Prečo obce a mestá zvyšujú miestne dane

Keď sa za Dzurindových vlád zrealizovali decentralizačné reformy verejnej správy, vrátane fiškálnej decentralizácie, na naše samosprávy prešli kompetencie s balíkom peňazí, ktoré na ne dovtedy mal k dispozícii štát, konkrétne centrálna vláda. Nebolo to tak, že by na samosprávy prešli financie v takej výške, v akej si to vyžaduje reálne plnenie kompetencií, ktoré samosprávy majú.

Osem rokov od auditu, ktorý nebol

Nikdy nebol zrealizovaný komplexný audit verejnej správy, ktorý by ukázal, čo výkon tej ktorej kompetencie štátnej správy a územnej samosprávy reálne stojí. Pred pár dňami sme si pripomenuli 8. výročie auditu, ktorý nebol. Poslanci za SMER-SD, vtedy opoziční, v decembri 2011 v súvislosti so schvaľovaním ústavného zákona o dlhovej brzde vtedy navrhli uznesenie, ktorým parlament požiadal vládu „vykonať komplexný audit výkonu kompetencií podľa jednotlivých úrovní verejnej správy a zabezpečenie ich financovania a predložiť ho Národnej rade SR“.

Toto uznesenie bolo síce schválené, no nikdy splnené nebolo. A to napriek tomu, že oných osem rokov vládol SMER-SD, ktorý ho v parlamente presadil. Na to si treba spomenúť vždy, keď po parlamente pobehujú poslanci zo SNS s akýmikoľvek uzneseniami ohľadom Istanbulského dohovoru. V realite sú to len zdrapy papiera.

Centrálna vláda dokonca neposiela samosprávam adekvátne zdroje za tzv. prenesený výkon, ktorý v mene štátu samosprávy vykonávajú, preto ho samosprávy – protiústavne – dotujú z vlastných zdrojov. Rok čo rok dochádza k situáciám, že v parlamente prejdú novely zákonov, ktoré majú ďalšie dopady na rozpočty miest a obcí, ako sú napr. obedy „zadarmo“. Tie však nie sú kompenzované obciam a mestám nejakým navýšením príjmov či novým systémovým zdrojom príjmov, čo je v rozpore s Európskou chartou miestnej samosprávy.

Napriek porovnateľnému rozsahu kompetencií s inými štátmi EÚ, podiel výdavkov územnej samosprávy sa na Slovensku pohybuje iba na úrovni cca 17,2 % z výdavkov verejného sektora (priemer EÚ 28 je 23,1 %). Z týchto základných problémov vyvstávajú tie pnutia, ktoré medzi samosprávami a centrálnou vládou vidíme v podstate každoročne.

Podielové dane vs. miestne dane

Samosprávy príjmovo závisia najmä od tzv. podielových daní (DPFO), ktoré im podľa určitých kritérií prerozdeľuje štát. Miestne dane (vrátane dane z nehnuteľností) sú pre mestá a obce len marginálnym, doplnkovým zdrojom. Keď centrálna vláda resp. parlament navrhne a schváli zmeny súvisiace napr. s odpočítateľnou položkou pre daň z príjmov fyzických osôb, ako sa to stalo na jeseň tohto roku, a tie zmeny budú znamenať nižší než pôvodne plánovaný výnos z daní, dotkne sa to príjmovej časti našich obcí a miest.

Treba však zároveň povedať, že na Slovensku máme v porovnaní s inými krajinami EÚ či OECD mimoriadne vysoké daňovo-odvodové bremeno, preto zmeny, ktoré smerujú k jeho znižovaniu, sú jednoznačne správne.

Nižšie dane pre ľudí znamenajú v tomto prípade ale výpadok príjmov na strane samospráv, preto nie je prekvapivé, že samosprávy okrem hľadania vnútorných rezerv siahajú aktuálne k zvyšovaniu miestnych daní. Do budúcnosti je však nevyhnuté začať ihneď po nadchádzajúcich parlamentných voľbách odbornú debatu o tom, ako znovu naštartovať reformu verejnej správy, špeciálne územných samospráv, vrátane ich financovania.

Dnešný stav, keď sú naše samosprávy závislé od jedného dominantného zdroja príjmov v podobe výnosov z daní fyzických osôb, a sú tak nútené stavať sa proti inak absolútne správnemu znižovaniu nadmerného daňovo-odvodového zaťaženia práce svojich občanov, je nešťastný a treba ho zmeniť.

Poplatok za odpad nekryje reálne náklady

Mnohé naše samosprávy miestne dane a komunálny poplatok za odpad nezvyšovali dlhé roky, keďže ide o nepopulárny krok. O to väčší problém je zrazu zvyšovať dane skokovo, o desiatky percent.

Špecifický je komunálny poplatok za odpad. Keďže nejde o daň, ale o poplatok, mal by byť stanovovaný v takej výške, aby výnosy z neho pokrývali výdavky samosprávy súvisiace s odvozom, spracovaním a likvidáciou odpadov, teda s činnosťou, na ktorú sa vyberá. Väčšina samospráv toto nerešpektuje a komunálny poplatok za odpad stanovuje ako nižší a následne dotuje odpadové hospodárstvo z iných príjmov do rozpočtu. Terajším zvyšovaním tohto poplatku sa len približujú realite (skutočným nákladom za službu).

Slovensko ako celok neplní dostatočne rýchlo svoje záväzky voči EÚ v odpadovom hospodárstve. Preto v ostatnom čase došlo k novelizovaniu zákona o odpadoch, výsledkom čoho je väčší tlak na samosprávy, ktoré by pod hrozbou sankcií mali zvýšiť podiel separovania a recyklácie odpadov a znižovať objem odpadov ukladaných na skládky. S tým súvisia očakávané ďalšie výdavky samospráv, aj preto sme dnes svedkami významného rastu komunálnych poplatkov za odpad v mnohých našich samosprávach.

Tak, ako platí, že daňovo-odvodové zaťaženie práce na Slovensku je v porovnaní s inými krajinami neúnosne vysoké, zároveň platí, že výnosy z miestnych daní, špeciálne z dane z nehnuteľností, sú na Slovensku v porovnaní so zahraničím nižšie. Zvyšovanie miestnych daní si tak samosprávy môžu ospravedlniť aj týmto argumentom.

Dušan Sloboda

Autor je analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika