M. Pecina: Knihy a typografie (Čitateľský denník 59/2019)
„K nezbytné výbavě bytu každého vzdělance patří knihovna. Kromě funkce praktické (vzdělávání) a zábavné (počteníčko) slouží jako reprezentativní kus nábytku, který hned vypovídá o charakteru, zaměření a vkusu svého majitele. Pomineme-li občany-dekoratéry, kteří nečtou a knihovnu si pořizují čistě z důvodů mrzkých (jako povinnou dekorativně-reprezentativní součast bydlení), můžeme ještě stále knihovnu považovat za jedno z kulturních center současného bytu.
A i když knihy o své místo na slunci permanentně bojují, debatovat s přáteli nad svazky postupně vytahovanými z regálů je ještě pořád zábavnější a spoločensky únosnejší než ukazovat jim v počítači PDF soubory, jakkoli třeba hodnotné a zajímavé.“
Takto — nemusíte vedieť, čo znamená slovo typografia, aby ste si vychutnali túto publikáciu. Stačí, keď máte radi čítanie a knihy. Naozaj.
Martin Pecina je fúzatý český grafik, typograf a popularizátor, jeho prácu môžete vidieť napríklad na viacerých tituloch vydavateľstva Host. Okrem toho, že rozumie svojmu remeslu, je to aj celkom vtipálek. A tak v jeho knihe o typografii (vyšla už v treťom vydaní) nechýbajú ani veselé eseje, ktoré tvoria celú jej prvú tretinu.
Sú to zamyslenia nad knihomoľstvom, dôvodoch, prečo zhromažďujeme a ovoniavame knihy (ktoré aj tak prečítame len občas), úvahy o ich správnom ukladaní do poličky, alebo o tom, prečo vlastne (ne)čítame. A ešte aj o digitálnych knihách, čítačkách a ich problémoch.
V druhej časti sa prenesieme k tvorbe knihy. Ako sa vyberá ten správny formát a papier, prečo sa jednotlivé stránky ukladajú v určitom poradí a načo je dobré mať v knihe aj prázdne listy. Dotkne sa aj takej citlivej témy, akou sú dôvody, prečo nie je fajn aby prácu grafika komentovala redaktorova sestra, sekretárka či vylepšoval ekonóm.
Ak vás veľmi nezaujíma typografia, tak posledná časť týchto písačiek bude tak trocha nuda. Pre mňa to ale bolo vzrušujúce — rozplýva sa tu nad písmenkami, medzislovnými medzerami, trojbodkami, zliatkami a podobnými lahodnosťami. A prestrkávaním a zavesenou interpunkciu, aby som nezabudol. Mňam.
Kniha samotná je prekrásna. Má jednoduchý dizajn plný typografických vtípkov, ktoré sú však decentné a nijak nevyskakujú. Jednotlivé časti rozlíšite aj podľa rôznych typov papiera — aj na pohľad, aj na omak. A ako z nej tak nasávate informácie, postupne sa vám páči čoraz viac a viac a všímate si všetky tie drobné detaily a typografickú prácu.
Čítal som už viacero kníh o tvorbe kníh, ale stačí vám preletieť dve tri tituly a zistíte, že väčšina z nich sa točí stále dookola a je o tom istom. Toto nie je takýto prípad. Pecina to poňal svojsky, osobne, povedal by som, že až intímne.
Je to kniha s názorom, a to se cení!
M. Pecina: Knihy a typografie
Host, 2012
310 strán
*
90 %
