Denník N

Ako spraviť z parlamentu normálnejšie miesto

Po 12 rokoch Smeru si budeme NR SR pamätať najmä v dvoch polohách. Prvou je extrémne slabý parlament symbolizovaný povestným palcom Jany Laššákovej. Druhou je parlament sabotujúci dôležité veci kvôli ješitnosti niektorého z koaličných lídrov, ktorú najlepšie reprezentuje nekonečná sága voľby ústavných sudcov.

Oba tieto obrazy sú bližšie atrape moderného parlamentarizmu než dôstojnej inštitúcii, ktorej ľud na 4 roky prepožičiava svoju zvrchovanú moc. Nízka kvalita fungovania NR SR sa prenáša aj do pohľadu, ktorý na ňu verejnosť má. Podľa jarných Eurobarometrov 67 % ľudí parlamentu nedôveruje. 89 % ľudí si myslí, že sa potrebujeme zlepšiť v zrozumiteľnosti toho, ako a prečo parlament prijíma zákony. A až 93 % vidí priestor na zlepšenie v tom, či parlament prijíma zákony iba v súlade s verejným záujmom.

Parlament je najvyšší, priamo volený ústavný orgán. Mrhá sa v ňom však peniazmi a potenciálom toho, ako by mal tvoriť a obhajovať verejný záujem. Zlepšenie si však nevyžaduje obrovské zmeny. Naopak, jedná sa o zmenu zopár pravidiel a poctivú, systematickú prácu. Začnime tým najdôležitejším, tvorbou zákonov.

Poctivá tvorba zákonov

Obľúbenou zvyklosťou sa stalo, že tretie čítanie prebieha okamžite po druhom a na diskusiu nie je vôľa a čas. Počas druhého čítania sa tak do zákonov pretláčajú pochybné dodatky, pri ktorých si vládna väčšina neželá priveľa priestoru na vyhodnotenie návrhu a kritiku zo strany opozície a médií.

Najvypuklejším príkladom je nedávne prilepenie 50-dňového moratória na prieskumy do zákona o volebnej kampani prostredníctvom novely, ktorá pôvodne riešila používanie vlastných mien na kandidátnych listinách v zákone o podmienkach výkonu volebného práva. Ako minimum je potrebné, aby tretie čítanie prebiehalo na schôdzi nasledujúcej po druhom čítaní.

Rovnako je potrebné obmedziť možnosť vládnej väčšiny zneužívať skrátené legislatívne konanie v lepšom prípade na potreby vlastnej politickej komunikácie a v tom horšom na rýchle pretláčanie kontroverzných zmien, ako napríklad v júni v prípade úpravy financovania volebných kampaní. Skrátené legislatívne konanie by malo byť podmienené súhlasom kvalifikovanej väčšiny (⅗) tak, aby pri štandardnom rozložení síl v parlamente bola potrebná spoluúčasť opozície.

Kvalitná tvorba legislatívy sa nezaobíde bez riadnej analýzy problémov, príčin a vhodných nástrojov na ich riešenie. V súčasnosti sa však dôvodové správy zákonov príliš často podobajú na narýchlo zbúchané seminárky študentov a doložka vplyvov je smutným odštrkávaním zo zoznamu bez riadneho vyčíslenia dopadov opatrení.

Pravdou však je, že obyčajný poslanec pod sebou nemá celú mašinériu ministerských úradníkov, ktorí by mu poskytli analytickú podporu. Je nevyhnutné preniesť kultúru budovania moderných výskumných inštitútov z ministerstiev aj do Parlamentného inštitútu Kancelárie NR SR. Poslanci a poslankyne musia mať k dispozícii nezávislé hodnotenie zákonov, dáta a argumenty, na základe ktorých by sa pri tvorbe zákonov rozhodovali.

Súčasné nastavenie legislatívneho procesu poskytuje verejnosti jednoduchú možnosť zapojiť sa – pri vyzbieraní 500 podpisov musí predkladateľ vyhodnotiť pripomienky a prípadne ich prediskutovať so zástupcami verejnosti v rozporovom konaní. Tu sa to však končí. Zástupcovia verejnosti by mali mať možnosť prezentovať svoje návrhy aj pred výborom NR SR, ktorý by o nich hlasoval.

Zmysluplné výbory

Práve vo výboroch sa totiž deje množstvo dôležitých vecí k príprave zákonov, kontrole vlády či preberaní nominácií kandidátov na rôzne funkcie, ktoré NR SR volí. O tom, čo sa na výboroch preberie, však verejnosti ostáva len zlomok informácií.

Vytvoríme výbor pre činnosti prokuratúry, prerokovanie výstupov NKÚ a Hodnoty za peniaze a pre prerokovanie petícii. Spravodajské kontrolné výbory zlúčime do jedného.

V dobe, kedy vieme zabezpečiť livestream zo súdu s Kočnerom a Ruskom, neexistuje reálny argument, prečo mať k dianiu na výboroch dostupné len zápisnice. Z rokovaní výborov NR SR sa musia vyhotovovať a zverejňovať aspoň zvukové záznamy. Podcasty sa stali bežnou súčasťou dňa a pokojne by takto mohli byť prehľadne zverejnené na webstránke NR SR.

Veľa z dokumentov predkladaných na výbor, najčastejšie obsahujúce informácie k aktuálnym otázkam sprístupnené na vyžiadanie od ministrov, sa nikdy nestanú verejne dohľadateľnými. Každý dokument, o ktorom výbor rokuje, musí byť dostupný na webe NR SR.

Rokovania niektorých výborov zároveň prebiehajú v priestoroch, do ktorých sa okrem poslancov a poslankýň zmestí iba hŕstka ďalších ľudí. Kapacitné možnosti však nemôžu prevýšiť záujem verejnosti a médií o prítomnosť na rokovaní. V prípade zvýšeného záujmu by mal mať predseda výboru povinnosť zvolať ho v priestoroch, ktoré sú na to postačujúce.

Rozvoj kapacít Parlamentného inštitútu za účelom prípravy podkladov k tvorbe legislatívy by mal ísť ruka v ruke s možnosťou zapojiť do diskusie na výboroch aj ľudí z externého prostredia, ktorí majú v preberanej téme expertízu. V rokovacom poriadku je potrebné umožniť účasť odborníkov na expertných vypočutiach (hearingoch).

Obraz o ľuďoch, ktorí mali záujem o významné funkcie, výrazne sprehľadnili verejné vypočutia pri obsadzovaní Ústavného súdu či Úradu pre ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Inštitút verejných vypočutí je potrebné rozširovať na všetky funkcie volené v NR SR.

Mnoho úkonov v kontrolných výboroch závisí od schválenia uznesenia. Väčšina tak môže podľa potreby zablokovať ich kontrolnú činnosť. Naposledy sa takto Martin Glváč na Výbore NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií vyhol povinnosti vysvetliť, či nezneužíval svoje postavenie verejného funkcionára v súvislosti s vecami, ktoré vypadli z Kočnerovho telefónu. Úkony v kontrolných výboroch by nemali závisieť od absolútnej väčšiny. 

A bonus na záver – Výbor NR SR pre európske záležitosti má ústavné oprávnenie schváliť mandát ministrov počas ich účasti na rokovaní Rady EÚ. Za pracovitého predsedovania Ľuboša Blahu sa však stalo dobrou tradíciou, že zatiaľ čo on vyprodukuje aj niekoľko kilometrových statusov denne, výbor mandáty schvaľuje ex-post alebo vôbec. Pokiaľ sa nejedná o výnimočnú situáciu, rokovania eurovýboru by mali povinne prebehnúť pred rokovaním Rady EÚ. Toľko k nariekaniu nad nariadeniami diktovanými z Bruselu.

 

Reálna kontrola vlády

V našom type politického systému, v ktorom sa vláda opiera o poslaneckú väčšinu, je kontrola exekutívy parlamentom do veľkej miery obmedzená na výtlak opozície. Mimoriadne schôdze NR SR ako hlavný prostriedok tohto výtlaku sa však nachádzajú v podivnom postavení – bez schválenia programu väčšinou totiž zvolaná schôdza neprebehne. Modelová situácia zo septembra, kedy sa otvorenie schôdze k odvolávaniu premiéra podarilo až na niekoľký pokus, by mala byť nepredstaviteľná. Zvolanie a prerokovanie programu schôdze, o ktorú požiada skupina poslancov, by malo byť povinné.

Dnes dobre nefunguje ani hodina otázok. Pri koordinovanom postupe vládnych poslancov sa ľahko môže stať, že premiérovi vylosujú banálne otázky o tom, aké sú závery z jeho pracovnej cesty. Konfrontácia vlády parlamentom sa tak stáva PR cvičením. Na začiatok hodiny otázok by mali byť povinne losované otázky, ktoré kladie opozícia.

Problematické sú aj interpelácie. V momente, kedy sa exekutíva rozhodne písomné otázky z parlamentu ignorovať alebo v odpovediach jednoducho klamať, sa stávajú bezzubými a majú menšiu váhu ako žiadosť o informácie na základe infozákona. Je preto potrebné nastaviť sankčný mechanizmus, ktorý v interpeláciách posilní postavenie poslanca voči členovi vlády.

Možnosťou je napríklad povinné prerokovanie návrhu NR SR na pokarhanie ministra za prítomnosti predsedu vlády. Predstava, že šéfovi zabijú časť preplneného pracovného programu kvôli svojej skúposti na informácie by pre niektorých ministrov mohla byť dostatočne motivujúca.

Právo poslancov priamo sa dopytovať členov vlády je potrebné doplniť aj o účinný nástroj pre hĺbkovú kontrolu. Najvyšší kontrolný úrad SR by mal vykonať kontrolu, ak o ňu požiada 30 poslancov. V monitorovacích výboroch pre eurofondy musí mať opozícia povinné zastúpenie. A k najzávažnejším spoločenským kauzám by skupina poslancov a poslankýň (podobne ako verejnosť a prezident/ka) mala mať tiež možnosť ad hoc zriadiť nezávislú komisiu so silnými právomocami na základe inštitútu Verejnej prešetrovacej komisie. Podrobnejšie tento nápad predstavil Pali Sibyla tu.

 

Iba pravidlá parlamentnú kultúru nezachránia

Dôležité bude tiež priniesť do NR SR poslancov a poslankyne, ktorí chcú vykonávať svoj mandát čo najodbornejšie a a s plným nasadením.  Mať mandát v parlamente je veľká zodpovednosť, ktorej treba do veľkej miery prispôsobiť svoj život. Nie je to jednoduché, ak to chcete robiť naozaj kvalitne, no s inými zámermi by sa ľudia o tento post ani zaujímať nemali. Verím, že práve takých na kandidátke máme.

Teraz najčítanejšie

Martin Dubéci

Som členom predsedníctva a sekretárom hnutia Progresívne Slovensko. Píšem si tu svoje poznámky k politike a spoločenským otázkam. Venujem sa politickej stratégii a bezpečnosti.