Denník N

Vianoce v Sudáne, Rusku a Francúzsku (#cojedomov)

Na foto – Nicolas Giroux (Francúzsko), Marghani Alsajana (Sudán) a Irina Adamova (Rusko)

Sudán, najväčšia krajina v Afrike, má etnicky a nábožensky rozmanitú spoločnosť. Asi 70 percent občanov sú moslimovia, 25 percent Sudánu vyznáva kmeňové náboženstvá a asi 5 percent je kresťanov. Krajina je od 80. rokov 20. storočia zapletená do občianskej vojny, v dôsledku ktorej zomrelo alebo bolo presídlených zo svojich domovov dva milióny ľudí.

Napriek utrpeniu sudánski kresťania stále oslavujú Vianoce. Vo väčšine vojnou zničeného južného Sudánu kresťania oslavujú Vianoce aspoň návštevou kostola a zdieľaním dobrého jedla so svojou rodinou. Vianočné bohoslužby v Sudáne zahŕňajú čítanie z Biblie, ako aj veľa spievania v kmeňových jazykoch ako Nuer, Dinka, Shilluk, Naban, Zande, Baria a Tira. Spev piesní je často sprevádzaný bubnovaním, niekedy aj tancom. Ľudia, ktorí si to môžu dovoliť, si na Štedrý deň odenú nové oblečenie.

Marghani, študent zo Sudánu žijúci v Bratislave, hovorí: „Počas osláv sa rodiny a rodičia stretajú vo veľkom rodinnom dome skoro ráno, okolo 11. Mladí aj starí sa posadia za stôl okolo starých rodičov. Večer sa navštevujú príbuzní a susedia. Mladí trávia typicky čas zábavou s priateľmi.“

Väčšina francúzskych rodín zdobí svoje vianočné stromčeky pár dní pred Vianocami. Hoci vianočné stromčeky sú veľmi populárne, betlehem zostáva najdôležitejším vianočným symbolom vo Francúzsku.

Región Provensalsko sa nachádza v južnom Francúzsku a môže sa pochváliť množstvom charakteristických vianočných zvykov. Región je známy svojimi santónmi, hlinovými figúrkami betlehemov. Po celé generácie remeselníci učili svoje deti tradičným technikám výroby hlinených figúrok. Niekoľko provensálskych dedín organizuje na Štedrý deň živé betlehemy a sprievody pastierov v krojoch, anjelov, kráľov a pútnikov. Tieto sprievody pri sviečkach začínajú asi hodinu pred polnocou a vydávajú sa do miestneho kostola, kde účastníci vzdávajú úctu Svätej rodine a zúčastňujú sa polnočnej omše.

Vianočná kuchyňa sa v rámci Francúzska líši. Rodiny v Provensalsku (ale aj takmer všade inde vo Francúzsku) často podávajú homára ako prvý chod štedrej večere. Podľa provensálskeho zvyku gazdiné počas večere podávajú trinásť dezertov na jedenom veľkom tanieri, jeden pre Ježiša a každého z dvanástich apoštolov. Podľa dediny (a rodiny!) sa obsah taniera líši: často ale obsahuje mandle, orechy, cukríky, nugát, datle, hrozienka, suché figy, mandarínky apod. Nicolas, Francúz, žijúci v Bratislave, hovorí: „U nás Vianočná večera trvá cca 6 hodín. Je to ako veľké rodinné stretnutie okolo jedla. Každé jedlo má svoj alkohol: aperitif (malé snacky) sa podáva s Champagne, predjedlo (fois gras) s sladkým bielym vínom, prvý chod (ustrice alebo slimáky) s suchým bielym vínom, druhý chod (veľká kura) s červeným vínom, syr s bielym vínom, a dezerty so sladkým bielim vínom alebo s pálenkou.“

Ruská pravoslávna cirkev stále dodržiava juliánsky kalendár, a preto Rusi oslavujú Vianoce 7.januára. Od pádu komunizmu v 1991 začali Rusi oživovať vianočné oslavy. Najvýraznejšou zmenou je nárast praktizovania náboženských zvykov. Ruské pravoslávne chrámy v posledných rokoch zaznamenali rekordnú účasť na vianočných bohoslužbách.

Vianočná bohoslužba sa začína o polnoci a trvá do úsvitu. Jediné miesta na sedenie v chrámoch sú typicky pri stenách a vo všeobecnosti sú vyhradené len pre starších, chorých a tehotné ženy. Počas celého trvania omše všetci ostatní stoja. Horiace sviečky pri ikonách pokrývajúcich steny, vôňa kadidla, spev zboru, kňaza a veriacich, vytvárajú atmosféru tajomstva.

Silvestrovské oslavy, ktoré sa v Rusku volajú novoročné, však v súčasnosti stále predstavujú hlavný ruský zimný sviatok. Prieskum z roku 2003 ukázal, že 88% Rusov stále obdarováva blízkych darčekmi na Nový rok, zatiaľ čo len 9% považovalo Vianoce za vhodný deň pre darčeky.

Irina Adamova, manažérka projektu MIND, pôvodom z Ruska, hovorí: “Vianoce sme zvykli oslavovať v užšom rodinnom kruhu s dobrým jedlom –väčšinou pečená kačica s jablkami a zemiakovou kašou. Darčeky u nás na Vianoce neboli zvykom a hlavne po tých novoročných by ich bolo aj tak priveľa. V Rusku je Novy rok jedným z hlavných sviatkov – zdobí sa „novoročný“ stromček, pripravuje sa večera. O polnoci všetko žiari ohňostrojmi a z televízora odbíjajú polnoc hodiny kremeľskej Spasskej veže“. 

MIND (Migrácia. Prepojenie. Rozvoj) je trojročný projekt, financovaný Európskou komisiou, zameraný na zvyšovanie povedomia o migrácii a trvalo-udržateľnom rozvoji. Celkovo na projekte spolupracuje 12 charitatívnych organizácii z 11 krajín Európy

 

 

Teraz najčítanejšie

Čo je domov?

Čo je domov? je celoeurópska kampaň o význame domova, dôvodoch migrácie a dôležitosti udržateľného rozvoja. Kampaň je realizovaná prostredníctvom projektu MIND (Migration. Interconnectedness. Development) pod záštitou Slovenskej katolíckej charity.