budú porušovať zákaz zverejňovania výsledkov volebných prieskumov. Ak však bude požadovať od Facebooku informácie o všetkých osobách, ktoré uvedený zákaz porušia, teda aj o tých, ktoré za porušenie zákazu nemožno sankcionovať, bude tým neprimerane zasahovať do súkromia občanov a zhromažďovať osobné údaje nad rámec predpokladaný zákonom.

Ak vychádzame z toho, že fyzické osoby nemožno za porušenie moratória na prieskumy sankcionovať, ministerstvo nie je oprávnené žiadať od Facebooku informácie o žiadnom súkromnom profile. A ak by sme aj prijali vyššie spomínaný extenzívny výklad predmetného zákazu, Facebook predsa nedisponuje informáciou, ktorý konkrétny súkromný profil je profilom fyzickej osoby, ktorá je zároveň predstaviteľom politickej strany, kandidátom, novinárom, či predstaviteľom právnickej osoby. Odkiaľ by mal Facebook takúto informáciu asi zobrať a prečo by ju mal evidovať?

Ak by ministerstvo vnútra žiadalo informácie o všetkých profiloch na Facebooku, zjavne by tým postupovalo v rozpore so zákonom stanovenými zásadami spracúvania osobných údajov, najmä so zásadou minimalizácie osobných údajov, podľa ktorej „spracúvané osobné údaje musia byť primerané, relevantné a obmedzené na nevyhnutný rozsah daný účelom, na ktorý sa spracúvajú“ (§ 8 zákona o ochrane osobných údajov). Ak štát nemôže fyzickú osobu za nejakú aktivitu sankcionovať, nie je odôvodnené a primerané, aby o nej zhromažďoval informácie, vrátane osobných údajov, čoho sa ministerstvo vnútra od Facebooku dožaduje.

Občania sa nemusia báť

50-dňové moratórium na zverejňovanie volebných prieskumov je absurdný nezmysel a neprimeraný zásah do ústavou garantovaných práv. Som presvedčený, že ústavný súd tento zákaz nielen zruší, ale do rozhodnutia vo veci samej pozastaví jeho účinnosť.

Kým sa tak stane, zákaz platí a ministerstvo vnútra je povinné kontrolovať jeho dodržiavanie. Musí tak však robiť iba spôsobom a v rozsahu, ktorý určuje zákon. Inak sa samo dopustí protizákonného konania.

Občania sa však nemusia báť. Napriek tomu, s čím dnes vyrukovalo ministerstvo vnútra, im sankcia za zverejnenie výsledkov volebných prieskumov nehrozí.
***
Ak sa Vám článok páčil, môžete ho podporiť na VYBRALI SME.

Teraz najčítanejšie

Ondrej Dostál

Predseda Občianskej konzervatívnej strany (OKS) a poslanec NR SR (klub SaS). Vo voľbách do NR SR kandidujem ako jeden zo štyroch kandidátov OKS (Radovan Kazda (č. 20), Juraj Petrovič (č. 32) a Zuzana Aufrichtová (č. 101)) na kandidátnej listine SaS.